HLAVNÝ DENNÍK
NÁZORY

Kto bude otrokom? Technokratické zbližovanie ľudí a strojov (Broudy a Arakaki) 1. časť

Ilustračné foto/pixabay

Názor Daniela Broudyho a Makotoa Arakakiho (Frontiers)

Marshall McLuhan v 60. rokoch pozoroval, že ľudia sú nástrojári, ktorých nástroje ich nakoniec pretvoria. Po päťdesiatich rokoch preto navrhujeme, aby aforizmus zahŕňal „prebudovanie“ ľudí, pretože súčasný vek internetu slúži ako globálny nervový systém pre ľudstvo. Tvrdia to svorne Daniel Broudy a Makoto Arakaki z katedry anglickej komunikácie Okinawskej kresťanskej univerzity Nishihara v Japonsku.

Tento článok sa zameriava na to, ako v tomto súčasnom období informačného veku médiá manipulujú s verejnou mienkou a súhlasom s novými digitálnymi nástrojmi a technikami, ktoré ohrozujú ľudskú  suverenitu.

Koncept zbližovania

Táto esej predstavuje koncept konvergencie – zbližovania, ktorý vyvinul Henry Jenkins, a skúma, ako sa táto prax rozšírila v súčasnom globálnom pandemickom prostredí. V prostredí, kde sa záujmy technokratickej elity zbližujú a kultivujú všeobecné prijatie digitálnych nástrojov nového sociálno – ekonomického poriadku.

Popri tejto analýze stojí historický vývoj výpočtovej techniky a vývoj údajov ako nástrojov sociálnej kontroly. Vo svete, kde potreba výroby neustále rastie so zvyšujúcou sa rýchlosťou a účinnosťou a do značnej miery využíva ľudský rozum hrozí, že sa digitálne nástroje spoja s ľuďmi.

Facebook „odkúpil a pochoval“ konkurenciu, pretože mu chýba „talent“, aby mohol spravodlivo súťažiť, tvrdí obchodná komisia USA

Získanie kontroly nad masami

Do úsilia preskúmať integračnú propagandu sú zaradené historické správy o tomto vznikajúcom poriadku, ktoré vypracovali kľúčoví verejní zamestnanci a intelektuáli dvadsiateho storočia. Primárnym cieľom je získanie kontroly nad masami a umiestniť tento pokus do širšieho historického kontextu, keď sofistikované počítačové nástroje začali slúžiť potrebe sledovať a kontrolovať populácie.

Esej je snahou vyrovnať sa s komplexným historickým pokusom získať kontrolu nad ľuďmi prostredníctvom vzťahov s verejnosťou a technológií, vysvetľujú Broudy a Arakaki.

Nové elektronické prostredie

„Formujeme svoje nástroje, a potom naše nástroje formujú nás.“ Tento aforizmus, často pripisovaný mediálnemu vedcovi Marshallovi McLuhanovi, pochádza od Johna Culkina, McLuhanovho priateľa. Zamýšľa sa nad teoretikovými myšlienkami a nad tým, ako by mohli slúžiť učiteľovi, ktorý by bojoval s požiadavkami charakteristickými pre takzvané „nové elektronické prostredie“.

Toto je nechutný jarmok s vakcínami, komentuje očkovanie popredný český imunológ

Dnes je to 50-ročný pohľad, ktorý môže byť v súčasnosti jedným z najpresvedčivejších. Culkinov článok zhŕňa McLuhanove hlavné myšlienky o technológiách, ich všadeprítomnosti a sile, ktorá môže slúžiť ako primárny nástroj, pomocou ktorého sa sprostredkúva, manipuluje a riadi verejné vnímanie empirického sveta.

Mysľou utvárané putá

Hlavný názov tejto eseje je pre čitateľov jednoduchou otázkou na zamyslenie sa nad tým, ako v tomto období informačného veku mediálne technológie formujú „mysľou utvárané putá“ ( Blake, 1794 ), ktoré ovplyvňujú správanie a formujú vnímanie degradácie ľudskej suverenity a súkromia. 

Vo svetle týchto účinných nástrojov na spracovanie a šírenie informácií je naším hlavným cieľom kriticky preskúmať, ako niektoré mediálne nástroje a obsah normalizujú zbavenie sa základných ľudských a občianskych práv a pracujú na mentálnej príprave ľudí na nespochybniteľnú službu ako ozubené kolieska v globálnom kapitalistickom mechanizme.

