Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil vznik nového medzinárodného formátu Karpatskej osmičky (C8), ktorý združuje Ukrajinu, Rumunsko, Srbsko, Poľsko, Slovensko, Česko, Rakúsko a Maďarsko. Prvé stretnutie sa koná 18. septembra v Bukoveli na západe Ukrajiny.
Zelenskyj nový formát predstavil ako platformu, ktorá má krajiny regiónu viac prepojiť v oblasti bezpečnosti, energetiky, logistiky, cezhraničnej hospodárskej spolupráce a podpory miestnych komunít. Súčasťou iniciatívy má byť aj zapojenie európskych inštitúcií a podnikateľského sektora.
„Toto je vážny začiatok hnutia, ktoré by malo naše krajiny ešte viac zblížiť a vytvoriť ďalší silný prvok spolupráce na úrovni EÚ – v oblasti bezpečnosti, energetiky, výrazného posilnenia logistiky, cezhraničnej hospodárskej spolupráce a podpory našich komunít,“ povedal Zelenskyj.
Na Ukrajinu pricestoval srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorý zdôraznil záujem Belehradu o budovanie nových železničných a cestných spojení s Rumunskom a Maďarskom. Poľský premiér Donald Tusk má diskutovať aj o otázkach protiraketovej obrany. Na summite sa zúčastňujú aj zástupcovia Rumunska, Rakúska, Česka a Maďarska.
Slovenský premiér Robert Fico, ktorého účasť bola avizovaná ešte deň predtým, napokon na summit neprišiel.
Eštok: Pre Slovensko je integrácia regiónu príležitosťou
Slovenskú delegáciu vedie štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok. Ten označil integráciu karpatského regiónu za príležitosť pre Slovensko.
„Slovensko je kľúčovou krajinou v srdci tohto regiónu,“ uviedol s tým, že spolupráca s ďalšími siedmimi krajinami môže priniesť výhody slovenským regiónom, podnikateľom aj občanom.
Prioritou Slovenska má byť rozvoj regiónov, cezhraničné projekty, prepájanie dopravnej a energetickej infraštruktúry a tiež zapojenie do obnovy Ukrajiny.
Podľa Eštoka môže byť práve obnova vojnou zasiahnutej Ukrajiny príležitosťou aj pre susedné krajiny.
Ambiciózny projekt, ale otázok je viac než odpovedí
Nový formát však už na začiatku otvára viacero praktických otázok. Nie je zatiaľ jasné, aký presný mandát bude Karpatská osmička mať, z akých zdrojov sa budú financovať spoločné projekty a do akej miery budú členské krajiny schopné zhodnúť sa na spoločných prioritách.
Rozdiely medzi nimi sú pritom výrazné. Kým niektoré štáty presadzujú čo najväčšie obmedzenie energetických väzieb s Ruskom, iné, vrátane Slovenska, chcú tieto kontaktov zachovať.
Otázkou preto zostáva, či sa C8 dokáže vyprofilovať ako skutočne funkčný regionálny formát, alebo sa rozdielne hospodárske, energetické a bezpečnostné záujmy jej členov prejavia už pri prvých konkrétnych rozhodnutiach. Samotný summit má pritom ambíciu prepájať bezpečnosť, investície, infraštruktúru a obnovu Ukrajiny v jednom širokom rámci.