fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Prečo chce vládna koalícia na čele s ministerkou Kolíkovou rozložiť ústavný systém štátu?

Ústavný súd Slovenskej republiky / Ilustračné foto (archív)

Mnohým občanom i médiám pod vplyvom pokračujúcej pandémie a chaosu vládnych opatrení spojených s policajnými manévrami pri hromadnom zatýkaní sudcov, prokurátorov, vysokých predstaviteľov policajného zboru či podnikateľov akosi uniká aktuálne dianie v slovenskom parlamente, píše portál Bystricoviny.

Kontroverzná novela Ústavy SR

V NR SR  sa podľa viacerých právnikov či opozičných poslancov pomaly začína rozkladať ústavný systém Slovenskej republiky poslancami vládnej koalície a ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou pri návrhoch na reformu súdnictva  a najmä účelové zmeny Ústavy SR bez predchádzajúcej odbornej diskusie so sudcovským a prokurátorským stavom.

Navrhovaná reforma justície hovorí o zmene zloženia Ústavného súdu i Súdnej rady. Jej súčasťou je aj návrh na zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov. Zrušiť by sa mohla aj rozhodovacia imunita sudcov. Novelou ústavy by sa mala upraviť napríklad  kompetencia Ústavného súdu SR posudzovať súlad ústavných zákonov so samotnou  ústavou . O ústavných zmenách i reforme justície by mali poslanci NR SR na aktuálnej schôdzi aj definitívne rozhodnúť.

Opozícia zatiaľ zvádza márny boj s vládnou koalíciou, ktorá má v NR SR nebezpečnú ústavnú väčšinu 95 poslancov. Koaliční poslanci akoby mali klapky na ušiach, nepočúvajú odborné pripomienky a sú schopní odhlasovať čokoľvek, čo im predloží ich ministerka spravodlivosti. Doslova v priamom prenose „lámu ústavu cez koleno“.

Postavil sa Kočnerovi a takmer ho to stálo život. Maroš Žilinka bude novým generálnym prokurátorom

V rámci rozpravy ku Kolíkovej návrhu novely Ústavy SR prišiel agresívny poslanec Alojz Baránik (SaS) s pozmeňujúcim návrhom, aby verejnú kontrolu nad činnosťou prokuratúry vykonávali parlament a vláda alebo v jej mene člen vlády, čím by sa zásadne zmenilo jej vybalansované ústavné postavenie v spoločnosti.

Opozičný poslanecBoris Susko (SMER-SD) kritizuje novelu ústavy a navrhuje vrátiť ju na dopracovanie. Nepozdáva sa mu oklieštenie právomocí Ústavného súdu, nové postavenie súdnej rady ani to, že by na najvyšší správny súd mohli ísť nesudcovia, ale ani návrhy na politizáciu prokuratúry.

„Principiálne odmietame premenu prokuratúry na štátne zastupiteľstvo pod kontrolou vlády a ministerky spravodlivosti, ako to navrhujú vládni poslanci. V tomto období zneužívania trestného práva zo strany vládnej koalície na kriminalizáciu opozície musí prokuratúra zostať nezávislým orgánom a nie sa stať vládnym baranidlom na likvidáciu politickej opozície, ako si to otvorene želajú vládni poslanci.“ povedal Susko.

Je zaujímavé, že aj novozvolený generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý získal hlasy koaličných aj opozičných poslancov, sa prikláňa k zachovaniu nezávislosti prokuratúry od vládnej moci:

„Prokuratúra by sa nemala politizovať, ale mala by sa otvoriť verejnej kontrole. Mala by sa zmeniť kultúra na prokuratúre a mala by sa očistiť od „nehodných“ prokurátorov. Zvýšiť by sa mala aj jej transparentnosť.“ vyhlásil Žilinka.

Námietky voči okliešteniu právomocí Ústavného súdu

Za dôležitú tému pri predložených zmenách ústavy považuje ministerka Mária Kolíková otázku, či má navrch Ústavný súd  SR alebo zákonodarca, ako aj to, či to má alebo nemá riešiť zmena ústavy.

Ústavný súd môže ako jediný tlmiť Matovičove protiprávne excesy. Koalícia ho však chce o túto možnosť narýchlo obrať

„Riešenie, ktoré navrhujeme, je vymedzenie prísnej kompetencie Ústavného súdu. Ten ani doteraz nemal v ústave explicitne zakotvenú právomoc posudzovať súlad ústavných zmien s ústavou samotnou. Táto zmena sa do návrhu dostala legitímne ešte počas legislatívneho procesu. Legitímny návrh na vymedzenie kompetencií ÚS si vyžaduje legitímnu diskusiu, aby sa aj cez túto zmenu ústavy mohla spoločnosť posunúť ďalej.“, argumentuje Kolíková.

