Zdroj: Postoj.sk
Threema zachytáva množstvo vyjadrení významného sudcu o tom, že ovplyvňoval konanie v spore o najslávnejší bratislavský hotel. Pokúsili sme sa ich zanalyzovať.
(Upozornenie: Ide o prevzatý článok zo spravodajského portálu
Postoj.sk. V článku sa priamo cituje množstvo správ z komunikácie Threema. Tam, kde to bolo nevyhnutné pre pochopenie významu správ, sme ponechali aj náznaky pôvodných vulgarizmov. Citácie tiež obsahujú pôvodné gramatické a štylistické chyby, aby sa zachovalo čo najpresnejšie znenie.)
Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré už vyriekol súd počas pojednávania o vražde Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka, je uznanie Threemy ako relevantného a zákonného dôkazu. Podobne reagoval súd aj v pojednávaní o ekonomickej trestnej činnosti v kauze zmenky. Postoj aj ďalšie médiá v minulosti priniesli sériu článkov vychádzajúcich z informácií z Threemy, ktoré odkryli nezdravé vzťahy v justícii a viedli k viacerým zmenám a opatreniam justičnej samosprávy.
Zober si depozit!
Dialógy Mariána Kočnera so svojimi známymi z justície cez Threemu sa najčastejšie týkajú jeho vlastných biznisov. A biznisov iných, ktoré ho zaujímali.
Bavili sa svojou vlastnou hantýrkou, no časť ich konverzácie sa už vďaka médiám podarilo objasniť.
Za mimoriadne závažné označili členovia Súdnej rady práve médiami objasnené časti konverzácie sudcu Vladimíra Sklenku a Mariána Kočnera. Na základe zdokumentovania jeho tvrdení médiami ho Súdna rada vyzliekla z talára. Podľa predsedníčky súdnej rady ich Sklenka nedokázal hodnoverne vysvetliť a tým závažným spôsobom narušil dôveryhodnosť justície. Informácie, ktoré priniesli médiá, boli podľa nej dostatočne závažné, aby tak konala.
Konverzácia so sudcom Sklenkom je zvlášť predmetom verejného záujmu, pretože ide o vyjadrenie sudcu, navyše s vysokým štatútom, keďže v tom čase pôsobil ako podpredseda okresného súdu a mal by tak byť absolútne dôveryhodnou osobou.
No takou sa nejaví byť.
Denník Plus 7 dní nedávno objasnil konverzáciu Sklenku s Kočnerom, kde hovoria o preberaní depozitov, čo naznačuje korupciu.
Napríklad v prípade sporu o istú obytnú nehnuteľnosť na Hviezdoslavovom námestí mu Kočner odkázal: „Vybavil som Ti Vianoce na Hviezdoslavovom námestí za 40.“ Sklenka sa následne informuje, ako má ako sudca postupovať: „A teraz ako? Žalobe vyhovieť alebo zamietnuť?!“ A keď dostal od Kočnera info, v prospech koho treba rozhodnúť, hovorí len: „OK.“
„Kedy si vezmeš Hviezdoslava? Zajtra, o. k.?“ informoval sa Kočner koncom novembra 2017. Sudca súhlasil.
Whisky a bonus k tomu
Podobný náznak toho, že Sklenka prijal úplatok, vyplýva aj z inej konverzácie. V októbri 2017 Sklenka hovorí Kočnerovi o „poďakovaní“, ktoré dostal. Zdá sa, že sa mu máli. „Ak toto je poďakovanie, tak ich necháme potrápiť sa. A dostane na p..u aj Relevans,“ sťažuje sa. Ďalej vyplynie, že sa sťažuje na to, že dostal dve fľaše whisky.
O týždeň sa Kočner vyzvedá: „Dobré ránko, tie dve flaše whiskey, to bolo všetko?“
„Dobré ránko, predstav si, že nie. Veľmi si ma vážia a cenia,“ odpovedá Sklenka.
