HIMALÁJE SA TOPIA PRED OČAMI: „Tretí pól“ planéty sa blíži k bodu zlomu
Himalájske ľadovce miznú o 65 % rýchlejšie. Nepálska katastrofa ukázala ničivú silu rizík, ktoré môžu ohroziť stovky miliónov ľudí.

Himalájske ľadovce miznú o 65 % rýchlejšie. Nepálska katastrofa ukázala ničivú silu rizík, ktoré môžu ohroziť stovky miliónov ľudí.

Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Himalájske ľadovce strácajú hmotu o 65 percent rýchlejšie než pred desiatimi rokmi. Pribúdajú nestabilné ľadovcové jazerá, topí sa permafrost a rastie riziko zosuvov. Vedci varujú, že región sa približuje k nebezpečnému bodu zlomu.
Nové zistenia prichádzajú krátko po ničivých záplavách v Nepále a Tibete. Himaláje pritom čelia viacerým rizikám naraz – ústupu ľadovcov, rastu ľadovcových jazier, topeniu permafrostu aj nestabilite vysokohorských svahov. Práve kombinácia týchto javov podľa novej správy zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudí a infraštruktúru v údoliach.
Správu pripravila poradenská spoločnosť Systemiq v spolupráci s Integrated Mountain Initiative. Odborný obsah dodali aj ICIMOD a G.B. Pant National Institute of Himalayan Environment. Podľa výskumu strácajú himalájske ľadovce hmotu o 65 percent rýchlejšie než pred desiatimi rokmi. V regióne Himalájí a Karakoramu sa nachádza približne 40-tisíc ľadovcov, podrobne a dlhodobo sa však sleduje iba malá časť z nich.
Nedostatok údajov komplikuje včasné vyhodnotenie nebezpečenstva. Ustupujúce ľadovce za sebou nechávajú nové jazerá. Ich prirodzené hrádze môžu tvoriť horniny, ľad a ďalší nestabilný materiál. Ak sa takáto hrádza pretrhne, voda môže v krátkom čase zasiahnuť oblasti ďaleko pod ľadovcom.
Ďalším problémom je permafrost. Keď pôda, ktorá bola dlhodobo zamrznutá, stráca stabilitu, menia sa podmienky vo vysokohorskom teréne. Zosuv môže následne uvoľniť ďalší materiál a zasiahnuť vodné toky. Nebezpečenstvo tak nemusí mať jedinú príčinu ani jedinú podobu.
India už podobné udalosti zažila. V roku 2023 si pretrhnutie ľadovcového jazera v Sikkime vyžiadalo najmenej 70 obetí a poškodilo cesty, mosty aj vodné elektrárne. V roku 2021 zasiahla podobná katastrofa štát Uttarákhand. Povodňová vlna vtedy zasiahla údolia riek Rishiganga a Dhauliganga a zahynulo viac ako 200 ľudí.
Indické úrady pritom monitorujú 2 485 ľadovcových jazier väčších ako desať hektárov. Po vedeckom hodnotení z roku 2025 bolo 56 z nich zaradených do kategórie „veľmi vysokého rizika“. Hodnotenie sa týkalo 189 vysokorizikových jazier v indickom himalájskom regióne.
Koncom augusta zasiahla hranicu Nepálu a Tibetu katastrofa, ktorá ukázala ničivú silu podobných procesov. Po kolapse ľadovca sa do údolia dostali voda, ľad, horniny a bahno. Na nepálskej strane je podľa najnovšej bilancie potvrdených 1 386 obetí a viac ako 5 130 ľudí zostáva nezvestných. V Tibete zahynulo ďalších 43 ľudí a 519 je stále nezvestných.
Tragédia zároveň ukázala, že následky nemusia zostať v bezprostrednom okolí ľadovca. Príval vody a materiálu môže zničiť cesty, mosty, energetické zariadenia a odrezať celé oblasti od okolitého sveta. V zasiahnutom regióne zostali ľudia uväznení v tuneloch a záchranné práce komplikoval rozsah poškodenia.
Podobný scenár nemožno automaticky pripísať každej budúcej katastrofe. Riziká však pribúdajú v prostredí, ktoré sa mení. Väčšie ľadovcové jazerá, nestabilnejšie svahy a ústup ľadu vytvárajú podmienky, pri ktorých môže byť náhla udalosť ničivejšia než v minulosti.
