Niečo je už naozaj zhnité v štáte Dánskom, keď sa už aj Arpád Soltész zastal R. Fica. Novinárov upozorňuje na novinársku etiku, ktorá absentuje. „Každý človek, nech je už podozrivý z čohokoľvek a nech je akokoľvek nepopulárny, má právo na súkromie...“ píše Soltész.
Novinárska etika
Známy novinár, ktorý priam až bytostne nevnávidí R. Fica a ľudí okolo neho, napísal prekvapivý text. Apeluje na etiku novinárov. „Chápem, že "vidlička do čela" je čitateľsky mimoriadne vďačná. Ľuďom sa páči, keď si môžu vychutnať, ako dvaja ľudia v zdanlivom súkromí ohovárajú tretieho, alebo naňho nadávajú. Obzvlášť, keď žiadneho z nich nemajú práve v obľube. Akurát nie je úlohou médií, aby takéto súkromné konverzácie uverejňovali,“ upozorňuje hneď v úvode svojho „traktátu“ na sociálnej sieti známy novinár.
„Nechcem moralizovať, ale dovolím si trochu pomudrovať o novinárskej etike. ...Úniky informácií, nielen z vyšetrovacích spisov, sú samé o sebe vždy problematické. Úniky nahrávok, o ktorých nahrávaní nevedeli, súkromných korešpondencií alebo správ, sú problematické obzvlášť. Pretože každý človek, nech je už podozrivý z čohokoľvek a nech je akokoľvek nepopulárny, má právo na súkromie,“ upozornil Soltész.
Ako je to so zdrojmi?
Na začiatok si chce Soltész vyjasniť jednu vec. „Novinár v podstate nemusí skúmať, či zdroj, ktorý informácie vyniesol, konal legálne alebo legitímne. Väčšina závažných leakov je z pohľadu zákona problematická a nejeden whistleblower, hoci vyniesol informácie, ktoré má verejnosť nárok poznať, skončil vo väzení, alebo mu to podľa zákona hrozí. Čo novinár skúmať musí, je pravdivosť informácií a ich kontext. Dokonca aj video, ak vytrhnete nejakú jeho časť z kontextu, môže byť veľmi zavádzajúce. Ďalší faktor je, že ľudia môžu klamať a vymýšľať si, aj keď ich nahrávajú tajne.
Do hry prichádza verejný záujem
Podľa známeho novinára, do hry však prichádza ďalší faktor. „Keď sa podarí leak overiť, prichádza najťažšia časť novinárskej práce. Vyhodnotiť, či je jeho uverejnenie v súlade s verejným záujmom. A verejný záujem neznamená, či bude verejnosť zaujímať. Koho by nezaujímala dobrá klebeta? Preto je bulvár vždy čítanejší ako mienkotvorná tlač. Verejný záujem znamená, že verejnosť danú informáciu potrebuje vedieť, pretože má v nejakom zmysle vplyv na jej život.
Keby sa bežný občan zveril svojim kamarátom, že mu ukradli 50 tisíc eur, ale nehlásil to polícii, pretože sa mu nechcelo vysvetľovať, čo uňho tie peniaze hľadali, neexistuje vesmír, v ktorom by bolo možné nahrávku uverejniť. Verejnosť do toho prosto nič nie je. Môže mať na to mnoho rôznych dôvodov, dokonca aj celkom legitímnych. Na Slovensku sa dokonca môže báť aj toho, že keď sa prevalí, koľko peňazí celkom čistým a zákonným spôsobom zarába, začnú ho vypaľovať. Možno aj práve policajti, nebolo by to nič neslýchané. A pokiaľ taká nahrávka vznikla nelegálne, ani polícia alebo prokuratúra nemá právo klásť mu otázky,“ upozornil Soltész.
„Keď si dvaja advokáti kdesi medzi sebou hovoria, ako veľmi neznášajú exministra vnútra, je to ich súkromná vec. Bez ohľadu na to, čo si myslíme o klientoch advokátov, o kauzách, v ktorých ich zastupujú, či o samotnom exministrovi. Je to len ľudsky nepríjemné, účastníkom rozhovoru a zrejme aj ohováranému. Jediné, čo môže verejnosť uverejnením takého rozhovoru získať, je pocit škodoradosti. Na tento efekt môže staviť len treťotriedny, zle robený bulvár, pretože bulvárna tlač sa od mienkotvornej neodlišuje kvalitou spracovania a etickými postupmi, ale výberom tém,“ prekvapuje známy novinár a autor kníh.
Občas klebetíme a ohovárame všetci
Soltész upozorňuje, že to, čo sa dialo na chate, je ľudské. A určite by to nemalo byť zverejnené. „Spomeňte si, koľkokrát ste v súkromí povedali niečo nelichotivé o človeku, ktorý pri tom nebol, a ktorému by ste to vlastne neradi hovorili do očí. (Mali ste niekedy trebárs naozaj zlého, psychopatického šéfa?) Občas to robíme všetci. Klebety a ohováranie, nech to znie akokoľvek kontraintuitívne, sú jedným z tmelov ľudskej spoločnosti. Kto sa začne dušovať, že nikdy o nikom nehovoril nelichotivo v jeho neprítomnosti, je buď svätec, alebo klame (možno aj sám sebe), a v populácii je oveľa viac klamárov než svätcov.
Ako súkromná osoba na to určite môžete mať odlišný názor, ale novinár je viazaný etickými zásadami svojho povolania. Uverejniť čokoľvek súkromné, len preto, aby niekoho ponížil, je absolútne neprijateľné, nech by to bol ktokoľvek, bárs aj právoplatne odsúdený masový vrah. Ak to novinár urobí, klesá hlboko pod úroveň poníženého,“ uzavrel Arpád Soltész.