Napriek všetkým problémom a krízam, ktorým Organizácia Spojených národov a jej členské štáty za posledné roky čelili, je ťažké nesúhlasiť s tým, že predovšetkým vďaka medzinárodným právnym a politickým mechanizmom stanoveným v Charte OSN sa nám podarilo vyhnúť sa ponoreniu do totálnej tretej svetovej vojny a pri formovaní povojnového svetového poriadku sa vyrovnať s mnohými kritickými problémami.
Svet sa, bohužiaľ, nie vždy poučil správne z problémov, ktoré prinieslo 20. a 21. storočie. Pripomeniem vám, že keď zakladajúci členovia OSN vrátane ZSSR vytvorili Organizáciu, formulovali jej poslanie, ktoré obsahuje tri princípy - záväzok k stabilnému a bezpečnému svetu, podpora ľudských práv a budovanie spravodlivejšieho svetového poriadku.
Iba rok po založení Organizácie sa "včerajší" spojenci protihitlerovskej koalície, ktorí poskytli slobodu národom kontinentu, ocitli v studenej vojne na opačných stranách barikád. Dnes si už ani nevieme predstaviť, že takmer 40 rokov žil svet pod neustálou hrozbou jadrovej vojny, ktorá mohla zničiť celé ľudstvo.
Orgány OSN vynaložili veľa práce na to, aby sa svet vrátil z priepasti, aby zaviedol mechanizmy na urovnávanie konfliktov v právnom rámci. Odzbrojenie, zníženie a eliminácia všetkých zásob zbraní hromadného ničenia teda predstavuje jeden z hlavných cieľov OSN. Konferencia o odzbrojení, ktorá bola ustanovená rozhodnutím prvého mimoriadneho zasadania Valného zhromaždenia OSN v roku 1978, vypracovala a prijala niekoľko základných medzinárodných dohôd určených na zaistenie bezpečnosti národov, zmiernenie medzinárodného napätia a budovanie dôvery medzi štátmi v otázkach riešenia jadrových zbraní.
ZSSR v tomto procese hral osobitnú úlohu. Dnes je nevyhnutne potrebné, aby sme v tomto smere v práci pokračovali. Dúfame, že Rada bezpečnosti OSN usporiada osobný summit jadrovej päťky, aby prediskutovala najnaliehavejšie problémy ľudstva. Je tiež potrebné urýchlene vyriešiť otázku predĺženia platnosti Zmluvy o opatreniach na ďalšie znižovanie a obmedzovanie strategických útočných zbraní (nová zmluva START). Už sme vyjadrili svoje stanovisko týkajúce sa rozšírenia tohto rozhodujúceho dokumentu.
Zároveň musíme nielen zabezpečiť zníženie množstva existujúcich zbraní, ale aj minimalizovať riziká možných nových hrozieb. V tomto zmysle Rusko vyhlásilo moratórium na rozmiestnenie nových raketových systémov v Európe a ďalších regiónoch. Očakávame, že naši západní partneri podniknú recipročné kroky.
Žiadame tiež uzavretie právne záväznej dohody so všetkými vesmírnymi mocnosťami o úplnom zákaze militarizácie vesmíru. Relevantnosť tohto prístupu bola potvrdená prijatím rezolúcií Valného zhromaždenia sponzorovaných Ruskom o predchádzaní pretekom v zbrojení vo vesmíre a ich použití v súlade s medzinárodným právom.
Napriek všetkému úsiliu o udržanie mieru, bohužiaľ, stále sme svedkami jednostranných agresívnych akcií a do očí bijúcich pokusov o zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnych štátov, ktoré podnikajú okrem iného USA a ich spojenci v NATO.
V mnohých kútoch sveta pretrvávajú ohniská vojenskej konfrontácie, ľudia zomierajú každý deň. Spravidla je potrebné koordinované právne posúdenie situácie Radou bezpečnosti OSN, aby sa zistilo, kto má pravdu a kto nie, kto je agresor a kto je obeť. Inak v ére falošných správ, falšovania faktov a hybridnej vojny existuje riziko, že čierna bude prezentovaná ako biela, nezákonná ako legitímna a skutočné fakty budú pochované za chytľavé televízne obrázky a príspevky na sociálnych sieťach.
V tomto ohľade má zaistenie bezpečnosti v globálnom informačnom priestore mimoriadny význam. Medzinárodná architektúra kybernetickej bezpečnosti by mala byť spôsobilá reagovať na moderné výzvy a zabezpečovať budúci technologický pokrok. Bohužiaľ, rastúca digitalizácia bude mať za následok rastúci počet trestných činov v informačnom prostredí (a došlo k značnému nárastu týchto trestných činov počas novej pandémie koronavírusu).