Z kontextu je zrejmé, že whisky a nejaký ďalší bonus súviseli s prípadom hotela Carlton. Kočner totiž píše: „K Mikurčíkovi (strana sporu, pozn. red.) mám nové info. Na konci dňa to vyhrá, tomu ver. A Ty spomaľ svoju aktivitu, za tie dve whisky si toho už urobil dosť. Zoro sa postavil na stranu eseťákov, tak nech ťa vyplatia.“
Práve slová „Mikurčík“ a „eseťáci“ napovedajú, že celý čas je reč o známom prípade hotela Carlton, jednej z najdrahších nehnuteľností na Slovensku.
O čo ide
Pred vyše dvoma rokmi médiá informovali o spore spoločníkov hotela Carlton. Jednu stranu sporu nazvali „eseťáci“, pretože ide o dvoch partnerov softvérovej firmy Eset. So samotnou firmou prípad nemal nič spoločné, išlo o obchodnú záležitosť dvoch zo šiestich spolumajiteľov Esetu. Eseťákmi ich však nenazývali len médiá, ale aj podpredseda bratislavského okresného súdu jeden či štátna tajomníčka Jankovská a aj samotný Marián Kočner.
Druhú stranu sporu tvoril realitný obchodník Erik Mikurčík a jeho manželka Zuzana Kalmanová.
V roku 2016 Mikurčík a eseťáci získali hotel Carlton od Američana Erica Assimakopoulosa. Obchod vymyslel realitný obchodník Mikurčík, ktorý viedol vyjednávania za skupinu. Súťaž mala niekoľko kôl, Američan sa nakoniec rozhodol pre Mikurčíkovu ponuku, hoci nebola najvyššia.
Zdroje zabezpečili Maroš Grund a Rudolf Hrubý, spolumajitelia Esetu, a to hlavne vo forme pôžičky a vybavením dofinancovania od VÚB. Celkovo v sume 59 miliónov eur.
Grund bol dávnejší známy Mikurčíka, dodnes majú spoločnú inú firmu. Cez Maroša Grunda prišiel do projektu aj Rudolf Hrubý. Technicky sa vstup udial tak, že Hrubý a Grund kúpili podiely v jednej staršej Mikurčíkovej firme ADS Property. Tá potom vlastnila firmu Carlton Property, ktorá vlastnila hotel.
No približne o rok nato nastali nezhody, ktoré sa postupne zmenili na kolotoč desiatok obchodných aj trestnoprávnych sporov. Nastala vojna o Carlton.
Na počiatku sváru bol spor o kompetencie vo firmách, najmä obsadenie konateľských postov.
Mikurčík si tento spor interpretoval ako snahu dostať ho z projektu. Preto sa svojvoľne rozhodol vypovedať dohodu o vstupe Hrubého a Grunda do ADS Property firmy, ktorá finálne kontrolovala Carlton.
Zámienkou bolo, že eseťáci mu nezaplatili kúpnu sumu dvetisíc eur. No pri sume 59 miliónov eur, ktorú ako pôžičku do firmy priniesli, evidentne išlo len o „formálny“ nedostatok. Pričom podľa ich tvrdenia Mikurčík predtým sám odmietol túto symbolickú sumu prijať a považoval vec za vybavenú.
V tomto stave, po vypovedaní zmluvy, sa Mikurčík ako jediný majiteľ Carltonu rozhodol previesť majetok ďalej na seba. S tým, že, ako tvrdí, uznal všetky záväzky voči niekdajším partnerom a vyrovnať ich chcel vstupom zahraničného investičného fondu do projektu.
Viac než päťsto správ
O legitimite tohto postupu, teda vypovedaní zmluve partnerom, doteraz súdy nerozhodli. No takto sa spustil kolotoč ďalších úkonov a desiatok sporov. A tu sa príbeh začína dotýkať aj Kočnera a najmä sudcu Sklenku. Ten síce žiadnu vec v reťazci sporov ako sudca nerozhodoval ani nepojednával, no je zrejmé, že vec ho zaujímala a „riešil“ ju.
