Dátum 17. november je v našich zemepisných šírkach niečo, o čom by sme podľa J. Štubniaka mali hovoriť každý rok. Pozrime sa teda s ním z niekoľkých uhlov aj my.

Trochu histórie

Deň boja za slobodu a demokraciu siaha do roku 1939, do Protektorátu Čechy a Morava. V tento deň totiž orgány Veľkonemeckej ríše zatvorili všetky vysoké školy. Bola to ich reakcia na masovú účasť študentov na pohrebe Jana Opletala. Bezpečnostné zložky deportovali stovky študentov z pražských internátov do koncentračných táborov. Bolo popravených deväť funkcionárov študentských organizácií. V koncentračných táboroch skončili aj mnohí vysokoškolskí profesori. Pamiatku popravených a deportovaných študentov si pripomínal dokonca aj bývalý režim. Štubniak pripomína aj film Vyšší princip s Františkom Smolíkom.

Druhý zápis v histórii 

Ten už je z roku 1989. Vtedy pražskí študenti zorganizovali spomienku k 50. výročiu vyššie zmienenej udalosti. Brutálny policajný zákrok na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a spustil ďalšie protestné akcie. Po študentoch vstúpili do štrajku aj umelci a neskôr sa po celej ČSSR konali státisícové manifestácie. 

O čo vtedy študentom šlo

Žiadali akademickú slobodu, požadovali tiež pravdivé fakty, keďže učivo bolo ideologicky deformované. "Nie je tu viac, ako do očí bijúca podobnosť so súčasnosťou?" pýta sa Štubniak. Vtedy vyhlásený generálny štrajk trval až do zrušenia vedúcej úlohy KSČ. Štrajková pohotovosť trvala až do predčasných parlamentných volieb v roku 1990. 

Poučenie z tých dní?

"Podľa mňa," hovorí Štubniak: "by mohlo byť asi takéto: žiaden protest či demonštrácia ešte nikdy nič nezmenila. Mohla niečo naštartovať, ale nikdy to sama o sebe nedotiahla do konca." Platilo to pred 32 rokmi a platí to aj dnes - zmenu podľa Štubniaka môže priniesť len generálny štrajk. Pripomína, že je to legitímny počin v absolútnom súlade s Ústavou a všetkými platnými zákonmi. Až neskôr vyplávalo na povrch, že skutočná revolúcia sa nekonala. 

Prišlo k dohode

o prevzatí a odovzdaní moci. Vtedajšia moc mala totiž dosť prostriedkov na potlačenie akéhokoľvek protestu. Neurobila to, lebo prišlo k dohode. "Inak - prečo vtedy nezapojili ani sovietske vojská na našom území?" Kladie si Štubniak otázku: "Tie by to zvládli v neuveriteľne krátkom čase." Asi z marketingových dôvodov sa celé toto divadlo pomenovalo revolúciou. "S oxymoronovým prívlastkom nežná, alebo zamatová."

Zneužité masy

Masám pritom nemožno nič zazlievať. Im nešlo o moc, ani o majetky, chceli len normálne žiť. Boli zneužité a útočilo sa na ich city a túžby. "Osobne si pamätám, ako davom oslavovaný Milan Kňažko z tribúny vykrikoval, že západ v životnej úrovni dobehneme do ôsmich rokov." pripomína Štubniak, ktorý sa sám zúčastňoval demonštrácií. Neskôr si tak, ako všetci, uvedomil, že "Západ by sa musel obrátiť a bežať nán naproti." 

Šanca tu bola

Boli sme industriálna krajina a boli sme aj potravinovo sebestační, čo teraz zďaleka nie sme. "Ak by sme mali dobrý manažment, do nejakých pätnástich-dvadsiatich rokov sa to podariť mohlo." Konštatuje Štubniak."Ale to by sme nesmeli rodinné striebro rozpredať za facku a rozkradnúť, čo ostalo." Kto to spravil? No my - nemáme komu nadávať, len sebe. 

História sa neustále opakuje

"A hlúpy národ nie je schopný sa z nej poučiť." Konštatuje Štubniak a pripomína časy povojnové, kedy sa z gardistov stali najtvrdší komunisti. No a po "textilnej" revolúcii sa z komunistov stávali "najbesnejší" demokrati. "A to, že sa tí demokrati transformujú opäť na neomarxistov, to je len akási historická príčinná súvislosť." 

A ona sa fakt opakuje

"Kedysi, keď som chcel ísť na Západ, potreboval som povolenia,doložky, pas som potreboval aj do spriatelených krajín." upozorňuje Štubniak: "Dnes papiere potrebujem keď idem čo len do reštaurácie, do hotela, či posilňovne, nedajbože sa domáhame návštevy u lekára." A toto všetko sa deje na našom území. A tak sa Štubniak pýta, kam sme sa to za tých 32 rokov budovania kapitalizmu dostali? 

Priepastný rozdiel tu však je

A pripomína ho práve Štubniak. Je totiž v tom, že študentom v roku 1989 šlo o riešenie celospoločenských problémov. Tí dnešní študenti a pedagógovia sa ohlásili, až keď "horí pod zadkom" im. "A pedagogickí pracovníci sa boja, že prídu o teplé fleky a stratia kontrolu nad svojimi fakultami?" Je im teda úplne jedno, čo sa deje s národom? 

Najvyššie ocenenie senátu 

našej prezidentke pri príležitosti tohto sviatku odovzdal predseda českého senátu Miloš Vystrčil. Získala ju za: "Mimoriadnu starostlivosť o slobodu, pravdu, politickú kultúru a na záver bomba - a vládu práva." oznamuje Štubniak. Jemu došli slová, možno aj pri ďakovnej reči pani prezidentky, v ktorej skonštatovala, že demokracia čelí útokom. A vo videu vymenúva faktory, ktoré túto demokraciu podkopáva. Len pani prezidentka mala na mysli iných aktérov, ako tých reálnych. 

Delíme sa s vami o priestor

Ak sa chcete vyjadriť, ak sa chcete s čitateľmi podeliť o svoje pocity a názory - využite naše „blogovisko“. Ak sa nehanbíte za svoju identitu, ak si myslíte, že viete svojim názorom osloviť a ak dodržíte etické princípy tvorby blogera - náš priestor na stránke hlavnydennik.sk je aj váš!