Gröhling chce politizovať vysoké školy a do akademickej obce zavádza totalitné maniere
Hlavným výdobytkom slobody po nežnej revolúcii v roku 1989 bola nepochybne
akademická sloboda a depolitizácia vysokých škôl. Politická diktatúra bola vtedy odstránená najmä na nátlak všetkých študentov a akademikov. Boli to práve študenti, ktorí úplne najviac prispeli k pádu vtedajšej totality.
Tridsať rokov od tejto zmeny sme sa však opäť dočkali nástupu totalitných manierov, ktoré sme už raz a navždy zavrhli. Najnovšou
novelou vysokoškolského zákona berie
, ktorého strana
za ministra školstva, ako svojho zaťa (
alebo možno nevestu) predsedu SaS Richarda Sulíka. Tento bývalý kaderník sa teraz rozhodol zobrať vysokým školám ich výdobytky slobody, ktoré nadobudli už pred vyše tridsiatimi rokmi a na ktoré sa neodvážili siahnuť ani vlády Mečiara, Fica či Dzurindu.
Pod rúškom reforiem a plánu obnovy sa však súčasná vládna garnitúra plagiátorov, bez akýchkoľvek škrupúľ
akademické slobody a ide politizovať akademický priestor. Všetko chcú teraz odsúhlasiť
v súčasnej vláde ako je Igor Matovič, Branislav Gröhling či Boris Kollár. „Nová“ vláda, ktorá pod rúškom boja za „slušné Slovensko“, totálne pošliapava ľudské práva a obmedzuje slobody na všetkých úrovniach sa
akademickú slobodu.
Takto sa postupne zavádza totalita
V minulosti takto k obmedzovaniu akademický práv a slobôd pristúpila aj hnedá fašistická totalita v roku 1938, ale aj červená komunistická úderka v koku 1948. Vždy keď chce totalita diktovať ľuďom ich práva, začne im vnucovať svoju jedinú pravdu, prostredníctvom svojej propagandy. Ako prvé si podmaní školstvo a učiteľov, ktorých si zotročí ako svojich nositeľov ideológie. Tí potom dospievajúcu a nič netušiacu generáciu mládežníkov povinne touto ideológiou naočkujú. Totalita postupne zničí kultúrne hodnoty na ktorých stojí spoločnosť a zavedie obmedzenia na všetkých úrovniach. Vysoké školstvo je na rane ako prvé.
Dnes je totiž na vysokých školách už generácia študentov, ktorí nemajú o totalite ani tušenie a rovnako im o tom nedokážu porozprávať nič dôveryhodné už ani ich rodičia. V akademickej obci sú však našťastie ešte stále pedagógovia a akademici, ktorí vedia veľmi presne, čo sa za totalitnými maniermi skrýva a tí teraz bijú na poplach. Oni sú totiž generácia, ktorá totalitu zažila a sú to ľudia mimoriadne citlivý na akúkoľvek formu diktatúry a propagandy s tým spojenej.
Z plagiátora a kaderníka ministrom
O čo vlastne ide, keď minister, ktorého už aj tak dosť oslabuje chabé vysvetlenie vlastnej plagiátorskej kauzy, predkladá navzdory vôli celej akademickej obce takúto “totalitnú novelu.“
Ciele novely vysokoškolského zákona, respektíve súboru noviel (novely zákonov 131/2002, 269/2018, 172/2005, 422/2015) sú iba posilnením politickej kontroly univerzít, najmä prostredníctvom správnych rád. Tie sú totiž z jednej polovice nominované samotným ministrom školstva. Novelou by však správna rada dostala dve zásadné kompetencie. Podieľala by sa na voľbe rektora
(čím by tento proces totálne spolitizovala) a úplne samostatne bez súčinnosti s inými orgánmi vysokej školy, by schvaľovala aj nakladanie s majetkom univerzity
(momentálne je nutný aj súhlas akademického senátu).
Každá reforma a s tým spojená novelizácia platných zákonov by mala vytvárať podmienky pre zvýšenie kvality univerzít. Táto vízia však v súčasnom návrhu z dielne ministra Gröhlinga ostáva až na úplnom konci záujmu a odhaľuje tak pravý dôvod potreby reformovať vysokoškolské prostredie.
Plagiátor Gröhling každodenne presviedča verejnosť naučenou propagandou, že hlavným cieľom reformy má byť dlhodobý problém meškania platieb za projekty výskumu a vývoja na ktorom sa univerzity podieľajú
(platby niekde meškajú až rok). K týmto argumentom pripája aj svoju neschopnosť vyrokovať pre rok 2022 do rozpočtu viac peňazí pre školstvo. Tak sa to snaží teraz takto kamuflovať nezmyselným protichodnými vyjadreniami. Pretože iba neschopnosť súčasného kaderníka na poste ministra oberá priamo univerzity o strategické zdroje z výskumu a vývoja, ktoré by univerzity radi obratom investovali do vlastného rozvoja a zvýšenia kvality.
Čitateľné vysvetlenie
Vysvetlenie je jednoduché (!) a čitateľné už z návrhu novely. Takmer všetky univerzity spravujú rozsiahle majetky a napriek zložitým pomerom za posledných 30 rokov hospodárili vyrovnane. Majetky len samotných univerzít UK a STU v Bratislave predstavujú sumu viac ako 2 miliardy EUR. Cieľom noviel je vytvoriť priestor na “zbavenie“ univerzít ich majetku a súčasne „stabilizovať“ pozíciu rektora, ktorý by podporoval predaj/prevod majetku univerzít, tak aby ho za takéto konanie akademický senát nemohol odvolať!
Podmieňovanie čerpania zdrojov z plánu obnovy prijatím novely o vysokých školách je totiž zvrátené. Trúfnuť si obmedzovať akademické práva a slobody pod rúškom potreby dofinancovania vysokých škôl je totiž iba bohapustá propaganda. Gröhling sa totiž vydal cestou, ktorou si v našom regióne dovolili ísť len fašisti a komunisti.
Na takéto konanie si však čoskoro bude musieť posvieť aj samotná Európska komisia. Plagiátor, ktorý si zničil vlastnú povesť a dobré menom svojim nemorálnym konaním a odhalením v priamom prenose, teraz hazarduje už aj s dôverou Slovákov v demokratické hodnoty a samotnú podstatu na ktorej by mala byť postavená aj Európska únia. To svoje vlastné meno si už sám dostatočne zdefraudoval.
Demokracia bez hodnôt sa rýchlo zmení na kamuflovanú totalitu. A ukazuje sa, že demokraciu alebo totalitu môžu zaviesť pokojne tí istí obyvatelia, ktorí prestanú rozmýšľať a uveria propagande diktátorského režimu. Totalita sa dá totiž odhaliť veľmi jednoducho, Neuznáva plnenie vlastných sľubov. Demokracia na Slovensku týmto návrhom zákona utrpela tvrdý úder, ktorý je možné pokojne porovnať s víťazným februárom 1948. A to len tridsať rokov od Nežnej revolúcie.