Sklenka pôsobí, akoby mal vybavovať veci na súde v prospech jednej strany. Zároveň Kočnera informuje, že nie je sám, kto takto koná a že na jeho súde, ako aj na krajskom súde v Bratislave pracujú v prospech jednej strany aj ďalší sudcovia.
Po dôkladnejšom porovnaní konverzácie s vývojom udalostí v kauze Carlton je zrejmé, že relatívne veľká časť debaty medzi Sklenkom, Kočnerom a Jankovskou sa týka práve tohto prípadu. Ide o viac ako päťsto správ vymenených cez Threemu, kde sa konverzácia dá priradiť k prípadu Carlton.
Komunikácia v Threeme je pritom zaznamenávaná až od jesene 2017, teda v čase, keď spor o Carlton bežal už rok. Z ich konverzácie je zrejmé, že sa o veci bavia už dlhšie pred týmto dátumom, teda správ bolo viac.
Z konverzácie nevyplýva, že by priamo Maroš Grund či Rudolf Hrubý, alebo ich právni zástupcovia z advokátskej kancelárie Relevans tieto veci manažovali, dopúšťali sa nelegitímneho konania či o nejakom protiprávnom konaní v tejto veci vôbec vedeli.
Eseťáci aj ich advokáti takéto konanie aj vedomosť o niečom takom vylučujú, ich širšie stanoviská pripájame nižšie v texte.
O tom, s kým presne bol Sklenka v tejto veci v kontakte a kto jeho konanie režíroval a poskytol mu odmenu, hovorí on aj Kočner len v náznakoch.
Kríza vzťahu Kočner – Sklenka
Citovaná debata o fľašiach s whisky sa odohrala na jeseň 2017. Vo februári 2018 sa vo veci Carlton odohral medzi Sklenkom a Kočnerom veľký osobný spor.
„Čo máš nové v slepičárni?“ pýta sa Kočner Sklenku začiatkom februára. No Sklenka ho ignoruje. Čo je zvláštne, pretože väčšinou je to Sklenka, kto začína debatu.
Kočner mu píše aj o ďalšie dva dni, ale bez odpovede. „Bratku, čo je s tebou? Tak toto je vážne,“ píše Kočner Sklenkovi. Naveľa po troch dňoch odpovedá Sklenka filozoficky: „Snažím sa nájsť pojem a definíciu slova Priateľstvo!“
Z následnej komunikácie vyplýva, že Sklenka je urazený pre Mikurčíkovu sťažnosť, ktorú poslal krajskému súdu a ten ju postúpil okresnému súdu BA1, kde je podpredsedom práve Sklenka.
Mikurčík v sťažnosti opisuje údajný protiprávny konštrukt, ktorým sa mali udiať úradné rozhodnutia v spore o Carlton vrátane zneužitia systému zapisovania do obchodného registra.
Sklenka je presvedčený, že Kočner Mikurčíkovi tieto informácie donášal.
„Nemá to z vlastnej hlavy. A JEDNA vec je najdôležitejšia. Že ten príbeh autor vyrozprával iba jednej OSOBE. PRIATEĽOVI,“ sťažuje sa Sklenka Kočnerovi a označuje sa za autora.
Rozprávajú sa ďalej týmto tónom, Sklenka útočí na Kočnera, že Mikurčíkovi prezradil informácie, ktoré mal od neho. Kočnerovou motiváciou podľa Sklenku malo byť, že Kočner chcel urobiť zle eseťákom, „pretože nemáš rád pánov z Esetu a DenníkN“ (Hrubý a Grund sú menšinoví spolumajitelia).
Táto debata pokračuje dlhšie v tomto tóne. Sklenka opakuje, že nikomu, „ani eseťákom“, neprezradil veci, ktoré Mikurčík opisuje v podaní. Preto Sklenka trvá na tom, že ho Kočner zradil, keďže len jemu prezradil informácie.