Najväčším zásahom do Ústavy je práve návrh na odňatie dôležitej kompetencie Ústavnému súdu SR, ktorou je posudzovanie súladu prijímaných ústavných zákonov v parlamente s Ústavou SR.  Išlo by o nebezpečné porušenie rovnováhy medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou na Slovensku garantované najvyšším zákonom štátu.

Deľba moci je opakom koncentrácie moc a predstavuje zo základných princípov právneho štátu a demokratickej spoločnosti. Ak sa naruší princíp oddelenia štátnej moci doplnený systémom vzájomného ovplyvňovania mocí, teda systémom bŕzd a protiváh, môže nastať pri presadzovaní jedinej mocenskej zložky rozklad ústavného systému demokratického štátu, akým zatiaľ Slovensko v rámci EÚ stále je.

Bývala zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková poskytla svoje vyjadrenie k tejto téme aj nášmu portálu.

„Vylúčenie akýchkoľvek ústavných zákonov zo súdneho prieskumu ich súladu s Ústavou SR by malo za následok vylúčenie úlohy Ústavného súdu SR vykonávať ochranu ústavnosti a to najmä v situácii, ak by Národná rada SR príslušnou väčšinou prijala ústavný zákon, ktorý by obsahoval protichodné ustanovenia s Ústavou SR, pričom by nešlo o ústavný zákon predstavujúci jej priamu zmenu či doplnenie, alebo by prijala ústavný zákon, ktorý by napádal základné princípy ústavy (tzv. materiálne jadro) a prekročil by rámec spoločenskej zmluvy, ktorá ústavodarcu obmedzuje mocou konštitutívnou.“, tvrdí Pirošíková.

V právnom systéme štátu podľa Pirošíkovej musí existovať mechanizmus, ktorý bude prípadné excesy ústavodarcu eliminovať či aspoň tlmiť, a práve to je úlohou ústavného súdnictva. V tomto ohľade upozorňuje na ministerkou spravodlivosti avizovanú zmenu ústavného zákona o bezpečnosti štátu.

„Ústavu môžeme meniť až po skončení núdzového stavu“, navrhuje Podmanický

Existujú vážne obavy, či po súčasnej aktivite ústavodarcu nedôjde následne k tomu, že bude prijatý ústavný zákon významne zasahujúci do základných práv a slobôd zmenený tak, že budú úplne popreté niektoré práva zaručené ústavou, napr. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone protiepidemických opatrení počas núdzového stavu. Ústavný súd SR však už nebude môcť vôbec zasiahnuť.

Nesúhlas prezidentky a predsedu Ústavného súdu

Ozvala sa už aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá po schválení ústavných zákonov v parlamente k nim nemá právo veta.

„Majme úctu k základnému zákonu štátu. Na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady SR som zaznamenala pokusy o zásahy do znenia Ústavy, ktoré zásadným spôsobom menia charakter, činnosť a kreovanie ústavných orgánov. Takéto zmeny by sa mali prijímať po poctivej odbornej a verejnej debate. Nie tvoriť na poslednú chvíľu. Nepremyslené zásahy výrazne oslabujú právnu istotu a môžu viesť k nepredvídateľným a neželaným následkom.  Ústava je základný kameň nášho právneho poriadku a k jeho zmenám sa treba správať s rešpektom a zdržanlivo.“, hovorí prezidentka Zuzana Čaputová.

V pléne NR SR vystúpil predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan, ktorý okrem upozornenia na  spôsob voľby nových sudcov ÚS vzniesol vážne námietky najmä voči navrhovanému odnímaniu kompetencie ÚS SR pri posudzovaní súladu parlamentom schvaľovaných ústavných zákonov s Ústavou SR.

„S viacerými zmenami súhlasíme a vítame ich. Problém však máme s tým, aby Ústavný súd už nemohol preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou. K tomuto návrhu neprebehla žiadna odborná ani verejná diskusia, hoci ide o mimoriadne citlivú tému. Je to najpodstatnejší zásah, ktorý novela do ústavy prináša.  Ústavný súd nemá ambíciu voľne zrušovať ústavné zákony prijaté parlamentom. Súhlasím, že na to nie je zásadne oprávnený. Ide však o poistku napríklad pri ohrození právneho štátu.  Potrebujeme ochranu toho, že nad parlamentom aj nad ÚS stojí ešte Ústava SR. Chcem vás požiadať o zváženie prijatia novely ústavy v tejto časti.“, uzatvára Fiačan.

