Americkí internetoví giganti so sídlom v Silicon Valley rozšírili svoje chápadlá do celého sveta. Inovatívne spoločnosti, ktoré na úsvite nového tisícročia začínali ako študentské projekty a start-upy rástli nebývalým tempom a dá sa povedať, že sa stali obeťami vlastného úspechu. V súčasnosti je nielen Rusko a Európska únia, ale aj samotné USA znepokojené porušovaním práv používateľov internetu zo strany IT gigantov, ich postupným odklonom od trhových princípov a demokracie.
Európska únia nedávno predložila Všeobecnému súdu návrh zákona, ktorý ustanovuje prísny rámec pre technologických gigantov Google, Amazon, Apple a Facebook. Nové pravidlá by mali vylepšiť bezuzdné správanie hi-tech kovbojov.
Vráťme sa však najskôr k americkým počiatkom.
Najmä šéf Facebooku Mark Zuckerberg často vyvolával hnev volených predstaviteľov amerického ľudu a v Kongrese dostával poriadny výprask. Kvôli škandálu súvisiaceho s únikom osobných údajov miliónov používateľov prostredníctvom Cambridge Analytica sa v roku 2018 musel IT génius dva dni spovedať stovke amerických kongresmanov a senátorov zo všetkých hriechov naraz. Zuckerberg bol pod váhou obvinení vznesených proti nemu nútený priznať, že sociálna sieť, ktorú vedie, nemohla zabrániť jej škodlivému zneužitiu. Reč bola o falošných správach, o zahraničnom zasahovaní do volieb, o nenávistných prejavoch a neuspokojivej ochrane osobných údajov.
Minister Taraba: Ak by stál Nagymaros, situácia nemusela byť taká dramatická (VIDEO)
Snahy Tomáša Tarabu o ochranu slovenských záujmov ocenil aj predseda vlády Robert Fico. Taraba pripomína význam projektov, akým je aj priehrada Málinec-Látky.
Ak demokratickí politici požadovali, aby sa zabránilo ruskému informačnému zasahovaniu do amerických volieb, tak republikáni odsudzovali predsudky voči konzervatívnym organizáciám a blokovanie videí, ktoré zverejňovali politickí aktivisti z tábora amerického prezidenta Donalda Trumpa. Rovnako musel vysvetľovať slová prevádzkovej riaditeľky spoločnosti Facebook Sheryl Sandbergovej o platenej možnosti pre tých používateľov, ktorí sú proti použitiu svojich údajov na cielenú reklamu. Zuckerberg pritom ani neobjasnil, ako dlho si Facebook a Instagram uchovávajú informácie o používateľoch, keď sa rozhodnú svoje účty vymazať.
O rok neskôr Kongres vážne znepokojil rastúci trhový vplyv popredných technologicky vyspelých spoločností, pričom na koberec boli povolaní nielen šéf Facebooku, ale aj zakladateľ Amazonu
Jeff Bezos
, šéf spoločnosti Apple
Tim Cook
a šéf Alphabetu (materská spoločnosť Google)
Sundar Pichai
. Hlavnou témou vypočutí bolo zneužitie dominantného postavenia na trhu. Rozsahom pripomínali konania proti spoločnosti Microsoft z roku 1998 za účasti jej zakladateľa Billa Gatesa. Kongresmani prišli k neblahému záveru, že IT giganti zo Silikónového údolia sa stali monopolistami, akí tu od čias „ropných barónov a železničných magnátov“ ešte neboli.
Ako
poznamenal David Cicilline
, predseda právneho podvýboru pre protimonopolnú politiku Kongresu USA, uvedené spoločnosti sa na konkurenčných trhoch správajú veľmi podobne: sú ako „úzke hrdlo“ v hlavných distribučných kanáloch a od svojich používateľov môžu získavať cenné údaje.
Známi IT giganti na trhu aktívne expandujú a skupujú nádejné spoločnosti, ktoré sú menšie a chudobnejšie, čím eliminujú potenciálnych konkurentov. Spoločnosť Alphabet ovláda okrem vyhľadávača Google aj YouTube, Android a ďalšie služby. Spoločnosť Facebook vlastní WhatsApp, Instagram a Facebook Messenger.
Americkí kongresmani obvinili „mocnú hŕstku“ zo Silicon Valley z monopolizácie trhu s kanálmi na zarábanie peňazí online, z nebezpečnej koncentrácie digitálnej ekonomiky a v neposlednom rade im vytkli, že sú akýmisi „vrátnikmi internetu“.
Boli dokonca aj také horúce hlavy, ako senátorka
Elizabeth Warrenová
, ktorá v minulosti požadovala násilné rozdelenie IT gigantov, podobne ako to bolo s ropným impériom Standard Oil alebo telekomunikačnou spoločnosťou Bell. Je pravda, že podporu u väčšiny svojich kolegov nenašla.
Internet nie je Divoký západ
Podľa slov kongresmana Davida Cicillina kedysi pre rozvoj nových sektorov hospodárstva Kongres a protimonopolné regulátory umožnili vysokotechnologickým spoločnostiam zapojiť sa do samoregulácie s minimálnym dohľadom úradov. Demokratický politik sa však posťažoval, že internet sa vo výsledku stáva čoraz konsolidovanejším trhom, menej otvoreným pre nových hráčov ako aj čerstvým nápadom v oblasti podnikania a inovácií.