Kočner od seba vinu odvracia, hovorí, že nie je krivák, hľadá iných podozrivých z úniku informácií, začína eseťákmi, čo ale Sklenka odmieta. Hovorí že eseťáci to byť nemohli, pretože „Oni nevedia všetko… Tak kurva, ako mohol na piatich stranách opísať to, čo nik nevie? Uvedené som napísal a povedal len tebe.“
Sklenka ako dôkaz, že Kočner o veciach vedel a porušil mlčanlivosť, dokonca presne uvádza, kedy mal Kočnerovi vyrozprávať detaily: „Keď si šiel na stretnutie do Weltenu s pánom H., tak si ma požiadal, aby som ti to celé objasnil a uviedol ťa do problému.“
Kočner opakovane trvá na tom, že od neho Mikurčík nič nemá a musia sa osobne stretnúť, aby mu Sklenka videl do očí a veril mu. Toto je jediná pasáž Threemy, kde sa Kočner intenzívne podkladá Sklenkovi, oslovuje ho dokonca „drahý môj priateľ“. Napokon sľubuje Sklenkovi, že Mikurčíka „osobne zajebem a donesiem Ti jeho hlavu“.
Čo naštvalo Sklenku?
Mikurčík v sťažnosti na Sklenku uvádza dva hlavné dôvody.
Prvá vec: Mikurčík na základe indícií, ako je zakúpenie kolku či nezvykle krátke odstupy (sekundy) od úkonov na súde tvrdí, že Sklenka manažoval náhodný výber podateľne tak, aby návrh na výmaz starých a zápis nových konateľov pripadol konkrétnemu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý pracoval pre Sklenku.
Práve tento vyšší súdny úradník mal právomoc vyhodnotiť, či sú podklady žiadosti o zmenu v poriadku, zodpovedajú reálnemu stavu a následne mal právomoc rozhodnúť o zmene v Obchodnom registri.
S týmto podozrením Mikurčíka korešponduje ďalšia konverzácia v Threeme. Keďže Mikurčík podal v tejto veci trestné oznámenie, polícia si vyžiadala od Sklenkovho súdu, aby daného súdneho úradníka zbavili mlčanlivosti. Sklenka v tej veci Kočnerovi napísal: „Sasinkova (sídlo polície, pozn. red.) je pod kontrolou. Ja nikoho mlčanlivosti nezbavím. Už som to tlmočil predsedníčke. A sú v p..i.“
Polícia zo Sasinkovej Mikurčíka naozaj vyrozumela, že nemôže vec prešetriť, lebo súd nezbavil mlčanlivosti úradníka.
Druhá vec: Mikurčík v podaní opisuje udalosť, ktorá sa stala počas jedného z pojednávaní medzi ním a eseťákmi, keď počas pojednávania o kontrolu spoločnosti Carlton Property sudkyňa vyhlásila, že pojednávanie odročí, no počas krátkej prestávky podľa Mikurčíka dostala inštrukcie od návštevy v kancelárii, zmenila názor, pojednávala ďalej a napokon rozhodla v neprospech Mikurčíka.
Mikurčík z organizácie tohto všetkého podozrieva Sklenku. V podaní tvrdí, že v minulosti, keď chcel nahliadnuť do spisu, zistil, že sa jeho časti nachádzajú u Sklenku, hoci Sklenka v tejto veci nerozhodoval ani s ňou z pozície sudcu nemal nič spoločné. Sklenka v neskoršej komunikácii Kočnerovi píše, že Mikurčík je klamár a veci vo svojich podaniach si vymýšľa.
Sklenkova paranoja, že to práve Kočner prezradil detaily Mikurčíkovi, nebola úplne neopodstatnená. Threema totiž zachytáva aj konverzáciu Mikurčíka a Kočnera. Je zrejmé, že sa spoznali na prelome rokov 2017 a 2018 počas silvestrovskej párty v Kočnerovom hoteli na Donovaloch. Sklenka to vedel, keďže bol u Kočnera na Silvestra tiež.