V Nemecku sa začala štvrtá vlna pandémie COVID-19

Vo svete, kde politické inštitúcie tvrdia, že slúžia verejnému záujmu, a napriek tomu len málo demonštrujú vôľu obmedziť chamtivosť nadnárodných korporácií, skúmame, ako organizácie, platformy a obsah slúžia „mocenskej elite“ ( Mills, 1956).

Poslušné sebaobetovanie

Diskusia začína na predpoklade, že dominantné mainstreamové médiá v súčasnom živote zostávajú hlavným hnacím motorom masového presviedčania, ktoré vedie občanov k poslušnému sebaobetovaniu prevládajúceho neoliberálneho poriadku.

Zatiaľ čo Herman a Chomsky pozorovali v tradičných médiách, že ich „funkciou je pobaviť, informovať a vštepovať jednotlivcom prijateľné hodnoty, presvedčenia a kódexy správania“ ( Herman a Chomsky, 1988), vznikajúce technológie nielen „integrujú ľudí do inštitucionálnych štruktúr väčšej spoločnosti“, ale aj do takzvaného voľného trhu.

„Stiahnutie vojsk z Afganistanu je zbabelosť,“ tvrdí Zeman a pochybuje o legitimite existencie NATO

Táto komunikácia slúži tomuto novo vznikajúcemu trhovému poriadku, ktorý pracuje na integrácii ľudských bytostí do pripravovaného Internetu vecí (IoT), kde sú všetky organické a anorganické predmety pripravené na predaj a nákup.

Stručná história konvergencie

Na mieste je otázka: Ako by mohli technológie a médiá ovládať také stupne kontroly nad ľuďmi? Hádame, že väčšie povedomie o ich skrytej hegemonickej sile začína uznaním ich nenáročného vplyvu na ľudské vnímanie. Nedávna história poskytuje okno, v ktorom môžete vidieť tieto „známe neznáme“, ktoré príliš často unikajú kritickému povedomiu más.

Počas nástupu elektronického veku si McLuhan všimol, že jeho okolie nerozpoznáva vplyv, ktorý technológie majú na ľudské myslenie a správanie. Jeho súčasníci interpretovali ich hlbšie významy z hľadiska minulosti – ako keby súčasnosť vnímali ako obraz v spätnom zrkadle.

V roku 1969 poznamenal, že „dnes žijeme investovaním do elektronického informačného prostredia, ktoré je pre nás rovnako nepostrehnuteľné ako voda pre ryby“.

Twitter zablokoval Trumpa, no Taliban nie! Teroristi vraj podnecujú k menšiemu násiliu ako on

Budovanie závislosti

V súčasnom postindustriálnom veku však čistá nevyhnutnosť tohto prostredia a jeho vplyv na verejnú myseľ klame. Prirodzené aj podmienené prostredie našich obydlí a verejných priestorov, zaplavené vlnami žiarenia nepostrehnuteľného pre oči, nesie signály, ktoré naše telá absorbujú a myseľ dekóduje.

Iba neprítomnosť tohto vzduchu nasýteného paketmi nás, podobne ako ryby bez vody, presviedča, že tento druh kyslíka potrebujeme. Desaťsekundové oneskorenie opätovného pripojenia osobného zariadenia k sieti Wi-Fi môžu tí, ktorí požadujú „okamžitý prístup alebo prístup takmer v reálnom čase do alternatívnych sociálnych svetov“, cítiť ako topenie sa bez vzduchu.

Preto sa zamýšľame nad tým, ako ďaleko sme pokročili od čias tlačiarenského stroja. Internet nám všetkým umožnil komunikovať s masami! Všadeprítomný internet – nespočetné množstvo prepínačov, serverov a metrov optických káblov, ktorými sa signál pohybuje globálne – vyvoláva atraktívnu ilúziu.

Izraelčania demonštrujú proti tretiemu očkovaniu: „Nie sme laboratórne potkany!“

Je to len utópia

To znamená, že bežní občania disponujú dostatočnou komunikačnou silou a autonómiou, aby urýchlili pozitívne sociálne zmeny. Taký je utopický pohľad na sociálny svet kultivovaný pohodlnou spoluprácou s inými naprieč štátnymi hranicami a digitálnymi platformami oslobodenými od štátnych obmedzení a korporátnych vplyvov.

Toto idealizované vnímanie je však v súčasnosti podkopávané prostredníctvom určitého druhu konvergencie riadenej elitnou korporátnou mocou, „šťastných pár, ktorí vlastnia a vedú hŕstku korporácií, ktoré dominujú“.

