Jedným z najhorlivejších a najhlasnejších odmietačov povinnej vakcinácie je podpredseda Smeru-SDS Ľuboš Blaha. V poslednom čase i on stále viac poukazuje na to, že ide len o experimentálne vakcíny, ku ktorým by sa malo aj tak pristupovať.
O rizikách niektorých liekov, ktoré boli neskôr stiahnuté z trhu, píše Blaha aj vo svojom
statuse. Zameriava sa v ňom nielen na to, že na mnohé vážne vedľajšie účinky sa príde až po rokoch, ale tiež na to, že vyčítať ľuďom, že sú v prípade súčasných mRNA vakcín opatrní, je neuveriteľne cynické. Ľudia podľa neho majú právo rozhodovať o svojom zdraví.
Vakcíny môžu mať vedľajšie účinky a roky o tom vôbec nemusíme vedieť
„Od čias Josefa Mengeleho až doposiaľ ľudské právo rozhodovať o svojom zdraví nikto nespochybňoval. A odrazu - všetko je inak. Na svete je rýchlokvasená vakcína a oni z nás robia ‘dobytok’ len preto, že o nej máme pochybnosti. Do ‘dobytčákov’ nás nahnať, do karantén zavrieť, spraviť z nás podľudí!“ rozčuľuje sa Blaha. A vzápätí sarkasticky dodáva: „Veď kto to kedy videl, aby mal niekto obavy z medicínskych experimentov! Pár stoviek ľudí už po vakcinácii zomrelo - prečo by nás to malo vyrušovať? Však vakcína je úsmev!“
Ľudia majú podľa Blahu rozličný vzťah k riziku a štát to musí rešpektovať. „A či sa to očkovacej lobby páči alebo nie, vakcíny môžu mať vedľajšie účinky a roky o tom vôbec nemusíme vedieť. To platí pre všetky lieky, a môže to viesť k tragédiám. Riziká existujú. Prečo ich ľuďom zamlčiavame?“ pýta sa podpredseda Smeru.
Na predpísané lieky zomrie v EÚ 200 000 ľudí ročne
„ Jeden z najznámejších prípadov z minulosti je Thalidomide, ktorý sa po druhej svetovej vojne veľmi bežne používal ako liek na spanie. V 60. rokoch sa potom začali rodiť znetvorené deti a liek stihli. Len v Nemecku sa, žiaľ, narodilo približne desaťtisíc postihnutých detičiek,“ konštatuje Blaha. Dodáva, že podľa aktuálnych údajov ročne zomrie na vedľajšie účinky predpísaných liekov zhruba 200 tisíc ľudí v Európskej únii. „Ešte raz - predpísaných!“ prízvukuje smerák.
„Pri vakcinácii je smrť hlásená pri stovkách pacientov v Európe, ale je pravidlom, že priama súvislosť sa nenájde. Tá sa medzi vakcináciou a smrťou potvrdí iba v desiatkach tých najvypuklejších prípadov a vedci, ktorí tvrdia, že ich je viac, sú systematicky vypudzovaní z komunity. Ktorá farma firma by o takýchto vedcov stála? Veď zabíjajú biznis,“ pridáva Blaha.
Ľudia majú právo na obavy z vakcíny, je to ich život, je to ich sloboda
„V roku 2001 bol v USA schválený protizápalový liek na artritídu. Volal sa Bextra. Trvalo štyri roky, kým ho stiahli z trhu, pretože spôsoboval vážne ohrozenie zdravia vrátane infarktu. Výrobcom Bextry bola americká korporácia Pfizer? Počuli ste už o nej? Iný liek, Zofran, sa bezstarostne používal od roku 1990. Slúžil budúcim mamičkám na potláčanie ranných nevoľností pri tehotenstve. V roku 2012 ho v USA museli pre určité skupiny užívateľov stiahnuť, pretože detičky sa po ňom rodili so srdcovými defektmi. Alebo poďme na Filipíny. Roky 2016 - 2017. V tom čase podľa filipínskych úradov zomrelo 160 detí na vakcínu, ktorú vyvinula francúzska farma firma na horúčku Dengue. Vakcína chorobu neliečila, v skutočnosti ju zhoršovala. A to sa bavíme o spôsoboch liečby, ktoré neboli revolučné a prešli dlhodobým vývojom,“ opisuje Blaha účinky niektorých liekov, ktoré viac škodili ako pomáhali.
https://www.facebook.com/LBlaha/posts/3006334106271815
„V prípade vakcín proti covidu nič z toho neplatí. Ide o úplne novú mRNA technológiu a stále sme v experimentálnom štádiu. Vyčítať ľuďom, že sú opatrní, je neuveriteľne cynické. A uvažovať nad tým, že by boli takéto vakcíny povinné, je neetické, protiprávne a absolútne neľudské,“ hnevá sa podpredseda Smeru.
Podľa neho ľudia majú právo na obavy. „Je to ich život, ich sloboda. A je smutné, že ak chcete niekomu dopriať slobodu, robia z vás antivaxera. My nie sme proti vakcínam, my sme proti neslobode,“ dodáva Blaha. Pripomína, že si plne váži ľudí, ktorí sa dali zaočkovať, a rovnako si váži vedcov, ktorí veria v to, čo robia. „Chceme len, aby aj oni rešpektovali našu slobodu, náš opatrnejší postoj k rizikám. Nemusíme sa nenávidieť, stačí sa vzájomne chápať. Lebo tá najhoršia pandémia, ktorá sa na nás valí, nie je covid, ale pandémia neľudskosti. Pandémia surovosti. Pandémia neslobody!“ píše na záver Ľuboš Blaha.
