"Bol som ohromený vážnosťou, s akou vláda Bieloruska berie otázky bezpečnosti a ochrany jadrovej elektrárne," uviedol hlavný inšpektor Joseph Sandoval.

IPPAS bol vytvorený v roku 1995 ako súčasť úsilia IAEA pomôcť členským štátom pri implementácii bezpečných spôsobov manipulácie so štiepnymi materiálmi. Dvojtýždňová misia v Bielorusku má trvať do 9. júla.

Susedia to vidia inak

Jadrová elektráreň sa nachádza blízko hraníc s Litvou a už roky je predmetom sporov s Vilniusom a jeho spojencami vrátane Lotyšska, Estónska a Poľska. Opozičné štáty maľujú toto zariadenie ako ďalší Černobyľ a litovská vláda dokonca vydala pokyny občanom, aby sa zásobili konzervami a jódovými tabletkami.

Minulý rok, keď sa Minsk pripravoval na spustenie prvého reaktora v elektrárni Astravec, pobaltské štáty zahájili bojkot tam vyrobenej elektriny po jej dodaní do elektrickej siete. Zdá sa, že je to v rozpore s vlastnými národnými záujmami Litvy, pretože ide o dovozcu elektriny a jej sieť, ktorá bola z veľkej časti navrhnutá a vybudovaná v časoch Sovietskeho zväzu, zostáva úzko prepojená s energetickými sieťami Bieloruska a Ruska.



Vo februári Európsky parlament vyhlásil znepokojenie nad bieloruským závodom a obvinil Minsk z „pretrvávajúceho nedostatku transparentnosti“ ohľadom jeho bezpečnosti. Vo vyhlásení sa tiež spomína baltský bojkot a skutočnosť, že „elektrina z Bieloruska môže stále vstúpiť na trh EÚ prostredníctvom ruskej siete“.

Minsk obvinenia odmietol a tvrdí, že kritika elektrárne je súčasťou širšej európskej kampane zameranej na vrazenie klinov medzi Bielorusko a Rusko.