fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

„Hrdina“ neodchádza

Fikcia / Fotomontáž (via Shutterstock, SITA)

Svoj status k odchodu Lukáša Kyselicu nazval Matovič „Hrdina odchádza“. Hrdinov je ale v tejto vláde málo.

Odchod agenta Vojenského spravodajstva Lukáša Kyselicu z miesta štátneho tajomníka ministerstva vnútra sa môže zdať ako dobrá správa. Je ňou však len čiastočne. Kyselica sa totiž rozhodol vyvodiť osobnú zodpovednosť za možné porušenie zákona, podľa ktorého sa vojaci nesmú zúčastňovať politickej kampane až potom, čo sa tieto informácie o ňom prevalili na verejnosť.

Ale nebol by to Matovič, aby nedokázal dať tejto kauze úplne iný rozmer. Vo svojom statuse totiž napísal, že na základe dohody si to Kyselica mohol ešte rozmyslieť. Ak vám to znie ako ponúkanie možnosti vykašľať sa na zodpovednosť, nie ste ďaleko od pravdy.

Premiér tak jasne navádzal štátneho tajomníka, aby išiel jeho cestou, kde zákon a morálka nič neznamenajú. Lebo veď tak, ako nevidí problém v splagiovanej diplomovke, kľudne sa priznáva aj k porušeniu zákona, keď ubytoval rodinu v neskolaudovanom dome.

O parazitujúcej Amerike (Valentin Katasonov)

Ale tentokrát ide ešte ďalej. Za všetkým vidí temné sily opozície, lebo podľa jeho informácií Kyselicu chceli „ľudia blízki Petrovi Pellegrínimu vo vedení Vojenského spravodajstva zneužiť pred voľbami na rozvrat hnutia OĽANO zvnútra.“

Pomiňme skutočnosť, že Matovič nevie napísať meno Petra Pellegriniho ani skratku vlastného hnutia správne, ale radšej sa zamerajme na črty premiérovej osobnosti, ktoré ho k tomu vedú. Napríklad keď sa novinári pýtali psychiatra na reakcie šéfa vlády k diplomovke, odporučil im naštudovať si niečo o narcistickej poruche osobnosti.

Patrí sem pocit velikášstva a dôležitosti – zveličovanie svojich úspechov; nadmerné zapodievanie sa fantáziami o nekonečnom úspechu, moci a pod.; viera vo svoju špeciálnosť a jedinečnosť, ktorú môžu pochopiť len výnimoční ľudia; požiadavka nadmerného obdivu; zneužívanie interpersonálnych vzťahov na dosiahnutie svojich cieľov; chýbajúca empatia, ochota chápať pocity a potreby iných.

Podľa nedávnych slov sociologičky Silvie Porubänovej je premiér zvláštnym človekom. „Je osamelým jazdcom, ktorý je veľmi nedôverčivý. Počas korony sme videli, ako rád delegoval rozhodnutia na krízový štáb a tvrdil, že rozhodnú epidemiológovia a hlavný hygienik, pričom mu analytici stále opakovali, že rozhoduje vláda a premiér. Som presvedčená, že jeho osamotenosť pramení zo skutočnosti, že nikomu neverí. To ho však robí aj extrémne zraniteľným,“ povedala.

Britská amabasáda v Moskve dostala protestnú nótu týkajúcu sa zástavy LGBTI

Ale dá sa ísť ešte ďalej. O práci novinárov Matovič napísal, že „ak to má pokračovať ďalšími politikmi koalície, už to nebude ani len náznakom spravodlivá investigatíva, ale len selektívny lynč zaváňajúci obsesiou voči nepohodlným politikom,“. Tu už môže ísť s veľkou pravdepodobnosťou o paranoju. Inak povedané tiež stihomam.

Presne tento výraz použil aj Peter Pellegrini pri hodnotení ostatných premiérových výrokov o tom, že chceli Kyselicu zneužiť na rozvrat OĽaNO zvnútra. Ale zasa ako hovorí klasik, „iba to, že ste paranoidný, neznamená, že po vás nejdú“. V tomto prípade sa však dá na základe doterajších vystúpení jasne skonštatovať, že Matovič ide úplne po všetkých, čo s ním len trošku nesúhlasia.

Preto ak nepatríte medzi jeho fanatických prívržencov, zvýšte pozornosť. Lebo v tomto prípade už nepôjde o paranoju, ale o oprávnený strach o osudy ľudí tejto krajiny pod vedením Igora Matoviča a jeho roztlieskavačov.

Poľsko po voľbách – protiruský kurz pretrváva (Sergej Pavlenko)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info