Himaláje sú zároveň obrovskou zásobárňou vody. Rieky z tohto horského regiónu zásobujú vodou stovky miliónov ľudí v južnej Ázii. Problém preto nespočíva iba v tom, čo sa stane počas jednej katastrofy. Dlhodobým rizikom je aj zmena množstva vody, ktoré budú rieky schopné poskytovať.
Podľa výskumu sa väčšina povodí v oblasti Hindu Kush Himalaya približne v polovici storočia dostane k takzvanému „vrcholu vody“. Odtok z topiacich sa ľadovcov najprv dosiahne maximum. Potom začne klesať spolu s tým, ako bude ubúdať samotný ľad.
Dôsledky môžu byť ekonomické aj sociálne. Himalájska voda je dôležitá pre poľnohospodárstvo, výrobu elektriny aj ďalšie hospodárske odvetvia. V Indii podľa správy podporuje približne 20 percent HDP. Horským štátom pritom podľa autorov pripadá iba približne päť percent vytvorenej hodnoty.
Významnú úlohu zohráva aj čierny uhlík. Sadze pochádzajúce okrem iného z tehelní v nížinách sa usádzajú na snehu a ľade. Tmavý povrch absorbuje viac slnečného žiarenia, čím sa topenie urýchľuje.
Systemiq odhaduje, že čierny uhlík môže byť zodpovedný približne za tretinu topenia himalájskych ľadovcov. Práve preto patrí znižovanie týchto emisií medzi opatrenia, ktoré môžu krajiny v regióne ovplyvniť priamo.
„Himaláje sú tretím pólom,“ povedal ekonóm Nicholas Stern. Na rozdiel od Arktídy a Antarktídy však pod týmto „pólom“ žijú stovky miliónov ľudí. Himalájsky systém preto nie je iba vzdialeným prírodným javom. Je súčasťou infraštruktúry, od ktorej závisí voda, potraviny, energia aj živobytie obrovského regiónu.
Keď vedci hovoria o bode zlomu, nejde o jednu konkrétnu sekundu, po ktorej by sa celý himalájsky systém náhle zrútil. Ide o riziko, že zmeny v ľadovcoch, vode, permafroste a horských svahoch sa budú navzájom posilňovať a ich následky bude čoraz ťažšie zvládať.
Himaláje sa tak môžu dostať do situácie, v ktorej bude región čeliť dvom problémom naraz. Krátkodobo môže pribúdať riziko náhlych povodní, zosuvov a ďalších katastrof. Dlhodobo môže po dosiahnutí vrcholu vody začať ubúdať množstvo vody dostupnej pre rieky a ľudí pod horami.
Správa preto odporúča rozšíriť monitoring ľadovcov a jazier, zlepšiť systémy včasného varovania, znížiť emisie čierneho uhlíka a posilniť odolnosť infraštruktúry. Dôležitá je aj spolupráca krajín, pretože voda, ľad ani následky vysokohorských katastrof nerešpektujú štátne hranice.

Kradli v garáži a potom platili cudzími kartami!






.webp)
Ruskí hackeri tvrdia, že získali tajné dokumenty dokazujúce zapojenie špecialistov napojených na NATO do útokov na ruské ciele. Materiály majú odhaľovať kontakty so SBU aj poskytovanie súradníc strategických objektov.
Ladislav Kamenický reaguje na Ivana Korčoka (PS)
Babiš novinárov označil za klamárov, hovoril o miliardách a varoval pred cenami palív a ETS2.
Petrov neveril vlastným očiam: Toto vraj na verejnoprávnu televíziu nepatrí
Kľúčovú úlohu má zohrávať koncept Air Interdiction.

Himalájske ľadovce miznú o 65 % rýchlejšie. Nepálska katastrofa ukázala ničivú silu rizík, ktoré môžu ohroziť stovky miliónov ľudí.

Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

Z domova
30. 7. 2026

Komentáre
31. 10. 2025

Video
6. 10. 2025

Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.

pred 20 hod
pred 22 hod

pred 2 d