Hlasovať o predložených návrhoch bude parlament budúci týždeň.  Kvôli valcovaniu ústavy OĽaNO možno príde o svojho prvého poslanca. Martin Čepček sa rázne postavil proti avizovaným zmenám v ústave a v pléne za ne nezahlasuje. Ide pritom o novelu, ktorá vznikla na základe koaličných dohôd. Je viac ako isté, že po prípadnom prijatí navrhovaných kontroverzných zmien v Ústave SR opoziční poslanci napadnú novelu na Ústavnom súde SR, pokiaľ ten ešte môže o tom rozhodovať.

Advokár Sokol: Na zásah voči Haščákovi stačili dvaja chlapi z kriminálky

Nemožno vylúčiť, že ak bude pokračovať rozklad ústavného systému v našej krajine,  všimnú si to aj príslušné orgány Európskej únie a Slovensko by mohlo mať podobné problémy, ako má teraz Maďarsko a Poľsko s demokraciou…

Výzva 14 slovenských sudcov

Štrnásť sudcov vyzýva prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, vládu SR, Národnú radu SR a predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka, aby zabránili pošliapavaniu odkazu demokracie a aby sa vrátili k rešpektovaniu myšlienok právneho štátu. TASR poskytla výzvu jedna z jej signatárok, sudkyňa Okresného súdu Bratislava II. Dagmar Buchalová.

„S obavou sledujeme snahu o likvidáciu základnej paradigmy demokracie a právneho štátu, ktorou je trojdelenie štátnej moci, a ktorú rešpektuje každá kultúrna a civilizovaná spoločnosť,“ hlási Buchalová.

upozorňujú sudcovia, podľa ktorých  naša spoločnosť čelí rozhodnutiu, či zachováme demokraciu a právny štát nasledujúcej generácii, alebo ju zlikvidujeme pod zámienkou krízy a boja s korupciou.

Podľa 14 sudcov zo strany zákonodarnej a najmä výkonnej moci ide o masívnu deštrukciu právneho štátu.

„Dochádza k porušovaniu základných slobôd občanov SR, spočívajúcich v práve na súkromie, práve na nedotknuteľnosť osoby a obydlia, práve na slobodu pohybu a pobytu ako aj v práve na prácu a práve na ochranu lekárskeho tajomstva.“, píše sa vo vyhlásení.

Sudcovia vyzývajú na zastavenie porušovania základných slobôd občanov a likvidácie demokracie

Kritizujú, že rozhodovacie právomoci týkajúce sa možnosti obmedzovať základné ľudské práva a slobody sú v rozpore so zásadami právneho štátu delegované na subjekty, ako je Úrad verejného zdravotníctva, pandemická komisia či krízový štáb.

„Dochádza k znefunkčneniu parlamentnej demokracie, keď Národná rada SR prijala už vyše 50 právnych predpisov v skrátenom legislatívnom konaní, teda bez možnosti, aby prebehol riadny legislatívny proces. Drvivá väčšina z týchto zákonov nemá s riešením pandemickej situácie žiadnu súvislosť.“ tvrdia sudcovia.

Prostredníctvom výkonnej moci a najmä médií dochádza k dehonestácii justície. „V spoločnosti sa o nej vytvára obraz ako o nefunkčnom, ťažkopádnom skorumpovanom článku a to len z toho dôvodu, že v radoch sudcov sa našlo zopár takých, ktorí sa možno spreneverili svojmu poslaniu, pričom doposiaľ nie sú právoplatne odsúdení.“, píše sa ďalej vo vyhlásení.

Okrem ignorovania zásad trojdelenia moci či nerešpektovania princípu prezumpcie neviny sudcovia odmietajú aj teatrálne zásahy Národnej kriminálnej agentúry za účasti médií. „Nesmerujú k spravodlivosti, ale k vyvolávaniu nenávisti a znevažovaniu ľudskej dôstojnosti. V právnom štáte má aj kriminálnik právo na spravodlivý súdny proces a zachovanie ľudskej dôstojnosti.“, uzatvárajú sudcovia.

Predsedu súdnej rady kritizujú za odôvodňovanie porušovania Ústavy SR a zákonov, do určitej miery za porušovanie princípu prezumpcie neviny vo vzťahu k sudcom.

 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info