Potrebujeme kufre? 150 kufrov v Bratislave nainštalovali Hlina, Hipš a Ravasz

Alojz Hlina, Juraj Hipš a Ábel Ravasz na Námestí SNP v Bratislave symbolicky nainštalovali kufre, ktoré im požičali ľudia. Podľa toho, čo uviedli v krátkom online vysielaní denníka Pravda, majú 150 kufrov a chcú nimi poukázať na odliv mozgov zo Slovenska. Na študentov a mladých, ktorí odchádzajú študovať, ale už sa na Slovensko nevracajú.

Atypicky poňali spomienku na 17. november 1989  Alojz Hlina, Juraj Hipš a Ábel Ravasz. "Kufre, potrebujeme kufre, pretože kto nám tu ostane, keď nám deti zostanú vo svete? S kým tu budeme tvoriť našu budúcnosť? Pýtal sa nedávno na sociálnej sieti Hlina.

Všetci traja aktéri poukázali na to, že reformy sú dôležité, ale nie od zeleného stola. 

17. 11. 2021 09:36

Znevážil Eduard Heger študentov? Čo píše a čo mu odkazujú?

Neberte nám slobodu! Školy nie sú vaše firmy! Heslá, ktoré rezonovali 16. novembra 2021 pred Úradom vlády, kde sa zišli študenti vysokých škôl, ktorí nesúhlasia s reformou rezortu školstva, ktorá sa týka vysokých škôl. K protestom študentov sa vyjadril aj Eduard Heger, premiér Slovenskej republiky. Na sociálnej sieti zverejnil príspevok: Protesty študentov sú dôsledkom nedorozumenia.  Heger píše, že úlohou reformy vysokých škôl nie je zasiahnuť do ich autonómnosti, ale práve naop

Čítať viac

Môžeme nerobiť nič a môžeme robiť niečo

Podľa Hipša je povinnosťou každej vládnej strany, aby ľudia neodchádzali, pretože budúcnosťou každej krajiny sú šikovní a vzdelaní mladí ľudia. Ravasz poukázal na to, že reformy sú dôležité, ale nie spôsobom, že sa vyhubia celé regióny, najmä na východe a juhu Slovenska. Je presvedčený, že komunikácia musí byť a každý musí byť vypočutý. Ako posledný sa vyjadril Hlina. Kufre označil za symbol radosti a smútku a vyzval študentov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia, aby sa vrátili, pretože so Slovenskom to podľa neho ide dolu vodou. Podotkol že reformy sú dôležité, ale nie spôsobom, že sa voči nim vzbudzuje odpor. 

Hlina si myslí, že ideme do zložitých časov. "Môžeme nerobiť nič a môžeme robiť niečo," povedal. Stretnutie označil za udržanie sa vo forme, keď zložité časy nastanú. Všetci traja odmietli špekulácie že sa spojili politicky a plánujú novú stranu.  

K protestom študentov sa priamo nevyjadrili, aj k reformám boli vlažní. Z čoho vyplýva, že zmierlivejšia reakcia v zmysle ani pre, ani proti, ani tam, ani tu, bola predsa len skôr akýmsi marketingovým ťahom. Či dobre premysleným, ukáže až čas. V skutočnosti nepovedali nič nové.

17. 11. 2021 11:05

Dubček100: Cesta A. Dubčeka na tribúnu v Novembri ´89 viedla cez Bolognu

Keď Alexander Dubček vystúpil 23. novembra 1989 pred stotisícovým davom na bratislavskom Námestí SNP, bol to signál, že 17. november odštartoval zásadnú politickú zmenu. Dubček bol symbolom obrodného a demokratizačného procesu v 60. rokoch známych ako Pražská jar. Od narodenia Alexandra Dubčeka v sobotu 27. novembra uplynie 100 rokov. Po sovietskej invázii 21. augusta 1968 bol zdrvený Dubček pod nátlakom Moskvy nútený podpísať tzv. Moskovský protokol – dokument legitimizujúci vojenský zásah kra

Čítať viac