Lipšic, Lipšic, Lipšic. Zrejme takto nejako si povzdychnú mnohí advokáti a právnici pri pohľade na to, čo stvára vo funkcii šéf špeciálnych prokurátorov Daniel Lipšic. Muž, ktorého na túto funkciu mnohí nechceli, iba potvrdzuje, že mali pravdu.

Už krátko po zvolení za šéfa špeciálnych prokurátorov začal mať Daniel Lipšic problémy, ktoré ho neopúšťajú doteraz. Jeho kroky odsúdil nielen generálny prokurátor Maroš Žilinka, ale i mnohí „obyčajní“ právnici a advokáti. Patrí medzi nich aj právnik Na­mir Alyas­ry, ad­vo­kát z Nit­ry. Napísal Danielovi Lipšicovi a advokátovi Petrovi Kubinovi otvorený list, ktorý zverejnil portál pravnelisy.sk. Zrejme sa im nebude ľahko čítať, ba pri ich namyslenosti ho ani nemusia pochopiť.

Lipšic v minulosti pracoval v Kubinovej advokátskej kancelárii. zastupoval viacerých kajúcnikov vrátane Borisa Beňu a Bernarda Slobodníka. Jeho exkolega Kubina teraz zase zastupuje obvinených vyšetrovateľov NAKA Pavla Ďruku a Jána Čurillu.

To, čo si po vy­hlá­se­ní roz­hod­nu­tia pred­vie­dol ty na ad­re­su sud­cu, v po­riad­ku ne­bo­lo

„Mi­lý ko­le­ga, pí­šem ti ten­to ot­vo­re­ný list, pre­to­že ti chcem v dob­rom vy­svet­liť, že to, čo si uro­bil pred kamera­mi v stre­du po tom, ako súd vzal do väz­by dvoch tvo­jich klien­tov, po­li­caj­tov NA­KA, ne­bo­lo pod­ľa môjho názo­ru správ­ne a mal by si to ve­dieť,“ vysvetľuje Na­mir Alyas­ry a dodáva, že pre ob­haj­cu je tak­mer vždy smut­né, keď súd vy­ho­vie pro­ku­rá­to­ro­vi a zo­be­rie mu klien­ta do väz­by. „Je to iné, ako keď si do­siaľ obhajo­val vý­luč­ne ka­júc­ni­kov. Tam v zá­sa­de niet čo po­ka­ziť a ide nao­zaj o ten ob­chod­nop­ráv­ny rozmer, v kto­rom si bez­po­chy­by dob­rý,“ vystrúhal Alyasry pochvalu Lipšicovi a Kubinovi. Vzápätí priznal, že je­den z tých po­li­caj­tov, ktorého Kubina neob­ha­ju­je, je jeho pria­teľ. A te­da sa vô­bec ne­te­šil, keď ho sud­ca pre príp­rav­né kona­nie vzal do väz­by.



„To, čo si však po vy­hlá­se­ní roz­hod­nu­tia pred­vie­dol ty, naj­mä čo si uvie­dol na ad­re­su sud­cu, kto­rý o väz­be roz­ho­dol, to už v po­riad­ku ne­bo­lo. Ke­by som sa mal vy­jad­ro­vať pre mé­diá tak­to uráž­li­vo po kaž­dom rozhodnu­tí sú­du s kto­rým ne­súh­la­sím, mo­hol by som dis­cip­li­nár­ny­mi roz­hod­nu­tia­mi zrej­me aj ta­pe­to­vať. My advoká­ti však pred mé­dia­mi nep­re­zen­tu­je­me len se­ba a svo­je ná­zo­ry, ale aj ce­lý ad­vo­kát­sky stav,“ konštatuje v liste Na­mir Alyas­ry, ktorý špeciálnemu prokurátorovi a Kubunovi ani ďalej nič nedaruje.

Ty si reál­ne to­ho sud­cu ura­zil, pritom on sa ne­mô­že brá­niť v me­diál­nom priesto­re

„Ten stav, v kto­rom sú aj tres­tnia­ci, kto­rých prá­cu si na fa­ce­boo­ko­vom pro­fi­le ad­vo­ká­tov v mi­nu­los­ti zosmieš­ňo­val a uvá­dzal si, že pre ‘psy­cho­hy­gie­nu’ rad­šej na úko­ny napr. do ‘Očis­tca’ ani ne­cho­díš, aby si nás tam ne­mu­sel po­čú­vať. Zato te­ba v stre­du po­čú­val ce­lý ná­rod. Pre­to, pro­sím, váž slo­vá,“ odkazuje Lipšicovi. „Mi­lý ko­le­ga, ex post mô­žeš svo­je slo­vá za­oba­ľo­vať, ako chceš. Ne­zá­le­ží na far­be poz­lát­ka, cuk­rík os­ta­ne hor­kým. Fak­tom je, že si to pres­tre­lil, keď si uvie­dol, že od­ôvod­ne­nie vä­zob­né­ho roz­hod­nu­tia je ako v platobnom roz­ka­ze, te­da žiad­ne. To nie je OK,“ vysvetľuje ďalej právnik, podľa ktorého je odôvodne­nie najvážnej­šia a naj­zlo­ži­tej­šia časť súd­ne­ho roz­hod­nu­tia.



