"Prečo nepoznáme názor žiadneho slovenského súdu na to, či Úrad verejného zdravotníctva môže zasahovať do ľudských práv? Čo znamená, že Európsky súd pre ľudské práva oznámil sťažnosť fitnescentier našej vláde? Aký bude ďalší postup v tomto prípade a čo z toho vyplýva pre sťažnosť Jána Figeľa, ktorou namieta proti obmedzeným bohoslužbám? Bolo by právne v poriadku, aby zaočkovaní dostali nejaké výhody z opatrení?"
Pýta sa to postoj.sk bývalej zástupkyne Slovenska pred ESĽP Marice Pirošíkovej.
Štrasburg eviduje podnety zo Slovenska
"Hodnotím to veľmi kladne. Aj som sa ako advokátka spoločne s pánom docentom Drgoncom a pánom doktorom Čarnogurským ml. obrátila už minulý rok na generálnu prokuratúru s cieľom vyvolať konanie o súlade právnych predpisov, pokiaľ ide o zásahy do ľudských práv a ich právny základ. Zároveň spolupracujem s viacerými advokátmi, ktorí podávali správne žaloby či sťažnosti na ESĽP."
Zásah do ľudských práv
"Základným problémom je právny základ zásahu do ľudských práv. A síce otázka, či môže Úrad verejného zdravotníctva svojimi vyhláškami v takej masívnej miere ovplyvňovať napríklad slobodu pohybu, slobodu náboženského vyznania či slobodu podnikania."
Pražský precedens
"Treba si všimnúť zásadné rozhodnutie Mestského súdu v Prahe. Ten ešte v apríli minulého roka zrušil opatrenia ministerstva zdravotníctva týkajúce sa obmedzenia maloobchodného predaja či voľného pohybu osôb. A to s tým, že počas núdzového stavu možnosťou obmedziť základné ľudské práva a slobody disponuje predovšetkým vláda. Túto právomoc nemôže delegovať na niekoho iného, ani na jednotlivých členov vlády.
Keby sme toto rozhodnutie aplikovali u nás, tak z toho vyplýva, že Úrad verejného zdravotníctva zasahuje do základných ľudských práv a slobôd v rozpore zo zásadami právneho štátu."
Chýba správna žaloba
"Nepoznáme názor žiadneho slovenského súdu na to, či môže ÚVZ obmedzovať ľudské práva, čo je právomoc, ktorú dostal na základe prijatej novely zákona o ochrane verejného zdravia. Ústavný súd len poukázal na to, že napadnuté opatrenie ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jeho úloh má charakter hybridného správneho aktu. Má teda prvky individuálneho právneho aktu, ako aj prvky normatívneho právneho aktu a práve vzhľadom na tú individuálnu zložku majú byť preskúmané v správnom súdnictve."
Jednotlivec bez šance
"Napadnúť súlad vyhlásenia núdzového stavu s ústavou alebo s ústavným zákonom môže len úzky okruh subjektov. Najmenej pätina poslancov NR SR, prezident, vláda a generálny prokurátor. Jednotlivec nemôže ani vyvolať pred Ústavným súdom konanie o súlade právnych predpisov. Pre vysvetlenie, keď trojčlenný senát Ústavného súdu rozhoduje o individuálnych sťažnostiach, nemá právomoc vyvolať konanie v pléne o súlade právnych predpisov. Takáto možnosť bude zavedená až od roku 2025."
„Ak sa v Štrasburgu stotožnia s tým, že s opatreniami ÚVZ sa netreba obracať na správne súdy, a posúdia sťažnosť v merite veci, tak potom tomu dávam veľkú šancu na úspech.“"
Národná rada nekoná v súlade so zákonom
"Národná rada prijímala v núdzovom stave ústavné zmeny, ktoré nesúviseli s pandémiou, hoci to Benátska komisia absolútne vylučuje."
Fitnescentrá otvorili cestu do Strasburgu
"Áno, fitnescentrá napadli priamo zákonnosť zásahu, čo im otvorilo možnosť obrátiť sa rovno na ESĽP. Táto ich sťažnosť má pritom veľký význam pre celý rad právnych otázok, ktoré si tu v čase pandémie kladieme. Sťažnosť fitnescentier bola zo strany ESĽP už oznámená slovenskej vláde, čo je významná skutočnosť."
"Ak by bol ESĽP presvedčený, že sťažnosť je zjavne nepodložená alebo sťažovatelia mali evidentne k dispozícii vnútroštátny prostriedok nápravy, ktorý nevyčerpali, tak by ju vyhlásil za neprijateľnú už na úrovni samosudcu bez jej oznámenia vláde."
