Komentár Eleny Pustovojtovej (Fond strategickej kultúry)
"Skryť možnosti a vyčkať svoj čas"
Budúcnosť medzinárodných vzťahov závisí v mnohých ohľadoch od toho, ako sa rozvinie boj o svetové vodcovstvo medzi USA a Čínou, ktorý teraz vstupuje do novej fázy.
Spomínajúc na Teng Siao-pchinga, autora čínskych reforiem, nemôžme nespomenúť jeho zásadu v zahraničnej politike
„skryť možnosti a vyčkať svoj čas“. Veľa vypovedá o tom, že ten čas nastal. Jedným z náznakov toho môže byť aj taká skutočnosť, akou je druhé, rozšírené a doplnené vydanie knihy teraz už generál-majora čínskych vzdušných síl Qiaoa Lianga vo výslužbe a jeho kolegu Syansuya Wanga
(Wang Xiangsui) «Neobmedzená vojna. Hlavný plán Číny na zničenie Ameriky“. Prvýkrát bola táto kniha vydaná pred dvadsiatimi rokmi ako príručka pre Čínsku ľudovú oslobodzovaciu armádu (PLA) o „asymetrickej vojne“ - filozofické chápanie vojenského umenia vojny Sun-c’ v boji s nepriateľskými silami, ktoré majú prevahu.
[caption id="attachment_125800" align="alignleft" width="300"]
Qiao Liang a Wang Šiangsui[/caption]
Qiao Liang, ktorý je už dávno vo výslužbe sa stal riaditeľom Rady pre výskum národnej bezpečnosti (Council for Research on National Security). Jeho knihu v týchto dňoch rozobrala bulvárna tlač od Austrálie po Kanadu po citátoch, uvadzajúc pritom v titulkoch aforizmus Qiao Lianga:
„Ak musíme tancovať s vlkmi, nemusíme tancovať v rytme Spojených štátov“.
Ktoré „tanečné figúry“ najviac zapôsobili na komentátorov? Predovšetkým, podložené produktívnou ekonomikou. Takže, z 1400 častí v súčasnosti potrebného pľúcneho ventilačného zariadenia sa v Číne vyrába 1100 kusov; na rovnakom mieste prebieha aj komplektácia týchto zariadení - podľa amerických licencií, ale v čínskych podnikoch. Otázka Qiao Lianga znie: ako môžu Spojené štáty pripravovať vojnu proti najväčšej výrobnej sile na svete, keď ich vlastný priemysel je presunutý do zahraničia?
Vietnam, Filipíny, Bangladéš a nakoniec India by boli pripravené nahradiť lacnú čínsku pracovnú silu, ak by nebolo nie jedno ale,
cituje Qiao Lianga
Global Research:
„Zamyslite sa nad tým, ktorá z týchto krajín má viac vyškolených pracovníkov než Čína? Akú kvalitu ľudských zdrojov z oblasti stredoškolského a vysokoškolského vzdelania pripravila Čína za posledných 30 rokov? Ktorá krajina ročne vyprodukuje viac ako 100 miliónov študentov - absolventov vysokých škôl a odborných stredných škôl?’’
Autor knihy „Neobmedzená vojna“ súhlasí s tým, že dokonca aj v podmienkach vírusovej hospodárskej krízy môže USA „priamo, alebo nepriamo zasiahnuť do taiwanskej otázky“ a nájsť zámienku na uvalenie sankcií proti Číne a odrezať ju od Západu, ktorý zamestnáva 40 percent čínskej ekonomiky. Preto teraz nie je najpriaznivejší čas na znovuzjednotenie ostrova Taiwan s Čínou. Qiao Liang však zdôrazňuje, že
„nemôžeme prerušiť čínsky národný renesančný proces.
“ A ponúka líniu správania sa, pokiaľ ide o túto pre Peking dôležitú otázku:
„Konať v obrovskej šedej zóne medzi vojnou a mierom alebo premýšľať o oveľa praktickejších veciach, ako je príprava vojenských operácií, ktoré nevedú k vojne, ale môžu zahŕňať mierne použitie sily... Ak americká vláda máva palicou, znamená to, že padla do pasce.»
Analyzujúc otázku Taiwanu, generál Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády vo výslužbe vyzýva podporovať a rozvíjať strategické sily ČĽR. Zverejnenie knihy s takýmito výzvami znamená, že Peking sa pripravuje reagovať na akékoľvek prejavy hybridnej vojny zo strany Spojených štátov. A vo Washingtone to vedia. Admirál Philip Davidson, šef
tichomorského velenia Spojených štátov (United States Indo-Pacific Command) požiadal o 20 miliárd dolárov na „tvrdý vojenský kordón“ od Kalifornie po Japonsko, aby sa dokončilo vytvorenie „vysoko presnej údernej siete“ na rotačnom základe v indicko-tichomorskom regióne. Asymetrickou reakciou na túto situáciu zo strany Číny by mala byť, zrejme, oveľa aktívnejšia zahraničná politika Pekingu, ktorá zhromažďuje spojencov s cieľom zvrátiť pokusy o izoláciu Číny v Ázii na samoizoláciu Spojených štátov.
[caption id="attachment_125801" align="alignright" width="300"]
Peking, námestie Nebeského pokoja.[/caption]
Proces sa vyvíja. V reakcii na výrobné obmedzenia čínskej spoločnosti Huawei začal Peking vyšetrovať činnosť amerických spoločností
Apple, Qualcom, Cisco a
Boeing s cieľom pozastaviť ich činnosť v Číne. Čínska strana vyvracia prognózy západných odborníkov: napríklad, vlani v apríli vzrástol čínsky export o 3,5%, vtedy čo Fed predpovedal jeho pokles o 15,7%. Obchodný prebytok Číny dosiahol viac ako 45 miliárd dolárov oproti odhadom 6,3 miliardy.
Do americkej prezidentskej kampane vstúpil Trump pod antičínskou vlajkou. Čo sa stane po 3. novembri (deň volieb), sa momentálne nedá odhadnúť, ale The Washington Post
poznamenáva, že
„rastúce napätie medzi USA a Čínou dostalo novú dávku rétoriky v podobe ostrej debaty o zodpovednosti za šírenie koronavírusu a problémoch na Taiwane.
“
Boj ako boj. Peking reagoval tým, že predložil na zváženie počas 3. zasadania Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov 13. volebného obdobia, ktoré sa začalo v Pekingu 22. mája, návrh rozhodnutia o vytvorení a vylepšení právneho systému a mechanizmov na ochranu národnej bezpečnosti v Hongkongu, kde bola hodená
„seriózna výzva principiálnej línii ČĽR „jedna krajina, dva systémy“.
Zákon o národnej bezpečnosti v špeciálnom administratívnom regióne (SAR) Hongkong je výlučne vnútornou záležitosťou Číny a žiadna krajina nemá právo do neho zasahovať»,
uviedol oficiálny predstaviteľ čínskeho ministerstva zahraničných vecí Zhao Lijian.
