fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER SLOVENSKO

Uznávaní vedci vyzvali Matoviča, aby robil premyslenejšie kroky v boji s pandémiou!

Ilustračný obrázok / Shutterstock

Slovenskí vedci vyzývajú na zomknutie sa, ale aj za lepšiu komunikáciu s verejnosťou, aby stúpala dôvera občanov v koronavírusové opatrenia, a aby nedochádzalo k zbytočnému rozdeľovaniu spoločnosti.

Slovenskí vedci apelujú na premiéra Igora Matoviča, členov vlády, Ústredného krízového štábu a pandemickej komisie, aby dôkladne zvážili, aké kroky sú najefektívnejšie v boji s pandémiou v horizonte dlhšom ako pár týždňov, píše webový portál hnonline.sk.

Dôležité je, aby stúpala dôvera občanov na opatrenia

Spoločné vyhlásenie vedcov odprezentovala riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied Silvia Pastoreková na spoločnej tlačovej konferencii odborníkov s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Vedci zdôrazňujú, že výsledky antigénových testov sa nemajú spájať s tým, či je človek infekčný, a zároveň vyzývajú na zomknutie síl.

Za efektívne kroky považujú okrem iného komunikáciu s verejnosťou tak, aby stúpala dôvera občanov v opatrenia, a aby nedochádzalo k zbytočnému rozdeľovaniu spoločnosti. „Zásadným predpokladom toho je rešpektovanie pribúdajúcich vedeckých poznatkov a vyhýbanie sa zľahčovaniu či nepresnostiam v terminológii a interpretácii dát, ktoré vyvolávajú pochybnosti,“ uviedla Pastoreková s tým, že dôvera občanov, efektívnosť a opodstatnenosť opatrení je podľa odborných štúdií rozhodujúcim faktorom v boji s pandémiou.

V prípade prípravy celoplošného testovania považujú vedci za dôležité správne komunikovať výsledky verejnosti. „Najmä v kontexte súčasného poznania o limitáciách testov a nespájať pojem infekčnosti s výsledkom testov,“ uviedla Pastoreková s tým, že je potrebné pridržiavať sa štúdií, ktoré odporúčajú preverovať výsledky PCR metódou.

Dôvera verejnosti môže byť podľa vedcov významne ohrozená, ak bude celoštátne testovanie systematicky interpretované ako jediná alternatíva k výraznejšiemu obmedzeniu mobility. Podľa Pastorekovej je pamätať na to, aby mimoriadna alokácia kapacít na plošné testovanie neoslabila funkčnosť kľúčových nástrojov v boji proti pandémii.

Igor Bukovský plošné testovanie ignoruje: Testovať sa nepôjdem, nemáme na to dôvod!

Potreba intenzívnej komunikácie a koordinácia opatrení

Virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra SAV pripomenul, že výsledok antigénového testu nedáva žiadnu indíciu k tomu, či je človek infekčný alebo nie. „Považujem za veľmi nešťastné vyjadrenia o tom, že negatívny test hovorí o tom, že človek nie je infekčný a takisto nešťastné sú aj vyjadrenia o tom, že týmto testom vychytávame infekčných ľudí,“ skonštatoval virológ.

Nastavovať opatrenia je podľa vedcov potrebné nielen podľa aktuálneho stavu, ale aj podľa očakávaných trendov. Následne je potrebné frekventované testovanie ohnísk antigénovými testami či výrazné obmedzenie mobility.

Za dôležité považujú vedci tiež posilnenie systémov vyhľadávania kontaktov. Žiadajú zvýšiť kapacity regionálnych úradov verejného zdravotníctva či zaviesť samovyhľadávanie kontaktov pomocou formulárov. Rovnako je podľa vedcov potrebné vytvoriť kritériá a pravidlá pre výber testovaných v prípade limitovanej kapacity a definovať potreby a harmonogram dobudovania ďalších kapacít, napríklad všeobecnými lekármi.

Odborníci tiež zdôrazňujú potrebu intenzívne komunikovať a koordinovať opatrenia s inými európskymi krajinami, najmä našimi susedmi tak, aby viedli k bezpečnému geografickému priestoru, v ktorom by mohli byť hranice otvorené. „Za mimoriadne dôležitú považujeme aktívnu participáciu na klinických štúdiách zameraných na prevenciu či liečbu ochorenia COVID-19,“ dodala podľa portálu hnonline.sk na záver Pastoreková.