Rusko opakovane vyzvalo svetové spoločenstvo, aby sa dohodlo na nových mechanizmoch riešenia počítačovej kriminality a zabezpečenia stability v informačnej oblasti. Na 73. zasadaní Valného zhromaždenia OSN bola drvivou väčšinou prijatá rezolúcia navrhovaná Ruskom, ktorá, okrem iného, ustanovila mechanizmus rokovaní o riešení medzinárodných otázok bezpečnosti informácií.
Toto uznesenie je obzvlášť dôležité vzhľadom na to, že cezhraničné výzvy je možné efektívne riešiť iba za aktívneho zapojenia celého medzinárodného spoločenstva. Orgány OSN by mohli slúžiť ako platforma na vypracovanie univerzálnej medzinárodnej zmluvy založenej na všeobecne uznávaných zásadách a normách medzinárodného práva a v súlade so spoločnými záujmami v informačnej oblasti. Tento nástroj by mal byť nápomocný pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti a pri predchádzaní využívania technológií na účely, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom.
Orgány OSN by mohli slúžiť ako platforma na vypracovanie univerzálnej medzinárodnej zmluvy založenej na všeobecne uznávaných zásadách a normách medzinárodného práva a v súlade so spoločnými záujmami v informačnej oblasti. Tento nástroj by mal byť nápomocný pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti a pri predchádzaní využívania technológií na účely, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom.
Žiadne iné medzinárodné organizácie, nehovoriac o vojenských alianciách, nemôžu podkopať monopol hlavných orgánov OSN na prejav vôle svetového spoločenstva. Zoštíhlenie zodpovednosti za globálnu bezpečnosť, pokusy rôznych organizácií a určitých národov o stigmatizáciu štátov a vlád a rozhodovanie o osude sveta by nás vrátili o desaťročia späť.
Typický scenár protiprávneho zasahovania do vnútorných záležitostí štátov sa stále opakuje - propagácia sociálneho rozdelenia, podpora a vyzbrojenie opozície na zvrhnutie súčasnej vlády s formálnym odkazom na demokratické hodnoty.
V roku 2003 vtrhla do Iraku medzinárodná koalícia vedená USA vrátane niekoľkých krajín NATO. Pod zámienkou boja proti medzinárodnému terorizmu a hľadania zbraní hromadného ničenia bol legitímny prezident krajiny Saddám Husajn zosadený a popravený, „autoritársky štát“ zničený a nastolený „skutočne demokratický“. Každý vie, ako to celé dopadlo. Ďalším príkladom je skutočnosť, že USA od roku 2012 poskytovali tajnú vojenskú podporu povstalcom v Sýrii v spolupráci s krajinami NATO.
Obzvlášť znepokojujúce sú aj pokusy podkopať úlohu OSN a namiesto nej vytvoriť určité „spoločenstvo (klub) demokratických národov“. Takéto myšlienky nespájajú, ale rozdeľujú ľudstvo, prispievajú k medzinárodnému napätiu a nakoniec vedú k priamej konfrontácii. Organizácia Spojených národov vznikla spolu s rozvojom koncepcie ľudských práv a humanistického obratu v medzištátnej spolupráci vo všetkých druhoch oblastí.
Otázky ľudských práv teraz prenikli takmer do všetkých agend orgánov OSN, od životného prostredia a ochrany osobných údajov až po kybernetickú bezpečnosť a biotechnológie. V súčasnosti má každý štát právne záruky proti diskriminácii, mučeniu, neľudskému zaobchádzaniu a svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života.
Všeobecná deklarácia ľudských práv spolu s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach poskytujú základ pre medzinárodné uznanie a upevnenie ľudských práv. Organizácia Spojených národov sa pri svojej práci riadi zásadou podpory a ochrany práv zakotvených v týchto dokumentoch.
René Cassin, jeden z autorov Všeobecnej deklarácie ľudských práv a nositeľ Nobelovej ceny, raz povedal, že jednou z hlavných charakteristík Deklarácie je jej univerzálnosť - vzťahuje sa na všetky ľudské bytosti bez akejkoľvek diskriminácie; vzťahuje sa tiež na všetky územia bez ohľadu na ich ekonomický alebo politický režim.
Okrem uznania práv má prvoradý význam zabezpečenie náležitej rovnováhy medzi rôznymi kategóriami ľudských práv. Z tohto dôvodu Sovietsky zväz poukázal na potrebu zakotviť pri práci na Všeobecnej deklarácii rozsiahly zoznam sociálnych a ekonomických práv. Tento bod sa dnes ukazuje ako platný. Súčasná svetová hospodárska recesia spôsobená globálnou pandémiou tlačí štáty na prehodnotenie ich hodnôt a uprednostnenie ochrany životov a zdravia ľudí a ľudských práv s cieľom zaručiť dôstojnú a bezpečnú existenciu.
