Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Nemecko smeruje k vážnej rozpočtovej kríze, varujú poprední ekonómovia. Podľa nich je súčasná rozpočtová politika dlhodobo neudržateľná a vláda kancelára Friedricha Merza bude musieť rozhodnúť, ktoré výdavky sú skutočne nevyhnutné. Ak nebude možné znížiť ostatné výdavky, hrozí zvýšenie daní.
Ako informovala nemecká tlačová agentúra DPA, prezident mníchovského ekonomického inštitútu ifo Clemens Fuest varoval v rozhovore pre nedeľné vydanie denníka Die Welt, že Nemecko nemôže dlhodobo pokračovať v súčasnej rozpočtovej politike. „Táto rozpočtová politika nie je dlhodobo udržateľná,“ povedal Fuest.
Vládnuca koalícia, ktorú tvoria konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU) kancelára Friedricha Merza, jej bavorská sesterská strana Kresťansko-sociálna únia (CSU) a sociálni demokrati (SPD), preto musí jasne stanoviť priority výdavkov pre federálny rozpočet na rok 2028.
Medzi oblasti, ktoré by mali mať prioritu, patria obrana a infraštruktúra. Ostatné výdavky by sa však mali obmedziť.
V tejto súvislosti Fuest požaduje výrazné úspory. „Všetky ostatné výdavky by mali byť zmrazené alebo, ak je to možné, znížené,“ povedal. Ak vládna koalícia k takémuto kroku nepristúpi, zvýšenie daní bude podľa neho nevyhnutné.
Varovanie ekonómov prichádza v čase, keď sa Nemecko pripravuje na ďalšie rekordné štátne výdavky. V piatok v skorých ranných hodinách, po takmer šestnástich hodinách rokovaní, schválil rozpočtový výbor Bundestagu predbežnú verziu federálneho rozpočtu na rok 2027.
Výdavky v rámci základného federálneho rozpočtu majú vzrásť na rekordných 561 miliárd eur. Zároveň sa výrazne zvýši aj zadlženie krajiny. Len v rámci základného rozpočtu sa očakáva, že nové čisté pôžičky dosiahnu takmer 123 miliárd eur. Nemecko si požičiava ďalšie miliardy prostredníctvom osobitných fondov, ktoré sú mimo základného federálneho rozpočtu. Po ich započítaní by mal celkový nový dlh dosiahnuť približne 210 miliárd eur.
Práve rozsah plánovaných výdavkov a pôžičiek vyvoláva medzi ekonómami obavy, či štát dokáže v nasledujúcich rokoch stabilizovať svoje verejné financie.
Pochmúrny výhľad nemeckých verejných financií zdieľa aj Achim Wambach, prezident Leibnizovho centra pre európsky ekonomický výskum (ZEW). Situáciu od roku 2028 považuje za vážnejšiu, než by sa mohlo zdať pri pohľade na očakávané ekonomické oživenie.
Problém spočíva najmä v nepriaznivom pomere medzi nákladmi na úroky a ekonomickým rastom. Úroková sadzba prevyšuje mieru rastu nemeckej ekonomiky. To znamená, že samotný ekonomický rast nebude stačiť na postupné znižovanie dlhového bremena krajiny.
Wambach preto upozorňuje, že Nemecko sa nemôže spoliehať len na to, že zo svojich dlhov jednoducho vyrastie. Za najdôležitejšiu úlohu označil reformu sociálneho systému. Podľa neho musí nemecká vláda naliehavo riešiť aj štruktúru štátnych výdavkov a prehodnotiť, ktoré z nich skutočne prispievajú k hospodárskemu rozvoju. „Dotácie, ktoré nepodporujú rast, musia byť zrušené,“ zdôraznil Wambach.
Obaja ekonómovia tak upozorňujú na potrebu zmeny súčasnej rozpočtovej politiky. Kým Fuest volá po zmrazení alebo znížení výdavkov mimo hlavných štátnych priorít a varuje pred možným zvýšením daní, Wambach zdôrazňuje potrebu reformy sociálneho systému a obmedzenia neproduktívnych dotácií.
Podľa ich varovaní tak Nemecko čelí ťažkému rozhodnutiu: buď začne výrazne znižovať a prehodnocovať svoje výdavky, alebo bude musieť hľadať dodatočné príjmy v situácii, keď už plánuje rekordné zadlžovanie.
Na dlhodobé problémy nemeckej ekonomiky nedávno upozornil aj analytik a publicista Jan Campbell. V rozhovore pre program Zákony bohatstva, o ktorom informoval portál ParlamentníListy.cz, varoval, že najväčšia európska ekonomika prechádza zásadnou transformáciou a jej súčasné ťažkosti nemožno považovať za dočasné.
„Nie je to nič dočasné. Proces, ktorý sledujeme, možno nazvať transformačným procesom, ktorý ukončí jednu fázu ekonomického konania, ekonomického a finančného systému, a premení sa na nový, o ktorom má len málo ľudí predstavu,“ povedal Campbell.
Vyjadril najmä obavy z ďalšieho oslabovania nemeckého priemyslu a zhoršovania ekonomických vzťahov s Čínou. Takýto vývoj by sa nemusel zastaviť na nemeckých hraniciach. Jeho dôsledky môžu pocítiť aj ďalšie európske krajiny, najmä Česká republika, ktorej ekonomika je úzko prepojená s nemeckou.
„Nedá sa vylúčiť, že deindustrializácia Nemecka bude pokračovať, že vzťahy Nemecka s Čínou nebudú lepšie napriek formálnej Európskej únii,“ upozornil analytik.
Českej republike navyše vyčítal, že nedokáže včas reagovať na zmeny v európskej ekonomike. „Tu mám pocit, že Česká republika zaspala,“ poznamenal.
Do diskusie o nemeckých financiách vstupuje aj politika kancelára Friedricha Merza, konkrétne jeho požiadavka, aby sa všetky členské štáty Európskej únie zaviazali finančne podporovať Ukrajinu. Podľa denníka Financial Times mal nemecký kancelár tento záväzok podmieniť podporou budúceho rozpočtu EÚ.
Podľa vtedajších informácií sa očakáva, že Ukrajina bude potrebovať ďalších približne 70 miliárd eur. Merzov prístup vyvolal kritiku nielen v iných európskych krajinách, ale aj priamo v Nemecku.
V tejto súvislosti poslanec Alternatívy pre Nemecko (AfD) Petr Bystroň kritizoval kancelára za to, že uprednostňuje výdavky na zbrojenie a podporu Ukrajiny pred potrebami vlastných občanov.
„Merz posiela stovky miliárd na zbrojenie a na Ukrajinu bez ohľadu na škody, ktoré spôsobuje vlastnej krajine. Teraz chce tento princíp preniesť na celú Európsku úniu. A vydiera všetkých členov Európskej únie,“ povedal Bystroň pre ParlamentníListy.cz.
Nemecký europoslanec Alexander Sell z AfD takisto vyjadril kritiku. Upozornil na rozdiel medzi snahou kancelára finančne podporiť Ukrajinu a jeho prístupom k nemeckým daňovým poplatníkom.
„Keď ide o záujmy Ukrajincov, Friedrich Merz vyvíja tlak. Chcel by som, aby s rovnakým nasadením bránil záujmy nemeckých daňových poplatníkov,“ povedal Sell.
Merzova požiadavka však nezostala bez podpory. Zástupca šéfredaktora časopisu Respekt Ondřej Kundra ju označil za správnu a logickú. Argumentoval tým, že Nemecko je už dlhodobo jedným z hlavných prispievateľov do európskeho rozpočtu, zatiaľ čo niektoré krajiny vrátane Českej republiky výrazne profitujú z fondov EÚ.
Okrem sporov o verejné financie čelí Nemecko problémom aj vo svojom kľúčovom odvetví. Premiéri Bavorska, Bádenska-Württemberska a Dolného Saska spoločne vyzvali nemeckú vládu a Európsku úniu, aby prijali opatrenia na podporu automobilového priemyslu.
Varovali pred dlhodobým poškodením sektora, ktorý patrí medzi hlavné piliere nemeckej ekonomiky. Len počas predchádzajúceho roka malo v automobilovom priemysle zaniknúť 52 000 pracovných miest. Zemskí premiéri požadovali okrem iného lacnejšiu elektrinu na nabíjanie elektromobilov, podporu moderných technológií a silnejšiu ochranu európskych výrobcov pred čínskou konkurenciou. Bavorský premiér Markus Söder sa zároveň vyslovil za zachovanie budúcnosti moderných spaľovacích motorov.
Problémy má aj automobilová skupina Volkswagen, do ktorej patrí česká Škoda Auto. Spoločnosť čelí slabšiemu dopytu, obchodným bariéram, reguláciám a rastúcej konkurencii.
Dôsledky pociťujú aj českí dodávatelia. Napríklad majiteľ spoločnosti Isolit-Bravo Kvido Štěpánek uviedol, že dodávky jeho spoločnosti pre Volkswagen klesli o desať percent. Problémy nemeckých automobiliek sa tak odrážajú aj v objednávkach českých spoločností.