„Celoplošné testovanie nemá zmysel, je to len megalomanská propagandistická clona Matovičovho zlyhania“ – Eduard Chmelár

Päť bodov, ktoré žiadajú známi vedci od Matovičovej vlády
  1. Komunikovať s verejnosťou tak, aby stúpala dôvera občanov v opatrenia, aby všetci boli zapojení do boja s pandémiou, a aby nedochádzalo k zbytočnému rozdeľovaniu spoločnosti. Zásadným predpokladom je rešpektovanie pribúdajúcich vedeckých poznatkov a vyhýbanie sa zľahčovaniu, či nepresnostiam v terminológii a interpretácii dát, ktoré vyvolávajú pochybnosti. Práve dôvera občanov v efektívnosť a opodstatnenosť opatrení je podľa odborných štúdií rozhodujúcim faktorom v boji s pandémiou.
  2. Aktívne monitorovať epidemickú situáciu na regionálnej a lokálnej úrovni, nastavovať opatrenia nielen podľa aktuálneho stavu, ale aj podľa očakávaných trendov. Následne uplatňovať adekvátne opatrenia, akými sú frekventované testovanie ohnísk antigénovými testami, alebo výrazné obmedzenie mobility. Vytvoriť silnú verejne kontrolovanú analytickú štruktúru, ktorá bude situáciu počas pandémie priebežne vyhodnocovať pomocou všetkých dostupných dát.
  3. Zásadne posilniť systémy vyhľadávania kontaktov a varovania, ktoré umožnia lepšie kontrolovať situáciu po plošnom testovaní a spomalia nástup eventuálnych následných epidemických vĺn. Podstatne zvýšiť kapacity RÚVZ a pripraviť systém ich ďalšieho posilnenia v prípade krízy, zaviesť samovyhľadávanie kontaktov prostredníctvom webformulárov a varovnej e-aplikácie, ktorá bude súčasťou štandardu využívaného vo viacerých európskych krajinách.
  4. Posilniť kapacity testovania pomocou štandardizovanej PCR i celého spektra ďalších dostupných spoľahlivých metód. Zaviesť pravidelné testovanie ohrozených skupín a ohnísk. Zabezpečiť dostupnosť priebežného testovania zadarmo pre občanov, ktorí majú podozrenie na ochorenie COVID-19. Vytvoriť kritériá a pravidlá pre výber testovaných v prípade limitovanej kapacity a definovať potreby a harmonogram dobudovania ďalších kapacít (napr. testovanie všeobecnými lekármi).
  5. Intenzívne komunikovať a koordinovať opatrenia s inými európskymi krajinami, najmä našimi susedmi tak, aby viedli k bezpečnému geografickému priestoru, v ktorom by mohli byť hranice otvorené. Preto je potrebné spoločne v čo najväčšej miere uskutočňovať kroky, ktoré sa preukázali ako úspešné v iných krajinách. Za mimoriadne dôležité považujeme aktívnu participáciu na klinických štúdiách zameraných na prevenciu či liečbu COVID-19, či už pod gesciou WHO alebo v bilaterálnej spolupráci s krajinami, kde tento výskum prebieha.

Už nie je čas na slová, musíme začať konať! Varuje Čekan, autor slovenského testu na Covid-19

Výzvu vláde Igora Matoviča adresovali a podpísali:

Silvia Pastoreková (riaditeľka Ústav virológie SAV, Biomedicínske centrum SAV), Boris Klempa (Ústav virológie SAV, Biomedicínske centrum SAV), Richard Kollár (Katedra aplikovanej matematiky a štatistiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského), Pavol Čekan (MultiplexDX), Peter Celec (Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta Univerzity Komenského), Alexandra Bražinová (Ústav epidemiológie, Lekárska fakulta Univerzity Komenského), Peter Visolajský (pediater Fakultná nemocnica Nitra, Predseda Lekárskeho odborového združenia), Vladimír Krčméry (rektor Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety).

Profesor Krčméry: Druhú vlnu koronavírusu ovplyvnilo u nás najmä šesť udalostí

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info