Pandémia COVID-19 jasne ukázala, že politické slobody ako také môžu len málo pomôcť pri záchrane životov ľudí. Sú potrebné účinné a dostupné systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti, celoštátne programy sanitárnej bezpečnosti a maximálna koordinácia úsilia na všetkých úrovniach verejnej správy. Silné štáty, ktoré preukázali schopnosť mobilizovať svoje ekonomiky a politické inštitúcie na boj proti pandémii, dokázali prekonať jej následky a uchovali si milióny životov.
Prístup, ktorý uprednostňuje ochranu ľudských práv pred ostatnými vecami, sa zdá byť oprávnený, pretože ústredným mottom prvých povojnových desaťročí bolo „Nikdy viac“. Civilizované národy, v mene ktorých vznikla OSN, spolu s ďalšími medzinárodnými organizáciami, ktoré vznikli koncom 40. až 50. rokov, boli vyzvané, aby zabránili hrôzam druhej svetovej vojny, genocíde, vojnovým zločinom, zneužívaniu základných ľudských práv a slobôd, ponižovaniu ľudskej dôstojnosti, aby sa to už nikdy nezopakovalo.
Najlepšie riešenie videli v maximálnej možnej miere obmedziť účasť vlády na sociálnom rozvoji, absolutizovať súkromné a individuálne slobody, neustále rozširovať rozsah subjektívnych práv, často na úkor verejného záujmu.
Zároveň sú to národné štáty,
ktorým boli v súvislosti s takzvanými „pozitívnymi povinnosťami“ pridelené čoraz významnejšie povinnosti nielen zdržať sa porušovania práv jednotlivca, ale aj zabezpečiť ich rešpektovanie a poskytovať „dobré“ riadenie. Obavy z možného obnovenia totalitných „superveľmocí“ podobných fašistickému Nemecku prinútili vlády v mnohých krajinách (predovšetkým v Európe) súhlasiť so značným obmedzením národnej suverenity a delegovaním právomocí na nadnárodné štruktúry. Výsledky sa ukázali veľmi odlišné.
Navyše nemôžeme ignorovať tri veci.
Slabý štát v prvom rade nie je schopný zabezpečiť práva svojich občanov a chrániť sa pred globálnymi hrozbami. Dramatická transformácia Weimarskej republiky na Tretiu ríšu názorne ilustrovala, že poskytnutie širokých demokratických slobôd bez podpory hospodárskeho rastu, blahobytu a schopnosti štátu proaktívne reagovať na extrémistické prejavy by nevyhnutne viedlo k marginalizácii politického života, nárast kriminality, zraniteľnosť demokratických inštitúcií a následnú hrozbu kolapsu štátu alebo jeho úpadku do diktatúry.
Bohužiaľ, aj Rusko bolo v minulom storočí dvakrát na pokraji anarchie a štátneho kolapsu (v rokoch 1917 a 1991). V obidvoch prípadoch bol kolaps štátu sprevádzaný heslami univerzálnej slobody a demokracie. Dnes vidíme príklady zlyhávajúcich štátov, ktoré nie sú schopné vybudovať stabilný politický systém a dať svojim ľuďom dôveru v budúcnosť (vrátane štátov bývalého Sovietskeho zväzu).
Po druhé, pluralizmus a neobmedzená sloboda prejavu nestačia na zabezpečenie stabilného rozvoja ľudstva. Dnes, rovnako ako v roku 1945, žijú milióny ľudí v rozvojových krajinách aj v ekonomikách, ktoré sa považujú za „rozvinuté“, pod hranicou chudoby, snažia sa uspokojiť svoje základné potreby pre seba a svoje rodiny a majú pocit, že sú vyvrheľmi odrezanými od výdobytkov modernej civilizácie.
Hnutie Black Lives Matter, ktoré sa prehnalo západným svetom v roku 2020 jasne ukazuje, že existuje neuspokojený globálny dopyt po spravodlivom svetovom poriadku, preklenutí priepasti medzi bohatými a chudobnými a po prístupe k primeranej zdravotnej starostlivosti, modernému vzdelávaniu a slušným mzdám pre všetkých bez ohľadu na farbu pleti alebo spoločenské postavenie. Pandémia COVID-19 spôsobila obrovské nerovnosti v desiatkach krajín.
