Slovenským občanom uniká realita nútených deportácii na „bližšie neurčené miesto“, ktorá sa implementovala do slovenskej legislatívy bez väčšej mediálnej pozornosti. Segregácia a diskriminácia neočkovaných, netestovaných a nezarúškovaných sa stupňuje s cieľom donútiť občanov absolvovať experiment na ľuďoch v podobe „očkovania“ preparátmi s katastrofálnym bezpečnostným profilom.
Na Slovensku už dlhšiu dobu zaznieva varovanie viacerých osobností pred novou diktatúrou, ktorá pomocou lží ovláda život v spoločnosti. Málokto si pamätá svet nacistických koncentračných alebo sovietskych pracovných táborov. Je najvyšší čas položiť si otázku, či si v dnešnej dobe zopakujeme minulosť. Štátna moc potichu novelizuje legislatívu bez toho, aby si to občania všimli.
Návrh pasívnej rezistencie
Niektorí sú presvedčení o prechodnosti súčasnej covid diktatúry. Preto navrhujú pretrpieť odnímanie základných práv a slobôd. Robia tak v nádeji, že sa všetko vráti do normálu. Ide o pasívny nesúhlas bez aktívneho odporu proti vedecky nepodloženým brachiálnym prejavom moci.
I veriaci kresťania na Slovensku na vlastnej koži zažili odnímanie základných práv a slobôd. V nemom úžase sa dívali na submisívny až kolaborantský postoj biskupov a kňazov. Niektorí navrhli nútené stiahnutie sa do obranných pozícií, aby prežili éru náporu novej totality, a tak si zachovali vieru. Ide o neúspešný pokus pripraviť sa na lepšie časy.
Fiasko v podobe nezáujmu o pápeža
Po skúsenosti aj v iných oblastiach života na Slovensku si môžeme pokojne položiť otázku: ako mohli byť autori takýchto postojov takí naivní? Koniec koncov, dnes je každému zrejmé, že predložený model, aj keď je pre niekoho atraktívny, je čistou fikciou. Tá sa skončila fiaskom v podobe nezáujmu o návštevu pápeža Františka.
Ak si dnes niektorí myslia, že účelom štátu je zabezpečiť, aby si jeho občania uspokojovali iba niektoré z ich najzákladnejších potrieb, bez toho, aby im štát zasahoval do života, tak je na omyle.
Bod zlomu v ľudskej mysli na dohľad?
Toto už nie je dnešné Slovensko, ba dokonca ani Európa. Čiastočné prebudenie je možné vidieť. Všemohúcnosť štátu, silových zložiek, politických úradníkov, či súdnej moci je žiaľ oveľa väčšia. Takže je ohrozená aj ilúzia o demokracii a o vláde ľudu. A to je nebezpečné pre systém, v ktorom profitujú globálne koncerny a ideologické záujmové skupiny. Eugenika, zasnúbená s transhumanizmom a zelenou ideológiou, kde je tretím partnerom v manželskom trojuholníku digitálna revolúcia, neveští nič dobré pre ľudskú prirodzenosť a dôstojnosť.
Pravda o iluzórnej účinnosti a bezpečnosti opatrení a vakcín sa rozplynula ako ranná hmla. Vedci so svedomím bijú na poplach. Pravda sa dnes oficiálne nazýva hoaxom a poplašnou či falošnou správou. Tí, ktorým vštepili do mysle pravdu a rešpekt voči empirickým faktom, majú dnes "politicky nekorektné názory". Takí žijú vo všetkých krajinách nášho kontinentu. A sú za ne prenasledovaní a diskriminovaní.
Väčšina obyvateľov tzv. západu nikdy nezažila totalitu a očividne si nevie predstaviť, že by ju zažiť mohli. Preto si nie celkom uvedomujú realitu legislatívnych procesov a vonkoncom nechápu výsledok. Týmto výsledkom je spoza horizontu vynárajúca sa nepredstaviteľná totalita a biometrická kontrola života. Stále sa cítia v zásade v bezpečí - preto navrhujú model pasívnej rezistencie prežitia. Avšak nový „krásny“ a bezpečný svet si nevedia reálne predstaviť.
Láska k opatreniam vedie do koncentračného tábora
Slovenským občanom uniká realita nútených deportácii na „bližšie neurčené miesto“, ktorá sa implementovala do slovenskej legislatívy bez väčšej mediálnej pozornosti. Ako ideologická bublina mediálnych a politických lží stále jasnejšie praská, tak čoraz viac narastá napätie a nervozita. Segregácia a diskriminácia neočkovaných, netestovaných a nezarúškovaných sa stupňuje s cieľom podrobiť občanov a donútiť ich absolvovať experiment na ľuďoch v podobe „očkovania“ experimentálnymi preparátmi (covid-vakcínami) s katastrofálnym bezpečnostným profilom.
Totalitne sa vyžaduje mučenie detí
Mučenie a kruté zaobchádzanie zo žiakmi a študentmi (v podobe školských semaforov a manuálov, rúšok a odporúčania „vakcinácie“) sa opäť totalitne vyžaduje. Aj napriek vedeckým faktom o škodlivosti v oblasti neurologických, psychologických a kardiovaskulárnych systémov detského organizmu. Hypoxia, hyperkapnia či následná acidóza sú ideologicky popieranie odborníkmi v médiách. Už dokázané poškodenie imunitného systému detí a mládeže štát programovo nezaujíma.
Pasivita či skôr kolaborácia OČTK so politickou štátnou mocou skoro nikomu nevadí, hoci je do očí bijúca. Poslednou evolučnou otázkou je, či sa slovenskí občania prebudia až v koncentračnom tábore. Nebude to opäť príliš neskoro na spravodlivosť? Alebo si to budú musieť ľudia opäť prežiť ani nie po osemdesiatich rokoch?