Z konverzácie vyplýva, že sa tam v tom hoteli Kočner a Mikurčík o prípade rozprávali. Kočner Mikurčíkovi odporučil, aby vec riešil s jeho právnikom Markom Parom. K tejto spoluprácu však nedošlo, Kočner Sklenkovi aj Norbertovi Bödörovi písal, že to preto, lebo Mikurčíka on „poslal do p....“... "Para bol oslovený tým jebom z Carltonu aby ho zastupoval, finančne veľmi zaujímavá ponuka ale na môj zásah bol odmietnutý," píše tiež Norbertovi Bödörovi.
Ako ďalej vyplýva, Kočner sa napokon pridal na stranu proti Mikurčíkovi.
Sudca Sklenka: Vybav mi NAKU!
V súvislosti s kauzou Carlton sa Kočner a Sklenka viac ráz vracajú k tomu, ako využiť elitný útvar polície NAKA na odstraňovanie nepohodlných ľudí tým, že ich nechajú vyšetrovať. Sklenka sa takto napríklad chcel zbaviť predsedníčky svojho súdu Anny Kašajovej.
Kočner mu odpisuje: „Vyriešim ju. NAKA. V súvislosti s Mikurčíkom. Priprav krátku spravodajskú informáciu o konaní Kaše s Mikurčíkom, kedy sa stretli, čo riešili, čo mu ona radí, všetky ,fakty‘, čo vieme, a začnú ju robiť.“
O desať dní sa k téme vracajú, Sklenka píše: „Toho k.....a Mikurčíka dám odjebať. Toto bude ľutovať, jeho firmy pôjdu do konkurzu a skončí.“ Zároveň je zrejmé, že má k prípadu aj informácie z polície: „Teraz niekedy by mala NAKA rozhodovať o ňom.“
Na druhý deň chce Sklenka proti Mikurčíkovi iniciovať opäť konanie cez NAKA. „Chcem podať trestné oznámenie, aby ho poriešila NAKA. Pomôžeš mi s NAKA a prokuratúrou?“ pýta sa sudca Sklenka Kočnera.
Kočner odpovedá: „Tam nemám čo pomáhať, tam už pomáhajú tí, ktorí by pomáhali, keby som chcel pomáhať ja. NAKA ide naplno.“
Napokon 23. februára píše Sklenka Kočnerovi, ako sa vo veci NAKA pokročilo. „Prosím ťa, NAKA BA? Lebo ten k....t Mikurčík nás tu stále otravuje.“ Kočner mu odpovedá: „NAKA pracuje proti M.“
NAKA sa prípadom naozaj zaoberala, nie je však zrejmé, či to bolo na podnet Kočnera, resp. jeho známych. Keďže podozrenia z trestnej činnosti Mikurčíka v boji o Carlton môžu vzhľadom na cenu hotela spadať do kategórie závažnej trestnej činnosti, mohla sa tým NAKA zaoberať z povahy veci.
Ďalšie svedectvá
Závažnosť Sklenkových slov o ovplyvňovaní sudcov v prípade Carlton zvyšuje aj to, že on nebol jediný z justície, kto Kočnera informoval o vplyve na sudcov. Ďalším zdrojom informácií bola vtedajšia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská a ich informácie sa zhodujú.
Keď sa Kočner Jankovskej pýta na to, kto ovláda senát rozhodujúci vo veci Carlton, Jankovská mu obratom napíše: „Pokial viem tak pomstitel mal vplyv. Moja posledná info bola, že E požiadali pomstitela o pomoc.“
Pomstiteľ je prezývka pre osobu, ktorú inde označujú piktogramom mimozemšťana alebo ako Zoro (preto prebratá filmová prezývka Zoro – pomstiteľ). Vyššie sme citovali Kočnerovu správu, kde hovorí Sklenkovi, že Zoro sa postavil na stranu eseťákov.