Tieto okolnosti dokazujú, že sociálnu spravodlivosť nie je možné obnoviť iba prostredníctvom rozvoja trhového hospodárstva bez zasahovania štátu (podľa princípu „laissez faire“) alebo prostredníctvom veľkorysých, ale sporadických charitatívnych projektov. To si vyžaduje zapojenie štátu, rozumnú fiškálnu politiku, zodpovednú a stabilnú vládu a jasnú víziu dlhodobých cieľov sociálneho a ekonomického rozvoja. Štáty musia podniknúť rozhodné kroky na prispôsobenie svojich národných ekonomík a politických systémov moderným výzvam.
Kľúčovým poslaním štátu v súčasnosti je zabezpečiť, aby sa každý občan mohol cítiť ako riadny člen spoločnosti, poskytovať rovnaké príležitosti na osobné naplnenie a podporovať pocit vlastnej hodnoty a dôvery ľudí v budúcnosť. Technológie sa vyvíjajú rýchlym tempom, ale ľudia zostávajú rovnakí ako pred desiatkami, stovkami a dokonca tisíckami rokov. Rodina a priatelia, sny o lepšej budúcnosti pre svoje deti a túžba byť vypočutý a porozumieť ostatným mali vždy v ich živote ústredné miesto.
Fenomény ako vyvolávanie strachu, zámerné vytváranie nepriateľského obrazu a zvýšená hystéria v médiách a sociálnych sieťach sú mimoriadne nebezpečné a mali by sa nimi zaoberať okrem iného subjekty OSN. Po celé storočia žili ľudia v našich krajinách v neustálom strachu z nepriateľa, bezprostrednej hrozby vojny. Stabilný svet sa však nedá vybudovať na strachu a nedôvere. Strach musí nakoniec ustúpiť nádeji. Už v roku 1953 druhý generálny tajomník OSN Dag Hammarskjöld uviedol: „Aby sme pre človeka vybudovali svet bez strachu, musíme byť bez strachu. Aby sme vybudovali svet spravodlivosti, musíme byť spravodliví“.
Po tretie, nemožno vyriešiť ani jednu globálnu výzvu bez opätovného nadviazania nadradenosti medzinárodného práva na základe konsenzuálnej vôle štátov. Medzinárodné zmluvy, ktoré suverénne štáty podpísali a ratifikovali, sú naďalej hlavným zdrojom medzinárodného práva. Charta OSN patrí do tejto presnej kategórie zdrojov. Normy medzinárodného práva môžu čerpať legitimitu iba z demokratických postupov stanovených v národných ústavách a z jasne vyjadrenej vôle národov dodržiavať medzinárodný nástroj.
Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, sa musíme držať týchto prístupov, zachovať jedinečnú architektúru OSN, vyhovieť vzájomným záujmom a rešpektovať vzájomné národné pomery. V tejto súvislosti by úprimné odhodlanie spolupracovať, vzájomná pomoc a konsolidácia mohli uľahčiť dosiahnutie cieľov zakotvených v Charte OSN.
V auguste 2020, po výbuchu v Bejrúte, Rusko okamžite vyslalo svojich pohotovostných pracovníkov do Libanonu, aby poskytli pomoc obetiam. Na vrchole pandémie poskytlo Rusko Venezuele, Iránu a ďalším krajinám rozsiahlu podporu dodávkami zdravotníckeho vybavenia a osobných ochranných prostriedkov. Ruský vojenský personál bol vyslaný s cieľom poskytnúť lekársku pomoc v Taliansku a pokračujeme v humanitárnom úsilí v Sýrii.
Uprostred pokračujúcej globálnej epidémie musíme zaručiť nerušený prísun potravín, vybavenia a technológií do najviac postihnutých oblastí. Rusko dôsledne žiada, aby sme sa vzdali obchodných a finančných obmedzení pre humanitárne zásielky do celého sveta. Politické úvahy by nemali mať vplyv na spoluprácu pri záchrane životov.
Naša krajina vždy presadzovala záujmy mieru a bezpečnosti, bola otvorená dialógu a hľadaniu globálnych riešení najnaliehavejších výziev. Dnes prispievame k lepšej budúcnosti našej planéty a k rozvoju ľudskej civilizácie.
Nemali by sme zabúdať, že OSN bola založená ako organizácia, ktorá by mala hľadať riešenia najnaliehavejších globálnych problémov a strážiť záujmy mieru a bezpečnosti. Je navrhnutá tak, aby zachránila nasledujúce generácie pred metlou vojny, znovu potvrdila vieru v základné ľudské práva, zabezpečila súlad s medzinárodným právom a zlepšila životné podmienky ľudí. Nakoniec sú to vysoké ideály, ktoré OSN vytvorila, aby ich mohla dosiahnuť.
Dmitrij Medvedev, ruský prezident od roku 2008 do roku 2012 a premiér od roku 2012 do roku 2020. Je podpredsedom BR Ruskej federácie od januára 2020.
