Názory

Potrebujeme korektnosť ako oslavu kniežaťa Potemkina?

Autor: Eka Balašková
Publikované: 14. 11. 2021 10:21
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

V ostatných rokoch sa začalo veľmi dbať na korektnosť. V začiatkoch som sa tuším aj potešila, lebo uznajte - v meste, ako je Komárno, sú "AŽ" tri či štyri bezbariérové wc, z toho dve sú úplne na periférii, v supermarketoch.

Veď áno,

vďaka aj za to, poviete si, kým trebárs netlačíte kočík s malým dieťaťom a zistíte "na vlastnej koži", rukách, či nohách, že naše mestá sú plné nezmyselných bariér. A to som ešte nehovorila o myslení ľudí. No veď dobre, budem.

Vraj je nekorektné

hovoriť o nás ako o handicapovaných, postihnutých. Lebo my sme "ľudia so zdravotným handicapom", alebo "ľudia so zdravotným postihnutím. Ešte správnejšie je to podľa novej módy aj "ľudia so zdravotným znevýhodnením". To je síce pekné, ale na predbiehanie sa vo vymýšľaní čo najkorektnejších pomenovaní imobility, slepoty (lebo áno, v karte nemám napísané "praktická nevidomosť", ale praktická slepota) bude ešte času dosť. Obávam sa, že ja už sa toho nedožijem.

12. 11. 2021 20:54

Fico: Prezidentka a vláda vyhlásili svojím občanom vojnu

Pri hodnotení schválenej legislatívy včera a dnes, Robert Fico zopakoval, že vláda a prezidentka SR vyhlásili svojim občanom vojnu.  „Tento návrh zákona, ktorý bol dnes schválený, je segregačný, obmedzuje základné ľudské práva, zavádza obrovskú nerovnosť,“ uviedol Fico. Doplnil, že počkajú na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ako sa k zmene legislatívy postaví. Predpokladá však, že zákon podpíše a im neostane nič iné, ako sa obrátiť na ÚS. Najhoršie očakávania naplnené Smer-SD vyčíta dnes sch

Čítať viac

Kedy, ak nie teraz?

Nuž - keď zmeníme myslenie, vážení. No hej, už sme trošku ďalej, ako pred 30 rokmi, keď sa mi bežne stávalo, že stojac vo vlaku mi niekto dal ruku pred oči zvedavý, ako zareagujem. Vtedy som sa, ako drzá pubertálna žaba, zvykla opýtať, či z nej chce vyveštiť, alebo ju treba zlomiť. Veď áno, nepatrí sa to, ale už sme našťastie trošku ďalej.

A mala stolicu?

Viete, prečo nemám rada, keď so mnou musí ísť sprievodca k lekárovi? Lebo mnohé sestričky sú schopné sa v čakárni rozprávať so sprievodcom na tému, o ktorej sprievodca ani len netuší. A čakárne slovenských polikliník sú väčšinou dlhé chodby, kde sa všetko krásne rozlieha. Neverili by ste, ako sa vie rozliehať rozhovor dvoch nezainteresovaných ľudí o vašich črevných pochodoch, alebo iných telesných záležitostiach.

Viete, dokedy je pracovné miesto voľné?

Presne do toho momentu, kým neprezradíte, že máte nejaký handicap. To v tej chvíli vždy príde kolegyňa alebo mail s informáciou, že personalista, ktorý sa s vami rozpráva, bol zle informovaný a zmluva, na ktorej podpis ste ešte pred pár sekundami boli ideálny kandidát, už žiaľ bola podpísaná s niekým iným.

12. 11. 2021 19:09

Načo si pripíname symboly, keď zbrojíme na plné obrátky?

Včera sme si pripomenuli Deň veteránov 1. svetovej vojny. Teda ... čo si budeme, bežný človek asi ani veľmi nie, ale naši politici  si, po vzore ich západných kolegov, pripli na klopy sák svojich oblekov pripli červené maky. Čo je to za symbol? opýtal sa ma otec nad tanierom s obedom a popísal mi, čo videl v správach. Mama je sčítanejšia, ako pol širokej rodiny dokopy a tak hneď reagovala, že veď máme deň veteránov, možno preto. Chcela som byť "múdrejšia" a tak som hľadala. Narazila som n

Čítať viac

Takže až sa zmenia veci,

ktoré sa človeka vedia fakt dotknúť, bude čas riešiť hru na slovíčka. Kým si sediac oproti nevidiacemu s kamarátom vymieňate gestá, tak korektnosť do vašej hlavy ešte nedorazila, lebo "v ústach" je nevidiaci, ale v hlave ho vnímate ako slepého.