Nedeľné politické diskusie sú tu






To, ako Milan Markovič zhodnotil konflikt na Ukrajine, určite nepoteší podporovateľov nášho východného suseda. Odporcom Ruska pripomenul, že konflikt sa nezačal vo februári 2022 a že už mohol byť dávno uzatvorený.
…pritom haní a vysmieva sa každému, kto má iný – podľa neho zjavne nesprávny – názor. Taký hrdina spoza klávesnice. Reč je o Michalovi Magušinovi, redaktorovi kedysi konzervatívneho denníka Postoj. Dnes na nerozoznanie od Denníka N.
Ste pripravení na evakuáciu? Máte zásoby vody na 72 hodín? Politický komentátor vidí pravý dôvod mohutného masírovania verejnej mienky v "naháňaní" strachu. Strach potom ospravedlňuje honbu za zbrojením.
Súťaž o primitíva hnutia je v plnom prúde...
Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
MÁME UČIŤ NAŠE DETI, ŽE SI MÔŽU ZMENIŤ POHLAVIE? Romana Tabaková očakáva, že TV Markíza stiahne diel seriálu Pán profesor, kde sa podporuje "byť transgender". Aj ona má obavy o zdravý psychický vývoj maloletých divákov.


Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

Z domova
13. 11. 2026

Z domova
12. 11. 2026

Z domova
10. 11. 2026

Kultúra
9. 11. 2026
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.