Neviditeľnú ruku trhu nielenže už nevidieť, ale v ekonomike ju ani necítiť. Naopak, všade, kam sa obzrieme, vidíme paušálne rozhodnutia, plošné nariadenia a rovnostárstvo, píše portál Komsomolskaja pravda.
Zdá sa, že koronavírus posunul tektonické dosky ekonomiky. Nový socializmus nahrádza starý kapitalizmus, v ktorom každý ovláda trh sám za seba, za všetko a pre všetkých. Štát je nútený (prinajmenej by mal) pomáhať miliónom ľudí, ktorí prišli o prácu, a tisícom firiem, ktoré prišli o príjmy. kam však takáto cesta vedie? Smerom k spoločnosti univerzálnej rovnosti, o ktorej snívali komunisti? Alebo ku kolapsu celej globálnej ekonomiky? Na túto tému
diskutoval portál kp.ru s viacerými renomovanými odborníkmi.
"Nejde o nič mimoriadne. Proces "smer vľavo" sa v ekonomike vynára na vlnách, spravidla po desiatich až pätnástich rokoch. To je v podstate normálne" - hovorí riaditeľ ruského Centra obchodných štúdií na Vysokej škole ekonomickej v Moskve Georgij Ostapkovič.
Podľa neho ide o dôsledok prudkého nárastu nerovnosti vo svete, a to aj v rámci rozvinutých ekonomík. Napríklad v USA sa tento ukazovateľ („Giniho koeficient“) v posledných rokoch zhoršil oveľa viac ako v Rusku.
"Kríza zdôraznila význam plošných opatrení štátnej podpory pre obyvateľstvo a podnikanie. A to nevyhnutne znamená rast „ľavicových“ nálad. Hlavnou hnacou silou je rast príjmovej nerovnosti a pocit, že tento proces je nespravodlivý, súhlasí Alexander Abramov, vedúci Laboratória pre analýzu inštitúcií a finančných trhov v Inštitúte pre aplikovaný ekonomický výskum (IPEI).
Jedným zo socialistických prejavov fungovania ekonomiky je rozdelenie peňazí medzi obyvateľstvo a podniky trpiace krízou. V Spojených štátoch boli na tento účel pridelené bilióny dolárov. To isté sa stalo v Číne, Európskej únii a Japonsku. V iných krajinách vrátane Ruska je výška podpory menšia, ale existuje.
Významný ekonóm John Maynard Keynes kedysi zaviedol pravidlo, že v čase depresie by sa mala posilňovať úloha štátu. "Musíme zvýšiť rozpočtový deficit. Aby ľudia dostali peniaze a vrhli ich do ekonomiky," - hovorí Georgij Ostapkovič. "Keynes uviedol jednoduchý príklad. V takom období musí štát zaplatiť stovky ľudí, aby vykopali obranné zákopy pre ekonomiku štátu. A potom musí zaplatiť ďalšie masy ľudí, aby túto priekopu zakopali."
Podľa odborníka takýto prístup pomôže ekonomike prežiť pokles, po ktorom vždy nasleduje rast. Ušetrí to pracovné miesta a príjmy ľudí, ekonomika bude fungovať.
"Úlohou štátu je podpora ľudí, ktorí sú v ekonomickej núdzi a nevedia, čo ich v budúcnosti čaká. A to sa odráža v ich produktivite práce, ktorá je hlavným faktorom rastu ekonomiky a príjmu obyvateľstva", hovorí Georgij Ostapkovič.
Je však dôležité nepreháňať to s rozdeľovaním peňazí. Napríklad bilióny dolárov nalievaných do americkej ekonomiky viedli iba k hostine počas moru na akciových trhoch. Do akcií spoločnosti sa začali investovať voľné peniaze. V dôsledku toho dôjde k ešte väčšiemu nárastu nerovnosti. Nekontrolovaný populizmus vedie k hyperinflácii, nárastu počtu závislých osôb a môže vrátiť ekonomiku späť o dlhé roky či dokonca desaťročia.
„Navrhujem pozorne sledovať, čo sa deje v Brazílii, kde je prezident Bolsonaro čiastočne nútený získavať lojalitu obyvateľstva prostredníctvom štedrých programov materiálnej pomoci. Každá osoba dostane mesačný šek v rozmedzí 108 až 217 dolárov. Predtým sa krajina držala prísnej finančnej politiky, teraz sa však ich štátny dlh opäť zvyšuje, zvýšila sa inflácia a reálna hodnota platidla sa stala jednou z najviac znehodnocovaných mien. Alexander Abramov tvrdí, že Brazília je skutočným varovaním pre všetkých, ktorí sa zasadzujú o takéto opatrenia.
