Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
pred 5 hod
pred 5 hod
pred 6 hod
Keď Alexander Dubček vystúpil 23. novembra 1989 pred stotisícovým davom na bratislavskom Námestí SNP, bol to signál, že 17. november odštartoval zásadnú politickú zmenu. Dubček bol symbolom obrodného a demokratizačného procesu v 60. rokoch známych ako Pražská jar.
Od narodenia Alexandra Dubčeka v sobotu 27. novembra uplynie 100 rokov.
Po sovietskej invázii 21. augusta 1968 bol zdrvený Dubček pod nátlakom Moskvy nútený podpísať tzv. Moskovský protokol – dokument legitimizujúci vojenský zásah krajín Varšavskej zmluvy v Československu. Alexandra Dubčeka postupne zbavili najvyššej straníckej funkcie a po krátkom pôsobení na čele federálneho parlamentu ho vymenovali za veľvyslanca v Turecku. Odtiaľ ho odvolali 24. júna 1970 a o dva dni neskôr ho vylúčili z Komunistickej strany Československa.
Dubček počas normalizácie žil takmer dve desaťročia v izolácii a pod dozorom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch ako mechanizátor.
Po nástupe Michaila Gorbačova na čelo sovietskych komunistov v roku 1985 sa v Sovietskom zväze začala tzv. prestavba (perestrojka). Aktívnejší bol aj Dubček a ostatní reformní komunisti vylúčení po roku 1968. Začiatkom apríla 1988 uverejnil taliansky komunistický denník l'Unita rozhovor, v ktorom Dubček obhajoval Pražskú jar a volal po radikálnej zmene normalizačného režimu. V tom istom roku 13. novembra 1988 mu udelila čestný doktorát univerzita v Bologni, najstaršia univerzita na európskom kontinente. Dubček strávil v Taliansku dva týždne a vyvolal obrovskú mediálnu pozornosť. Stretol sa so spisovateľom Umbertom Ecom i s pápežom Jánom Pavlom II.
Rozsiahle interview s ním v apríli 1989 urobila Maďarská televízia. Dubček sa kontaktoval aj s ďalšími prúdmi disentu, počas návštevy v Prahe v lete 1989 sa stretol s Václavom Havlom. V Bratislave navštívil Dubčeka poľský novinár a disident Adam Michnik.
Dubček podpísal tiež 30. augusta 1989 list za prepustenie členov tzv. Bratislavskej päťky. Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý, Hana Ponická, Anton Selecký a Vladimír Maňák boli väznení pre úmysel pripomenúť si výročie sovietskej okupácie. "V prípade Dubčeka to bolo dokonca po prvý raz od jeho perzekvovania, čo sa pripojil k skupinovému protestu podpísanému zástupcami iných disidentských skupín," píše o tomto kroku historik Peter Jašek z Ústavu pamäti národa.
Po zásahu bezpečnostných síl proti demonštrantom v Prahe 17. novembra 1989 vstúpili do štrajku študenti, herci, začali sa konať čoraz početnejšie demonštrácie. Na jednej z nich 22. novembra 1989 pred bratislavským Justičným palácom účastníci žiadali prepustenie členov Bratislavskej päťky. Práve tu prvý raz po rokoch Dubček verejne prehovoril.
O deň neskôr 23. novembra 1989 Alexander Dubček vystúpil na tribúne na Námestí SNP, aby oslovil cca 100.000 demonštrantov. V piatok 24. novembra vystúpil v Prahe na Václavskom námestí. Za búrlivých ovácií pred 300-tisícovým davom povedal: "Rozchod s normalizačnou politikou je bezpodmienečný a neznesie odklad.“
Dubček bol v hre aj ako kandidát na prezidenta, tým sa však napokon stal Václav Havel. Alexandra Dubčeka zvolili 28. decembra 1989 za predsedu Federálneho zhromaždenia (federálneho parlamentu). Dubček sa tak stal významnou postavou nielen Pražskej jari v roku 1968, ale aj Nežnej revolúcie v roku 1989.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
