Modla vakcíny už preniká do všetkých sfér našej spoločnosti. Uchránení nie sú ani právnici, ktorí vymýšľajú všakovaké zákony a novely, len aby donútili čo najviac ľudí sa zaočkovať. Takýto prístup sa nepáči uznávanej právničke Judite Laššákovej, ktorá na to má aj argumenty.
Podľa Laššákovej to, že štát niečo môže, ešte neznamená, že to aj smie. V
statuse poukazuje na rôzne absurdity, ktoré sa v bežnom živote môžu stať. A čo potom? Ako sa zachovajú zamestnávatelia voči svojim zamestnancom či zákazníkom?
Problém Slovenska a jeho vlády je podobný ako pokazené cesty
Právne bezvedomie je podľa Judity Laššákovej jednou z civilizačných chorôb Slovenska 21. storočia. „Počínanie poniektorých právničiek, ktoré sa pretekajú v hlasnom podporovaní obmedzovania ľudských práv a občianskych slobôd Matovičovým režimom, je pandémiou právneho barbarstva. "Je fajn, že sa niektorí z nás právnikov odvolávajú na ‘zmenu covidového zákonodarstva’. Jasné, že vyžadujú zmenu zákona a formou zákona! Síce doteraz to išlo aj bez toho, ale veď teraz už sme hustí,“ začína status Laššáková, podľa ktorej je problém Slovenska a jeho vlády podobný ako pokazené cesty. Namiesto toho, aby slúžili občanovi v najlepšej kvalite, štát alebo samospráva na pokazené úseky nasype značky, aby vodič spomalil.
„Tým to pre štát zhaslo. Občan nech neporušuje pravidlá. A nič sa mu nestane! Pre tieto administratívne figuríny je asi z ríše rozprávkovej fantázie, aby štát pod ich vedením zabezpečil výstavbu nových a opravu starých ciest. Hlavne, že občanom môžu na sociálnych sieťach nadávať do ‘nezodpovedných dezolátov’, ak odmietajú zásah do svojho tela,“ smeruje právnička kritiku do radov vládnucich politikov. Dodáva, že niektorí aj naozaj budú, tlieskať tejto ‘verchuške’ a personálnemu substrátu parlamentu, ak prijme zákon, ktorý umožní zamestnávateľovi vyžadovať od zamestnancov očkovanie.
Absurdných situácií v reálnom živote môže vzniknúť ako maku
„Najmä ak v dôvodovej správe k zákonu predkladateľ ponúkne nejaký kvázi rozumný argument. Napríklad ochranu fyzického zdravia zamestnancov a zodpovednosť voči zákazníkovi. Ako kolegyne, čo ste študovali právo, ste sa určite stretli s pojmom argument ad absurdum. Tak čo ten váš názor otočiť takto:
Zamestnávateľ bude môcť na základe zákona vyžadovať od zamestnankýň, aby boli po vôli kolegom, ak viete, čo tým myslím. Aj niekoľkým po sebe, prípadne aj všetkým naraz, ak bude v dôvodovej správe uvedené, že je to v záujme harmonických vzťahov na pracovisku, psychickej pohody zamestnancov a v prospech zákazníka, ktorý si zaslúži tie najlepšie výkony dodávateľa či predavača! Nuž a toto všetko sa dá zaručiť len vtedy, ak budú predovšetkým zamestnanci mužského pohlavia v psychickej a inej (všakáno?!) pohode,“ ponúka právnička Laššáková prvú z absurdných možností, ktoré by sa v reálnom živote mohli stať.
„Alebo skúsme inú perlu z revíru ad absurdum. Keď zákazník nebude chcieť byť obslúžený Rómom, tak ho bude mať právo zamestnávateľ vyhodiť?! Ak príde veľmi bohatý homofób do predajne, bude v poriadku vyhodiť na ulicu aj osobu LGBTIQ?! A keď zákazník nebude chcieť byť obslúžený staršou osobou, aj tú pošleme na dlažbu?! Nezabúdajme, že pre bohatého klienta vo veku 18 rokov je ‘staršou osobou’ už aj čerstvý tridsiatnik. Taký päťdesiatnik by sa mu mohol zdať dokonca ako vosková figurína zo skanzenu sveta off-line,“ chrlí Laššáková jeden príklad absurdít za druhým.
https://www.facebook.com/lassakova.sk/posts/212534397548976
Na záver si však nechala doslova perlu, ktorá sa však v reáli môže skutočne stať. „A čo tak zaviazať zamestnávateľov, ktorí budú nútiť k očkovaniu, že sú povinní garantovať zamestnancovi doživotný dôchodok, ak dôjde v dôsledku vakcinácie experimentálnou látkou k poškodeniu zdravia?“ pýta sa celkom logicky a legitímne právnička Judita Laššáková.
A napokon dodáva. „Jaj, to nie, lebo zamestnávateľ má peniaze a zamestnanci už nemajú nikoho – ani odbory. Prominentní právnici, byrokrati a vedci nacistickej ríše síce dokázali zájsť ešte oveľa ďalej. No ani mnohí z nich nezačínali ako úplní extrémisti. Poniektorí slovenskí právnici sa v niektorých ohľadoch na nich začínajú ponášať.“