Podľa odborníkov je objem podpory v Rusku v porovnaní s ostatnými krajinami malý. Ale pre ruskú štruktúru ekonomiky je to dostatočné a umožňuje jej to udržiavať rovnováhu.
"V Rusku vynakladajú na podporu asi 5 percent HDP, zatiaľ čo vyspelé krajiny minú priemerne 10 - 12percent HDP. Malé podniky a sektor služieb, ktoré sú najviac zasiahnuté pandémiou, majú v ekonomikách oveľa menší podiel dotácií ako v Európe alebo USA," konštatuje Georgij Ostapkovič. "To znamená, že rozdiely vo výške podpory sú značné. Mohli sme mať väčšiu podporu, pretože hlavné je zachraňovať ľudí. A potom tieto peniaze vrátia - so svojou produktivitou a daňami."
"Napríklad na Cypre v roku 2008 sa dostali k moci komunisti, ktorí sa rýchlo dostali do rozpočtových deficitov. Výsledkom bolo, že krajina nebola pripravená na krízu, ktorá prišla a v skutočnosti ju vrátila o niekoľko rokov späť. Ale vo všeobecnosti treba veľmi jasne pochopiť, že ak štát zruší podnikanie a znemožní ľuďom pracovať, potom už nejde o otázku „štedrosti“ ani „populizmu“ - pomoc firmám a ich zamestnancom v takejto situácii sa stáva takmer morálnou povinnosťou, - tvrdí Oleg Šibanov, riaditeľ finančného centra SKOLKOVO-NES .
Podľa neho je normálne, že počas krízy príde na pomoc štát a centrálna banka, ktorá zabráni pádu ekonomiky do priepasti. Ale toto je dočasný jav. Nie je dôvod hovoriť o návrate socializmu.
"Vo svete možno označiť za socialistické iba päť krajín: Severnú Kóreu, Kubu, Laos, Venezuelu a Nikaraguu. A všetci, mierne povedané, sú v ... tieni ekonomického rozvoja, - hovorí Georgij Ostapkovič. "Socializmus bol módny v polovici minulého storočia, ale úplne sa zdiskreditoval."
Napriek tomu moderný kapitalizmus postupne nadobúda určité (v podstate dobré) socialistické črty. "Je tu veľa príležitostí, bola by tu politická vôľa. Môžete napríklad aktívnejšie využívať daňový systém, vykonávať dôchodkovú reformu, zlepšovať prístup k vzdelaniu a ďalším službám pre ľudí s nízkymi príjmami", hovorí Alexander Abramov.
"Najdôležitejšou vecou pre rozvoj je udržanie kapitalistickej motivácie zarábať viac," tvrdí Ostapkovič. "Pretože absolútna rovnosť vás nemotivuje zvyšovať produktivitu práce. Veľkým problémom kapitalizmu je však nerovnomerné rozloženie bohatstva. Ale to je lepšie ako rovnomerné rozloženie chudoby."
"Nejde o návrat do minulosti, ale o postupný vývoj. Všetko sa deje striktne podľa Marxa. Tvrdil, že prechod na komunizmus sa začne v najvyspelejších kapitalistických krajinách. Tam sa zmenila rola človeka na trhu práce. Predtým to bola vymeniteľná súčasť pre obrábací stroj. A teraz sa mozog stáva nástrojom výroby, ktorého odstránenie alebo nahradenie je mimoriadne ťažké. Veľké spoločnosti sa čoraz viac zaujímajú o dobrých zamestnancov. Ich hodnota sa zvýšila. Je pre nich vytvorené pohodlné prostredie. Preto prerozdelenie výsledkov práce."
Druhým dôležitým trendom je, že podnikanie začína venovať pozornosť nielen zisku. Ale napríklad aj ochrane životného prostredia.
A nakoniec ďalším trendom je známa petícia miliardárov, ktorí v čase v boja proti pandémii požiadali, aby im vymerali viac daní. Alebo je dobrou tradíciou prenechať určité „životné minimum“ ich dedičom a zvyšok prostriedkov venovať na charitu. Keď ľudia alebo firmy prestanú mať hlad, začnú myslieť na iné, zväčša aj dobré veci.
