Komentár Eleny Pustovojtovej (Fond strategickej kultúry)
Americké IT monopoly šliapu po pokusoch o konkurenciu
Kŕčovitá výzva
dohnať Európsku úniu ku skroteniu digitálnych gigantov, ktorá minulý týždeň zaznela v Bruseli, je prekvapujúca. Aj preto, že EÚ nie je na čele závodu v digitalizácii. A aj preto, že zavedenie kontroly nad digitálnymi technológiami pre Európsku úniu je fyzicky nerealizovateľné.
IT monopoly (americká päťka -
Google, Amazon, Facebook, Apple, Microsoft) môžu nielen ignorovať legislatívu jednotlivých štátov, ktorých populácia im poskytuje superzisky, ale tiež vytvárať svoje vlastné objednávky a uzatvárať alebo otvárať prístup komukoľvek na svojich informačných a finančných platformách kliknutím ich prstov a podľa ich želania. Dnes predstavujú hrozbu pre každého používateľa siete, pretože môžu využiť trhovú silu, ktorú poskytujú digitálne technológie a v nich obsiahnuté inherentné sieťové efekty.
Samozrejme, Brusel by sa chce podieľať na riadení globálneho procesu, ktorý minulý rok „ukrátil“ americkú „päťku“ o zisk okolo 1,1 bilióna dolárov a ktorý zvýšil jej kapitalizáciu na 8 biliónov (viac ako dva ročné rozpočty USA). Brusel by chcel. Ale ... kto mu dá?
V Spojených štátoch sa digitálne trhy už zmenili na oligopol, ktorý úspešne pošliapal akékoľvek pokusy konkurencie a to aj napriek želaniu súperov druhej a tretej úrovne odolávať majstrom digitálnej techniky. Samotní majstri - ako príklad si vezmime
Apple alebo
Facebook - skupujú potenciálnych konkurentov už v zárodku. Ľahko si môžu dovoliť tento spoľahlivý prostriedok boja, aby si udržali svoju prevahu.
Napríklad
Apple kupuje nové spoločnosti každé 3-4 týždne. Medzi tie posledné patria hlasový asistent
Siri , ktorý vytvoril
SRI International, a
Face ID - izraelský startup
PrimeSense. Výrobcu slúchadiel
Beats Electronics Apple kúpil za 3,2 miliardy dolárov, britský Shazam - za 400 miliónov dolárov. Microsoft kúpil LinkedIn za 26,2 miliárd dolárov,
Amazon kúpil
Whole Foods za 13,7 miliárd dolárov,
Facebook kúpil
WhatsApp za 19 miliárd dolárov. Toto už nie je voľný kapitalizmus súťažiaci o kupujúceho, ale niečo proti nemu.
Prevzatím kontroly nad vyhľadávaním, sociálnymi médiami, reklamou, elektronickým obchodom, streamovaním, prenájmom, dodávkou a platbami za služby formujú americké monopoly spotrebiteľov sami pre seba a sú len jedným krokom od toho, aby prevzali do rúk páky politickej moci.
Číňania, ktorí boli obozretnejší ako Európania, spočiatku držali digitál, najmä Fintech, pod prísnou kontrolou vlády. Minulý rok prešlo finančnými platformami Nebeského kráľovstva cez internet 210 biliónov juanov - 32 biliónov dolárov. Celý tento obrovský finančný stroj je vybudovaný, uvedený na trh a kontrolovaný oficiálnym Pekingom.
Podľa newyorského
Gatestone Institute, "čínsky režim" vyhral veľkú technologickú vojnu 21. storočia práve preto, že
"snaha Pekingu o ovládnutie kľúčových technológií bola masívna, vedená štátom a financovaná vládou .
" Napriek tomu, že kolískou spoločností
IBM, Google a ďalších boli USA v súčasnosti
„neexistuje jediná americká spoločnosť, ktorá by
dokázala konkurovať spoločnosti Huawei Technologies, ktorú prezident Trump vyhlásil v auguste 2019 za národnú bezpečnostnú hrozbu,“ uvádza
Gatestone Institute .
Európa však nie je Čína, v Európe sa predpokladá „samoregulovanie trhu“. Margrethe Vestager, európska komisárka pre hospodársku súťaž a rozvoj digitálnej ekonomiky, a Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predstavili minulý týždeň novú víziu Európskej komisie (ES) o „digitálnom desaťročí“ - do roku 2030. Európska komisia bez falošnej skromnosti
uvádza, že
"Európa stojí na čele dnešnej digitálnej revolúcie a je odhodlaná pripraviť pôdu pre naliehavo potrebnú demokratickejšiu správu technológií.
"
[caption id="attachment_211290" align="alignleft" width="300"]
Margrethe Vestager[/caption]
Pozrime sa na hlavné body tohto dokumentu: otvorená spoločnosť (ktorá je však uzavretá pred „totalitnými“ režimami), vláda zákona (samozrejme, Brusel), základné slobody, dokazujúce
„ich nadradenosť nad autoritárskymi systémami, ktoré používajú digitálne technológie ako nástroj na sledovanie a represiu “ (akoby Európa nerobila to isté).
Brusel vníma nasledujúce desaťročie ako: silné spojenectvo a pracovné vzťahy s rovnako zmýšľajúcimi krajinami; otvorené digitálne hospodárstvo, v ktorom môžu voľne plynúť investície; vytvorenie konkurenčného trhu, na ktorom majú spoločnosti všetkých veľkostí rovnaké príležitosti inovovať a dodávať svoje výrobky zákazníkom.
„Musíme dodržiavať tri všeobecné princípy, “ oznamuje Európska komisia. „
Rovnaké podmienky na digitálnom trhu, bezpečnosti v kyberpriestore a slobode online, vrátane ochrany slobody názoru a zhromažďovania a v boji proti diskriminácii a narušeniu súkromia.“
Naftalínový duch tejto správy z Bruselu je taký silný, že vyvoláva obavy o zdravý rozum autorov, ktorí nechápu, že v Európe sa už vyvinula iná ekonomická realita, ktorá vyvracia bruselské výroky. Netrhová frazeológia na rozdelenom svetovom trhu digitálnych služieb môže inšpirovať iba teoretikov z Bruselu. Pretože nikto z „americkej päťky“ alebo dokonca z oveľa menších firiem v digitálnom sektore ekonomiky nedá Bruselu ani centimeter, ani jedinú platformu, ktorú vytvorili na internete, na to, aby im niekto z Bruselu velil. Nedá sa, už len preto, že takýto trik by sa stal osudným pre celé odvetvie.
EÚ sa však už obrátila na administratívu USA s návrhom na vytvorenie spoločnej rady pre obchod a technológie. Tiež chce vytvoriť globálnu koalíciu pre „efektívne a demokratické riadenie technológií a digitálnej ekonomiky“.
„Európska únia má v úmysle prísť s iniciatívou na zhromaždenie zdrojov a technickej podpory od partnerov s cieľom vytvoriť vlastný systém riadenia digitálnej ekonomiky vrátane oblastí kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov,“ vyhlasujú tvorcovia „novej vízie“ v Bruseli.
Je však neskoro. Brusel nechce pochopiť, že americké IT korporácie sa už chopili moci. A iba Čína má šancu zastaviť ich inváziu do veľkej politiky.
