Maďarsko sa usiluje pretvoriť ekonomické, a tým aj politické pomery na južnom Slovensku, myslí si Peter Weiss. A môže sa mu to podariť. Na Slovensku totiž momentálne vládne chaos a nekompetentnosť.
Slovensko by mali veľmi vážne znepokojovať
plány maďarskej vlády Viktora Orbána v okolitých štátoch. Orbán si zaumienil vyčleniť obrovské peniaze na nákup ornej pôdy v krajinách strednej a východnej Európy. Znamenalo by to, že zo štátnych financií by poľnohospodári z Maďarska mali možnosť kupovať úrodnú zem aj na Slovensku. A tu musí prísť rázne - STOP.
Skúpia lacno našu úrodnú zem?
Maďarská vláda rozhodla o vytvorení Súkromného kapitálového fondu ornej pôdy. „Cieľom je nakupovanie ornej pôdy v oblasti stredovýchodnej Európy. Tým sa vytvoria základy medzinárodnej expanzie domácich poľnohospodárskych podnikov,“ uvádza sa v jej uznesení.
Vláda plánuje naliať do fondu v prepočte až 400 miliónov eur. Maďarsko susedí so siedmimi štátmi (sú nimi Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko, Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko). Keby pomerne len sedmina peňazí smerovala na nákup ornej pôdy na Slovensku, vyšlo by to na viac ako 57 miliónov eur.
Na ilustráciu: napríklad v Nitrianskom i v Trnavskom kraji sa priemerná cena pôdy dobrej bonity pohybuje od 5-tisíc do 7-tisíc eur za hektár. Za 57 miliónov eur by sa dalo skúpiť okolo 9-tisíc hektárov úrodnej zeme na Slovensku.
Určite by to však bolo oveľa viac ornej pôdy. Záujem sa totiž sústreďuje na Slovensko okrem iného aj preto, že v susednom Rakúsku je cena ornej pôdy pre maďarských podnikateľov privysoká.
Nejde len o pôdu, ale aj o vodu. Vláda musí konať!
Maďarský Súkromný kapitálový fond ornej pôdy
vyvolal medzi poľnohospodármi na Slovensku obavy, že po vlne silných investorov zo Západu - väčšinou z Dánska, ale aj Česka, tu a tam z Nemecka, Rakúska, Belgicka či Poľska, prichádza cielená expanzia od južného suseda.
Môže to znamenať ďalší únik tisícok hektárov často najúrodnejšej pôdy, pod ktorou sa na Žitnom ostrove nachádza najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe.
„Tu sa nehrá len o pôdu, ale aj o vodu! Tá bude o pár rokov cennejšia ako ropa. Rozhodne treba podniknúť kroky, ktoré ochránia jedno aj druhé nenahraditeľné prírodné bohatstvo Slovenska,“ povedal Zoltán Černák, konateľ spoločnosti Poľno SME.
Pred nejakým časom už prijalo ochrannú legislatívu súvisiacu s ornou pôdou Rumunsko. Bukurešť sa rozhodla stanoviť podmienku päť rokov trvalého pobytu v Rumunsku a podnikania v agrosektore pre cudzincov, ktorí by chceli kupovať zem v úrodných oblastiach.
Poľnohospodári na Slovensku naliehajú na vládu, aby tiež adekvátne reagovala. Obávajú sa, že podniky z Maďarska, ktoré už dávnejšie kapitálovo prenikli na Slovensko, podľa dánskeho vzoru skúpia slovenské družstvá a následne začnú nakupovať pôdu.
Maďarská politika
Niektoré kroky Budapešti sa dajú označiť za nebezpečnú a riskantnú politiku, povedal Peter Weiss, ktorý bol veľvyslanec Slovenska v Maďarsku v rokoch 2009 - 2013.
„Tí, ktorí takú politiku v Maďarsku, ale aj u nás doma ako slovenskí občania maďarskej národnosti presadzujú, sa zrejme spoliehajú na postupnú eróziu status quo po druhej svetovej vojne v dôsledku skončenia studenej vojny," upozornil Weiss.
Po víťazstve Fideszu v roku 2010 sa presadilo vytváranie inštitucionálnych väzieb cez rozdávanie maďarských pasov a volebného práva v Maďarsku zahraničným Maďarom. To narazilo na odpor vtedajšej slovenskej vlády. Celkovo od roku 2010 občianstvo získalo vyše milióna osôb, pokračuje bývalý diplomat.