Krátku konverzáciu na túto tému vedie Kočner aj s kontaktom zapísaným v Threeme ako Matúš Bološ. Kočner otvoril túto tému slovami „Zoro tam už tvrdo pracuje“ a Bološ odpovedá informáciou: „Sú dosť podľa mňa ďaleko pred Erikom.“ V tejto veci sme kontaktovali advokáta Matúša Bološa, keďže by mohlo ísť o neho. Na naše otázky k autorstvu, zmyslu a pôvodu týchto informácií neodpovedal.
Zástupca eseťákov: Budeme vás žalovať
Postoj sa na tvrdenia sudcu Sklenku pýtal opakovane samotného Sklenku, a to už aj v októbri minulého roka. Ten však neodpovedal a nekomunikoval ani s ďalšími médiami, ktoré ho kontaktovali v iných prípadoch.
Grund a Hrubý odpovedali len prostredníctvom právneho zástupcu, advokátskej kancelárie Relevans. Tá úvodom listu požiadala Postoj o formálne ospravedlnenie za starší článok, kde Postoj informoval o skutkových tvrdeniach uvedených sudcom Sklenkom v Threeme.
Tiež pohrozila podniknutím ďalších krokov v prípade zverejňovania tejto časti Threemy, hoci objasňovanie podozrení z korupcie v justícii je mimoriadnym verejným záujmom. A za objasňovania prípadov justičnej korupcie cez Threemu ocenili činnosť médií aj špičky slovenského súdnictva.
Podľa stanoviska advokátov zastupujúcich Maroša Grunda a Rudolfa Hrubého „neexistuje ani najmenšia indícia (minimálne my o nej nevieme), že by sa naši klienti niekedy stretli s osobou p. Kočnera... Naši klienti ani naša kancelária nemajú žiadnu informáciu o tom, že by menovaný sudca vykonával akýkoľvek úkon (činnosť) v prípade Carlton. Uvedenému sudcovi nebol pridelený akýkoľvek prípad, kde boli naši klienti účastníkom konania. Nevieme ani o žiadnej odmene. Spájanie kohokoľvek z našich klientov alebo nás s takouto činnosťou by nemalo obdobu. Moji klienti a rovnako aj ja za všetky osoby v našej kancelárii, ktoré sa venujú prípadu Carlton, dôrazne a kategoricky odmietame, že by bola poskytnutá akékoľvek odmena sudcovi za akékoľvek úkony vykonané v prípade Carlton“.
Nehodné sudcu
Na základe konverzácií v Threeme sa nedá tvrdiť, že by Sklenka svoje kroky podnikal na podnet Grunda, Hrubého či ich právnych zástupcov alebo že by tí o tom, čo Sklenka popisuje, vedeli.
Sklenka sa v nej však usvedčuje, že v tejto veci na nejaký podnet konal a správal sa inak, ako sa od sudcu vyžaduje.
Obchodný spor o Carlton nie je ten zápas, kde by ste si chceli vyberať favorita. Ani jedna strana nedáva svojím konaním veľa dôvodov, aby vzbudila sympatie nezaujatého pozorovateľa. Po krátkom spoločnom fungovaní došlo k sporom, ktoré sa obe strany rozhodli riešiť cez súdy a právne úkony.
Dohliadať na dodržiavanie spravodlivosti v takýchto prípadoch musia nezávislí sudcovia.
Jedným z tých, ktorí boli spoločnosťou poverení chrániť spravodlivosť v sporoch, bol aj sudca Vladimír Sklenka. Ten bol navyše v privilegovanom postavení podpredsedu súdu.
Z jeho vlastných slov však vyplýva, že zverenú moc využíval účelovo a do úvahy bral iný ako verejný záujem a rozhodne nekonal podľa najlepšieho vedomia a svedomia.