Čísla hovoria o pôsobivom potenciáli štyroch najväčších spoločností - Amazon, Alphabet, Apple a Facebook. Ich trhová hodnota sa odhaduje na viac ako 5 biliónov dolárov. Ročný obrat dosahuje 800 miliárd dolárov, čo predstavuje náskok pred HDP takých krajín ako Turecko, Švajčiarsko alebo Poľsko. Akcie týchto spoločností tvoria asi 30% akciového trhu. Štedré sú aj v lobovaní svojich záujmov vo Washingtone, pričom na tento účel vyčleňujú 75 miliónov dolárov ročne.
Kongresmani so znepokojením poznamenávajú, že ešte ďalších desať rokov vývoja takýmto tempom a niekoľko internetových platforiem ovládne takmer tretinu globálnej ekonomiky.
Na európskom kontinente vznikla táto obava oveľa skôr, ale narazila na pozíciu amerických vládnych úradov, ktoré videli v IT gigantoch zo Silikónového údolia symbol svojej technologickej prevahy nad zvyškom sveta, akúsi predĺženú ruku amerického vplyvu a v neposlednom rade zdroj daňových príjmov z príjmov, ktoré získavajú z celého sveta.
Avšak dnes, dokonca aj v USA, získavajú na váhe hlasy tých, ktorí vidia v dominancii internetových gigantov riziko postupného ničenia tradičných pilierov a základov demokracie.
Otvorenie „druhého frontu“ zo strany USA nemohlo neinšpirovať Európu, ktorá sa rozhodla prejsť od slov k činom. Komisárka EÚ pre hospodársku súťaž
Margrethe Vestagerová
a eurokomisár pre vnútorný trh
Thierry Breton
oznámili, že pripravili návrh ‘’Zákona o digitálnych službách’’ a ‘’Zákona o digitálnych trhoch’’, ktoré majú obmedziť vplyv globálnych internetových spoločností na trhu Európskej únie.
Zavedú sa tieto pravidlá:
spoločnosti s viac ako 45 miliónmi používateľov ako akýsi ’’vrátnici’’ digitálnych služieb budú prísne postihovaní za ovplyvňovanie volieb a ohrozenie verejného zdravia, pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže môžu dosiahnuť až 10% ich ročného obratu,
povinné informovanie EÚ o plánovaných fúziách a akvizíciách,
za uprednostňovanie svojich vlastných služieb na úkor konkurencie hrozí spoločnostiam vylúčenie,
odmietnutie podriadiť sa a ohrozenie života a bezpečnosti ľudí povedie k dočasnému pozastaveniu činnosti atď.
Autori návrhu zákona sa domnievajú, že bežní používatelia a spoločnosti by mali mať prístup k širokej škále online služieb.
Cieľom nových pravidiel je nastoliť poriadok v trhovom chaose, v ktorom dominujú digitálni giganti, uviedla Margrethe Vestagerová.
Thierry Breton varoval, že internet nemôže byť Divoký západ, oslovil aj amerických technologických gigantov a zároveň vyjadril svoju pripravenosť na dialóg. "
Potrebujeme jasné a transparentné pravidlá, predvídateľné prostredie a vyvážené práva a povinnosti," uviedol.
Informácia je moc
Rusko je dlhodobo vťahované do pojednávaní okolo svetových internetových spoločností kvôli nekonečným obvineniam zo zasahovania do prezidentských volieb v roku 2016. V roku 2020 nám to nebolo vyčítané, ale výhrady k internetovým platformám sa nezmenšili. V Senáte USA sa konali pravidelné vypočutia s účasťou šéfov spoločností Google, Facebook a Twitter, ktorých republikáni usvedčili z cenzúry konzervatívneho obsahu. Pripomenuli im konflikt medzi Donaldom Trumpom a sociánou sieťou Twitter (kvôli značkám vedľa jeho tweetov o pochybnosti faktov) a blokovanie prístupu k tlačovým materiálom kompromitujucich Huntera Bidena.
Senátori sú pripravení zmeniť a doplniť právne predpisy tak, aby zbavili internetové platformy právnej imunity, ak obmedzujú slobodu prejavu používateľov alebo ich diskriminujú.
S niečím podobným sme sa stretli aj v Rusku. Od apríla 2020 bol zaznamenaný zvýšený počet sťažností od redaktorov ruských médií, kvôli tomu, že ich účty na Twitteri, Facebooku a YouTube sú cenzurované.
Štátnej dume bol predložený návrh zákona o cenzúre na internete, podľa ktorého bude vlastník informačného zdroja potrestaný za porušenie ľudských práv a slobôd v prípade, že obmedzí prístup „k spoločensky dôležitej informácii na základe národnosti, jazyku alebo z dôvodu sankcií uvalených na Rusko alebo jeho občanov“.
Spomínajú sa slová Marka Zuckerberga o cieľoch, o ktoré sa usiluje:
„Ak je vašou úlohou zjednotiť celý svet, potom je miliarda používateľov jednoducho viac ako ktorákoľvek iná služba. To však neznamená, že ste blízko k splneniu svojej úlohy“.
Nie nadarmo sa informácie porovnávajú s mocou. V dobe digitálnych technológií a rastúcej sily IT gigantov je pokušenie zapojiť sa do hier s manipulovaním povedomia verejnosti na pochybné účely veľké, najmä s takou slobodou konania, ktorá nie je obmedzená jasnými pravidlami a kontrolou.
Autor: Usam Ozdemirov, ekonomický redaktor, absolvent Fakulty žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity M.V. Lomonosova. V súčasnosti externý redaktor ruského denníka Pravda