Koncepcia jednotného národa sa však podľa neho stala základným východiskom nielen zákona o dvojakom občianstve, ale aj prvoradým ústavným princípom maďarského štátu. V článku D základného zákona sa totiž uvádza, že „Maďarsko vychádzajúc zo spolupatričnosti jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov…“.
Každý plán si vyžaduje peniaze, konštatuje. Koncept spájania maďarského národa ponad hranice bol preto štedro finančne podporovaný prostredníctvom dotačných programov prideľovaných Sekretariátu pre národnú politiku úradu vlády.
Orbánove ambície nepoznajú hranice
Ako ďalej uvádza, po nástupe Fideszu k moci v roku 2010 Maďarsko jednostranne zmenilo dovtedajší a so slovenskou stranou dohodnutý systém poskytovania podpôr a rozšírilo ho aj o sociálne a hospodárske podpory. A prišli ďalšie kroky.
"V roku 2011 bol na 1. hospodárskom fóre Karpatskej kotliny prijatý tzv. Wekerleho plán hospodárskej integrácie Karpatskej kotliny s Maďarskom. Mal spojiť hospodársku spoluprácu so susednými krajinami s hospodárskou podporou zahraničných Maďarov. Išlo o dva ciele: o hospodársku integráciu Maďarov ponad hranice a urobiť z Maďarov vedúcu silu Karpatskej kotliny," uviedol Weiss.
Myslí si, že po politickej integrácii cez dvojaké občianstvo a volebné právo zahraničných Maďarov v Maďarsku má teda nasledovať úsilie o rozširovanie hospodárskeho vplyvu Maďarska.
Ale keďže tento zámer narážal na medzinárodnopolitické prekážky i limity maďarskej ekonomiky, dôraz sa podľa neho preniesol na finančnú a ekonomickú podporu zahraničných Maďarov ako súčasť ambície Maďarska v regióne. V roku 2014 mal byť naštartovaný a o tri roky neskôr doplnený plán Ekonomický rozvoj južného Slovenska.
Weiss tvrdí, že plán pripravilo Združenie maďarských ekonómov na Slovensku. Vyšiel z presvedčenia, že oblasti SR obývané Maďarmi patria k najzaostalejších na Slovensku a že sú zámerne podfinancované. Jeho cieľom je teda hospodársky rast maďarského spoločenstva na Slovensku, národná solidarita a posilnená spolupráca s Maďarskom.
Pretváranie pomerov na južnom Slovensku je neakceptovateľné
"V uznesení z 25. júla 2017 maďarská vláda podporila stratégiu hospodárskeho rozvoja „Felvidéka" a na tento účel vyčlenila na rok 2017 v prepočte zhruba 13 miliónov eur. Maďarská strana ubezpečovala slovenskú, že podpory majú byť zamerané na posilnenie hospodárskej spolupráce Maďarska so susednými krajinami. Zamlčovala a zamlčuje však skutočnosť, že sú poskytované na etnickom princípe," upozorňuje ďalej Peter Weiss.
Program v SR má koordinovať maďarská Nadácia Gábora Barossa (zaregistrovaná na Slovensku a so sídlom v Komárne). Slovenská diplomacia podľa slov Weissa opakovane upozorňovala maďarských partnerov, že tento systém nie je transparentný, nedodržiava platný zmluvný rámec daný zmluvou o spolupráci a dobrých susedských vzťahoch. Ďalej že obsahuje silné prvky diskriminácie na etnickom základe a nie je koordinovaný s programami SR v uvedených oblastiach.
Inak povedané, slovenskej diplomacii oprávnene prekáža, že Maďarsko sa usiluje pretvoriť ekonomické a tým aj politické pomery na južnom Slovensku. Čiže na území suverénneho štátu.
"Podľa môjho názoru je to vo svojej podstate nebezpečná a riskantná politika. Tí, ktorí ju v Maďarsku, ale aj u nás doma ako slovenskí občania maďarskej národnosti presadzujú, sa zrejme spoliehajú na postupnú eróziu status quo po druhej svetovej vojne v dôsledku skončenia studenej vojny.
Aj preto vždy ostražito počúvam požiadavky na rušenie tzv. Benešových dekrétov. Pokladám ich za Pandorinu skrinku. Samozrejme, dochádza tu aj k zneužívaniu princípu voľného pohybu kapitálu v EÚ," zakončil Weiss.