„Ak si te­da uvie­dol, že od­ôvod­ne­nie vä­zob­né­ho roz­hod­nu­tia je ta­ké, ako v platob­nom roz­ka­ze, te­da žiad­ne, je to riad­ne pres­tre­le­nie a ab­so­lút­na dehonestácia prá­ce sud­cu. Kľud­ne si to mys­li, ale, pro­sím, ne­ho­vor to do ka­mier. Dá sa to to­tiž po­ve­dať aj ku­lan­tnej­šie, napr.: nes­to­tož­ňu­jem sa s od­ôvod­ne­ním, po­va­žu­jem ho za nedos­ta­toč­né a pod. Tu sa neh­rám so slo­víč­ka­mi. Ty si reál­ne to­ho sud­cu ura­zil. On sa ne­mô­že brá­niť v mediálnom pries­to­re a ja tým­to lis­tom neb­rá­nim je­ho, ale náš ad­vo­kát­sky stav,“ vysvetľuje Na­mir Alyas­ry kolegovi.

Za ta­ké­to vy­jad­re­nia pred sud­ca­mi sa mô­žeš stať šes­tnás­tou pri­ťa­žu­jú­cou okolnos­ťou

„Vi­del si niek­de, že by nie­ko­ho z nás tres­tnia­kov nie­ke­dy tak­to pe­jo­ra­tív­ne ozna­čo­va­li súd­ne roz­hod­nu­tia? Mys­líš, že si je­di­ný, ko­mu sa sta­lo to, že je­ho argu­men­ty os­ta­li sú­dom ne­vy­po­ču­té? Mi­lý ko­le­ga, ono sa to nie­ke­dy sta­ne. Násled­ne však tre­ba bo­jo­vať pred sú­dom, a nie pred ka­me­rou. Vieš si predstaviť, že by po vyhlá­se­ní roz­sud­ku pred ka­me­ry pred­stú­pil sud­ca a vy­jad­ril by sa, že to­ho člo­ve­ka mu­sel od­sú­diť na NE­PO trest, le­bo mal za ob­haj­cu hlupáka? A ver to­mu, že sud­co­via si to aj nie­ke­dy my­slia,“ píše ďalej Lipšicovi nitriansky právnik, ktorý si vraj ne­mo­hol nev­šim­núť ani jeho ďal­šie neš­ťas­tné vy­jad­re­nie na ad­re­su sud­cu. „Išlo o to, že si sa mu sna­žil da­čo vy­svet­liť, ale keďže ti nevyho­vel, vy­hod­no­til si to tak, že ‘sig­nál na dru­hú stra­nu sto­la neprešiel’. Ani to­to ne­mož­no ozna­čiť za vy­be­ra­né vy­jad­re­nie ad­vo­ká­ta na adresu sud­cu,“ odkazuje Na­mir Alyas­ry advokátovi Kubinovi.



„Opäť ti mu­sím uviesť, že aj to­to sa v tres­te nie­ke­dy stá­va, že súd si ťa vypočuje, ale nes­to­tož­ní sa s te­bou, bez oh­ľa­du na to, že si o svo­jej prav­de presved­če­ný. Vieš, ta­ké­to vy­jad­re­nia sa ti nie­ke­dy mô­žu vy­pom­stiť. Ne­mys­lím tým, že by ti niek­to dal fé­ro­vé za­ucho. Mys­lím tým, že sa za ta­ké­to vy­jad­re­nia pred sud­ca­mi môžeš stať šes­tnás­tou pri­ťa­žu­jú­cou okol­nos­ťou. A ver, že ho­ci by to tak byť ne­ma­lo, nie­ke­dy je pre klien­ta pri­ťa­žu­jú­cou okol­nos­ťou aj ob­haj­ca,“ upozorňuje Na­mir Alyas­ry svojho „všeznalého“ kolegu.

Te­raz je však asi ta­ká do­ba, že za pravdu da­jú mé­dia najmä to­mu, kto kri­čí viac

Na­mir Alyas­ry uvádza, že tento list napísal pre­to, aby ľu­dia nepovažovali za správ­ne a le­gi­tím­ne, ak ad­vo­kát urá­ža sud­cu ale­bo je­ho rozhodnu­tie. „Aby to od nás ani ne­žia­da­li, pre­to­že my to neu­ro­bí­me. Slušnosť a vec­nosť má byť pra­vid­lom, nie vý­nim­kou. Mô­že­me sa vy­jad­riť, či s rozhodnutím súh­la­sí­me ale­bo nie, ako sme si na ve­rej­nom hlav­nom po­jed­ná­va­ní dô­kaz­nú si­tuáciu vy­lo­ži­li, ale ne­bu­de­me svo­ji­mi výrokmi sud­cov a tým aj celú jus­tí­ciu urá­žať.

Ten­to list má te­da tvo­riť akú­si ge­ne­rál­nu pre­ven­ciu pred tým, čo ti do mé­dií uš­lo,“ snaží sa vysvetliť Na­mir Alyas­ry, aby na samý koniec ešte veľavravne dodal: „Ja viem, ja ne­mám ta­ký me­diál­ny vý­tlak ako ty. O mne pa­ni Mo­ni­ka ne­pí­še ako o vý­bor­nom práv­ni­ko­vi s vy­so­kým kre­di­tom. Vždy som sa však sna­žil ro­biť prá­vo vec­ne a sluš­ne. Te­raz je však asi ta­ká do­ba, že za pravdu da­jú mé­dia to­mu, kto kri­čí viac. Ja však ve­rím, že táto do­ba po­mi­nie a nas­ta­ne do­ba vec­nos­ti.“