Henry Jenkins v roku 2006 poznamenal, že „digitalizácia stanovila podmienky konvergencie“, zatiaľ čo „podnikové konglomeráty vytvorili svoj imperatív“. Akvizícia spoločnosti Time & War Time spoločnosťou AT & T z júna 2018 ilustruje druh konglomerátu, na ktorý Jenkins upozornil.

Každý šiesty až siedmy Američan trpí hladom

Vyhrávajú korporácie

Tento proces opísal ako „zhora nadol vedený spoločnosťou … a zdola nahor spotrebiteľom …“. Tento Jenkinsov optimizmus, že konvergencia je tiež riadená spotrebiteľmi, sa dnes, pri zhoršení zásahov umelej inteligencie (AI) do všetkých aspektov verejného, ​​súkromného a profesionálneho života, môže zdať trochu krátkozraký.

Aj keď si občania dlhodobo vážia svoje právo zúčastňovať sa na demokratických procesoch a uplatňovať svoje občianske práva, sú tiež stále viac obliehaní centralizačnými silami štátu spojenými s mocou spoločností. Z „korporátneho prevzatia demokracie“ stmeleného v roku 2010, učenci venovali jeho uzurpácii celé zväzky.

Biden konečne prehovoril o Afganistane: Ide o jednu z najťažších leteckých evakuácii v histórii

Mark Crispin Miller napríklad píše o „vytesňovaní papierových hlasovacích lístkov, ručne počítaných na voľnom priestranstve, elektronickými hlasovacími systémami, ktoré vlastní a prevádzkuje súkromná spoločnosť“.

Kontrola slobody všetkého

Po 11. septembri 2011 mocenské elity neustále sprísňujú kontrolu nad slobodou tlače a slobodou prejavu na digitálnych platformách v súlade s represívnymi mandátmi amerického PATRIOT ACT a, ako sme v súčasnej dobe svedkami, aj v súlade s pandémiou COVID-19.

Korporátna a štátna moc sa tu zbližujú, aby ovládli vnímanie verejnosti. V USA napríklad štúdia Gilensa a Page dospela k záveru, že priania ľudí majú „nevýznamný alebo takmer nulový“ vplyv na tvorbu zákonov, ktoré zlepšujú politiky vo verejnom záujme.

Biden nariadil uvalenie nových sankcií na plynovod Nord Stream 2

Nie sú prekvapujúce dôvody, prečo sú občania voči súčasnému politickému systému čoraz cynickejší, nesvojprávnejší a podozrievavejší a do značnej miery ho zajíma korporátna moc. Ich nedôveru potvrdzuje ukradnutá demokracia a dlhá absencia sociálneho pokroku.

Manažérska technokratická aristokracia

Výsledky štúdie z Princetonu potvrdzujú, čo analytici so spoločnosťou CitiGroup dômyselne opísali v prospekte akcionárov z roku 2005. Uviedli, že USA, Spojené kráľovstvo a Kanada sú plutonómie, ktoré sa riadia „manažérskou technokratickou aristokraciou“.

Autori diskutujú o primárnych ekonomických faktoroch plutonómie a ponúkajú poučné vysvetlenia na efektívne zvýšenie investícií, konsolidáciu moci a koncentráciu materiálneho bohatstva „najlepšie využívaného bohatými a vzdelanými“.

Rusko sa zrejme chystá na testy strely s jadrovým pohonom, ktoré majú preraziť aj americkú obranu

Žiadna z charakteristických vlastností typických pre rovnostárske hodnoty sa však v perspektívach mocenskej elity neobjavuje. Ani rušivé technologické prírastky produktivity, ani kreatívna finančná inovácia, kapitalistické družstevné vlády, ani medzinárodný rozmer imigrantov a zámorských výbojov, ktoré posilňujú vytváranie bohatstva, pravidlá zákona a patentujú vynálezy.

Aj keď si každý aspekt takzvanej plutonómie zaslúži vlastnú analýzu, v ďalších častiach nájdete rozpracované iba tie, ktoré sú pre tento cieľ najrelevantnejšie.

Pozrite tiež nasledujúce časti:
Kto bude otrokom? Technokratické zbližovanie ľudí a strojov (Broudy a Arakaki) 2. časť
Kto bude otrokom? Technokratické zbližovanie ľudí a strojov (Broudy a Arakaki) 3. časť
Kto bude otrokom? Technokratické zbližovanie ľudí a strojov (Broudy a Arakaki) 4.časť

Ministerstvo zdravotníctva bez slova ZMAZALO svoju falošnú štatistiku

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info