Trumpov nový šéf kontroly zbraní vo svojom arogantnom prejave pohrozil, že všetci americkí protivníci v akýchkoľvek nových pretekoch so zbraňami skončia v "zabudnutí", píše vo svojom komentári Scott Ritter.
Novozvolený osobitný šéf kontroly zbraní Marshall Billingslea vdýchol nový život histórii, keď tvrdil, že Spojené štáty vyhrali studenú vojnu so Sovietskym zväzom eskalovaním pretekov v zbrojení, ktoré sa ukázali ako neudržateľné pre Moskvu, čím sa narušilo sovietske hospodárstvo a tým sa urýchlilo zrútenie Sovietskeho zväzu ako politickej entity.
Billingslea poznamenal, že hrozba nového závodu v zbrojení bude stačiť na to, aby sa Čína a Rusko dostali k rokovaciemu stolu za účelom vytvorenia novej trojstrannej zmluvy o kontrole zbraní, ktorá by nahradila súčasnú dvojstrannú zmluvu New START, ktorá má skončiť vo februári 2021.
"Máme v úmysle zaviesť nový režim kontroly zbraní, presne preto, aby sme zabránili plnohodnotnému závodu so zbraňami," uviedol Billingslea a dodal, že "ak sa Rusko alebo Čína rozhodnú vzdať rokovaní a budú pokračovať vo vývoji nových strategických jadrových zbraní, prezident Trump objasnil, že v tom máme prax“.
"Vieme, ako vyhrať tieto preteky a vieme, ako poslať protivníka do zabudnutia," ďalej poznamenal.
Existuje veľa faktorov, ktoré nedovolia Amerike vrátiť sa do studenej vojny. V prvom rade Spojené štáty, rovnako ako zvyšok sveta, sa nachádzajú v novej post-pandemickej hospodárskej realite. To, či sú alebo nie sú Američania alebo ich zvolení predstavitelia v Kongrese pripravení znášať náklady na preteky v zbrojení s Ruskom a Čínou, ktorým je možné sa vyhnúť, je veľmi diskutabilné.
Aj keby existovala politická vôľa pre tento krok (s viac ako 30 miliónmi Američanmi, ktorí sú v súčasnosti bez práce a miliónmi ďalších, o ktorých sa predpokladá, že ich budú nasledovať), je dnes pre USA prakticky nemožné replikovať podmienky, ktoré boli v 80. rokoch. Dnešné ruské a americké obranné ekonomiky sú ďaleko od tých, ktoré boli počas studenej vojny, čo je pre Rusko dobré a pre USA až tak nie.
Ruský obranný priemysel je dnes založený na dedičstve zdedenom zo sovietskych čias, keď obranný priemysel mal prednosť pred všetkými ostatnými aspektmi sovietskeho hospodárstva a prilákal najlepších vedcov a technikov, ktorí mali prakticky neobmedzený rozpočet. Podľa bývalého ministra obrany Dmitrija Ustinova mala sovietska výrobná základňa balistických rakiet prospech z množstva výskumných a vývojových stredísk, z ktorých každé bolo napojené na svoju vlastnú podpornú infraštruktúru výrobných zariadení zodpovedných za výrobu rôznych komponentov a ich zostavovanie do hotových výrobkov. V roku 1988 mali Sovieti nasadených sedem rôznych typov ICBM. Išlo o kombináciu rakiet na kvapalné a tuhé palivo tretej, štvrtej a piatej generácie.
Hoci bol sovietsky model obstarávania ICBM pôsobivý z hľadiska rozsahu, miery a kvality, bol z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Požiadavky vyvolané reformami v oblasti perestrojky, ktoré inicioval Michail Gorbačov začiatkom roku 1985, znamenali, že existujúci model viacerých dizajnérskych kancelárií pracujúcich paralelne v bezkonkurenčnom prostredí sa musel zmeniť na model obstarávania rakiet založený na metódach nákladového účtovníctva a obmedzeniach, ktoré uložila nová éra dvojstranných dohôd o strategickej kontrole zbraní.
V rokoch, ktoré viedli ku kolapsu Sovietskeho zväzu, zostali na výrobu ICBM iba dva úrady. Po páde ZSSR sa jeden z nich - Yuzhnoye - dostal pod kontrolu Ukrajiny.
Dnes ruský závod JSC Votkinsk vyrába rakety RS-24 Yars, ktoré môžu byť nasadené prakticky kdekoľvek, a vyvíja RS-26 Rubezh, modifikáciu RS-24 schopnú niesť pokročilú nadzvukovú raketu Avangard. Votkinsk vyrába tiež balistické rakety na tuhé palivo RS-56 Bulava (SLBM), ktoré sú prvou odlišnou vetvou od svetového vývoja a výroby ICBM.