Sú tu závažné otázky
"ESĽP oznamuje vláde len tie sťažnosti, pri ktorých rozmýšľa nad tým, že niektoré aspekty vyvolávajú závažné otázky."
"V prvom rade bude Slovenská republika tvrdiť, že prostriedkami nápravy sú správne žaloby, na ktoré odkázal Ústavný súd. Otázne bude, ako to vyhodnotí ESĽP. Ak by si tento názor neosvojil, tak by potom sťažnosť preskúmal v merite veci."
Aké sú ďalšie možnosti
"Ak by sa ESĽP stotožnil s tým, že opatrenia ÚVZ nepredstavovali náležitý právny základ, ktorý by umožňoval takýto zásah – v prípade fitnescentier do majetkových práv, malo by to za následok konštatovanie, že došlo k porušeniu práva."
"Druhá možnosť je, že ESĽP dospeje k tomu, že zásah bol zákonný. Potom by ďalej skúmal podmienku primeranosti a nevyhnutnosti zásahu do práv."
"Napríklad aj belgický správny súd v decembri 2020 rozhodol, že úplné uzatvorenie miest na náboženské obrady nie je v súlade s princípom proporcionality. A náboženské obrady by sa mohli konať za prísnych hygienických podmienok."
Neexistujú kategórie dôležitosti
"Súd ( v Strasburgu) bude v prípade bohoslužieb tiež skúmať, či bol zásah zákonný. Pičom pán Figeľ tvrdí, že to tak nie je. A takisto bude ESĽP skúmať, či absolútny zákaz bohoslužieb bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Čiže primeraný vzhľadom na sledovaný legitímny cieľ ochrany verejného zdravia. ESĽP sa bude zaoberať tým, či sa to nedalo zrealizovať napríklad stanovením prísnych hygienických podmienok. Nemecký spolkový súd v tomto ohľade upozornil na možnosť zníženia rizika infekcie obmedzením spevov, prekrytím dýchacích ciest a rozostupmi."
Vláda násilne zvyšovala mobilitu
"Priťažujúcou okolnosťou je to, že sme jediná krajina, ktorá organizovala počas takýchto prísnych obmedzení ľudských práv a základných slobôd zároveň „povinné“ celoplošné testovania. Pri nich dochádzalo k zhromažďovaniu množstva ľudí. Tí tak boli vystavení zvýšenému riziku nákazy, čo kritizovali mnohí epidemiológovia i lekári."
Aká je šanca v Štrasburgu?
"Kľúčové bude, či bude súd posudzovať meritum sťažnosti. Inými slovami, ak sa v Štrasburgu stotožnia s tým, že s opatreniami ÚVZ sa netreba obracať na správne súdy a posúdia sťažnosť v merite veci, tak potom tomu dávam veľkú šancu na úspech."
ESĽP reagoval nezvykle rýchlo
"Prekvapilo ma, ako pomerne rýchlo zareagoval ESĽP v prípade fitnescentier. Lebo niekedy mu trvá aj dva roky, kým podanú sťažnosť oznámi vláde. V tomto prípade sa sťažujú na opatrenia trvajúce od marca do júna 2020 a vláde bola ich sťažnosť oznámená už v decembri. Myslím si, že do takého polroka až roka by sme mohli mať aj verdikt ESĽP.
"V zmysle článku 46 Dohovoru sú rozsudky ESĽP pre štát záväzné. V prípade, ak porušenie spočíva v právnej úprave, je potrebné ju zmeniť tak, aby bola v súlade s rozsudkom ESĽP. Ak porušenie spočíva v nesprávnej praxi súdov, vrátane Ústavného, je potrebné ju zosúladiť s judikatúrou ESĽP. Uvedené štát preukazuje Výboru ministrov Rady Európy, ktorý dohliada nad výkonom rozsudkov ESĽP."
Komu patrí právo
"Vyplýva z toho to, že právo patrí bdelým. Preto sme sa rozhodli zverejniť aj výzvu za právny štát, lebo jednotlivci majú mnoho iných starostí, brali sme to ako našu morálnu povinnosť. A cirkvi by mali urobiť to isté. Nikdy nie je neskoro."
"Určite je dôležité dbať o to, aby boli aj v núdzovom stave a zásahoch do ľudských práv v čase pandémie dodržiavané princípy právneho štátu. Veď systém medzinárodnej právnej ochrany vznikol preto, aby sa zabránilo tomu, čo sa stalo v nacistickom Nemecku. Tam mali jednu z najdemokratickejších ústav na svete. Stačilo však prijať pár ústavných zákonov a ľudské práva sa začali porušovať v súlade s právnym poriadkom."
