Tento týždeň sa tuším svet zbláznil. Teda aspoň ten náš, slovenský politický. Stalo sa niečo, čo by mi ani vo sne nenapadlo - policajti sa postavili proti záchranárom. Priznám sa, veľmi zle sa mi píšu tieto slová.
Toto sa stalo u nás...?
Keby sa to dialo niekde v Číne či v Bielorusku, prípadne v nejakej banánovej republike, pozastavím sa nad tou správou s tým, že "Fúúúha, toto už je ale naozaj priveľa." Stalo sa to však na Slovensku, v krajine, v ktorej žijem. A na správy z domova som predsa len citlivejšia, ako na niečo, čo sa deje v tisíc(e) kilometrov vzdialených zemepisných šírkach. Keď sme v redakcii zachytili prvé správy, prebehli po mne zimomriavky. Ešte som si povedala - nie, toto sa u nás nemohlo stať, no čítala som to ešte raz, potom ešte raz a hovorím si, že veď tie mená poznám z médií...
Vyjadrili sa mnohí
V redakcii sme mali "plné ruky práce", lebo sa toho dialo naozaj dosť. Veď sa schvaľoval aj rozpočet - tí záchranári a zdravotníci tam neboli z pasie, ale aj preto, že sa jednalo o nich. Vlastne o nás všetkých. Lebo nech sa deje čokoľvek, záchranári sú jedni z prvých, ktorých prosíme o pomoc. Vyjadrenia k situácii dávali mnohí a niektoré sme zachytili aj my. Dnes mi však napadlo...
Nepočujem najvyššiu autoritu štátu!
Pani prezidentka sa od začiatku svojho mandátu prezentuje ako niekto, kto stojí na strane občana. Diskutovala so študentami, povzbudzovala seniorov v domovoch dôchodcov, prijímala rómske ženy, svojou záštitou podporila festival inakosti... a svoje slová o citlivom vnímaní mnohých náročných situácií pravidelne dopĺňala aj na svojej sociálnej sieti. Myslím, že aj preto bola taká veľmi populárna. A tak som sa jej chcela na jej nástenke poďakovať, veď určite sa zastala aj zadržaných a pokutovaných zdravotníkov. Čo som našla?
Ticho
Nič. Ani slovo. Ja viem. Máme núdzový stav. Máme zákaz zhromažďovať sa. Veď "fajn", nech sa nezgrupujú ľudia, ktorí prišli o prácu. Tí môžu využiť kopec času a vôbec, nech si vyglancujú byty pred Vianocami, keď už nemusia do roboty. Nech sa potom môžu po Štedrej večeri posadiť k telkám a dojato slziť nad prianím pokojných Vianoc. Lenže vážení, toto, čo sa stalo včera, to sa nedeje hádam ani vo vojne. Máme zúfalo málo zdravotníkov, zo zdravotníctva odchádza najviac ľudí, lebo nedostali sľúbené odmeny hádam ešte ani za prvú vlnu a my ideme s perzekúciou na vedenie organizácie, ktorá sa stavia za svojich členov?
Bude to znieť, ako vydieranie
Ale zajtra-pozajtra to môže byť pokojne pravda - hocikto z nás môže potrebovať služby záchranárov a keď si zavoláme na stodvanástku, dispečer nám môže povedať niečo, ako "Je mi ľúto, ale nemám vám tam momentálne koho poslať. Autá sú v garáži, no nemáme voľný tím." Lebo presne k tomuto môžeme spieť.
Pani prezidentka čakala
...ako vo veci rozhodne generálny prokurátor. Myslím si však, že nakoľko je prezidentkou Slovenskej republiky, najcitlivejšie by mala vnímať to, čo sa deje doma. Inak svojim občanom robí presne to, čo tým svojim robí trebárs Lukašenko.
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.