Nové ruské rakety ICBM sú najlepšie na svete - žiaden národ nemá arzenál, ktorý by bolo možné porovnať, dokonca ani Spojené štáty. Patrí tiež k najúspornejším v súčasnosti. Skutočnosť, že tieto rakety sa vyrábajú vo výrobnom prostredí s nedostatkom materiálov potrebných na výrobu kritických komponentov, je dôkazom odolnosti ruského obranného priemyslu, ktorý bol doslova nútený prispôsobiť sa a prekonať v priebehu troch desaťročí, ktoré bolo mimochodom ekonomicky ťažké obdobie, keďže prešli koncom Sovietskeho zväzu.
Americký obranný priemysel mal naopak prínos takmer neobmedzenej veľkorysosti a dostal nafúknutý rozpočet na obranu, ktorý sa zvýšil z približne 300 miliárd dolárov v roku 1990 na viac ako 740 miliárd dolárov dnes. V priebehu posledných 30 rokov sa však tieto peniaze nevynakladali na modernizáciu strategických jadrových síl USA. Príklad rakiet Minuteman III slúži na ilustráciu.
Pôvodný produkt Minuteman ICBM bol vyvinutý za cenu 17 miliárd dolárov (merané v dolároch do roku 2020) v priebehu piatich rokov. Minuteman III - dnešná verzia - je odvodená od rovnakej technológie zo 60. rokov a bola pôvodne nasadená v roku 1970. Minuteman III, pôvodne navrhnutý na životnosť asi 10 rokov, bol podrobený sérii aktualizácií predĺženia životnosti, ktoré ju udržia životaschopnú do roku 2030. Po uplynutí tejto doby musí byť raketa vymenená.
Americké letectvo v súčasnosti vyvíja nový pozemný modul založený ICBM, známy ako Ground Based Strategic Deterrent (GBSD). Raketa bude navrhnutá tak, aby mala životnosť až do roku 2075, a okrem zavedenia nových technológií bude zahŕňať aj významné vylepšenia a zariadenie na kontrolu štartu. Súčasné odhady nákladov na GBSD zverejnené americkými leteckými silami sú približne 62 miliárd dolárov (na porovnanie, celkový ruský vojenský rozpočet je približne 65 miliárd dolárov).
Tieto náklady spochybnila aj kancelária Ministerstva obrany pre hodnotenie nákladov a programov (CAPE), ktorá uviedla, že skutočné náklady na GBSD by mali byť medzi 85 a 100 miliardami dolárov. Jedným z hlavných dôvodov tohto rozporu je skutočnosť, že Spojené štáty nenavrhli nový ICBM od roku 1970.
Očakáva sa, že konečná zmluva na GBSD bude uzavretá v septembri 2020, pričom je zrejmé, že jej výrobcom bude Northrop Grumman, keďže je jediným uchádzačom. Len na základe tejto skutočnosti sa odhad CAPE javí ako príliš konzervatívny - Northrop Grumman si vybudoval dobre získanú reputáciu v kruhoch obranného priemyslu pre projekty, ktoré sa podieľajú na prekročení rozpočtu a oneskorení. Na základe súčasných príkladov prekročenia zmluvných nákladov by náklady GBSD mohli prudko stúpnuť na 200 miliárd dolárov.
GBSD je iba jedným z mnohých plánovaných programov na modernizáciu arzenálu USA a zahŕňa všetky aspekty strategickej jadrovej triády. Očakáva sa, že tieto programy, ktoré zahŕňajú nové strategické bombardéry s posádkou a nové ponorky na prenášanie rakiet, v priebehu nasledujúcich 30 rokov budú stáť viac ako 1,2 bilióna dolárov - a to sú konzervatívne odhady. Vzhľadom na veľkolepú rozpočtovú neefektívnosť v súčasnom systéme obstarávania obranných zariadení USA je takmer isté, že akýkoľvek nový strategický systém jadrových zbraní, či už ide o ICBM, SLBM alebo bombardér s posádkou, bude stáť daňového poplatníka USA oveľa viac, ako sa pôvodne plánovalo.
Marshall Billingslea môže rozprávať čo chce, ale realita je taká, že USA nie sú pripravené, či už z politického alebo hospodárskeho hľadiska, zapojiť sa do nového závodu v zbrojení.
V studenej vojne dohrával americkú prevahu v oblasti technológie balistických rakiet Sovietsky zväz. Dnes sú tabuľky obrátené. USA zistia, že sú v značnej nevýhode v akýchkoľvek pretekoch v zbrojení, keďže Rusko už stavia rakety piatej generácie, ktoré USA ešte musia navrhnúť.
Billingslea má pravdu v jednej veci - ak by sa USA zapojili do pretekov v zbrojení s protivníkom, niekto by skončil v "zabudnutí", avšak ten niekto by boli USA.
