Sme v tom všetci spoločne. Spoločne to zvládneme.
Na začiatku pandémie koronavírusu v USA zneli optimistické heslá. Lenže teraz všetko je inak. Nákaza len zdôraznila, že súčasná Amerika sa aj v chorobe delí na "modrú" a "červenú". Teda na demokratickú a republikánsku.
"Je to len pandémia, ale Američania stále silnejšie vnímajú jej vážnosť, ako aj to, aká by mala byť reakcia na ňu, a to cez červeno-modré okuliare,"
komentoval situáciu pre Washington Post Drew Altman, prezident neziskového zdravotníckeho inštitútu Kaiser Family Foundation, výsledky
prieskumu, ktorý organizácia zverejnila minulý piatok .
Voliči demokratov sú opatrní k uvoľňovaniu bezpečnostných opatrení a boja sa, že by mohla prísť druhá vlna. Naopak republikáni veria, že Spojené štáty už majú najhoršie za sebou a že krajina by sa mala čo najrýchlejšie plne otvoriť.
Len necelých štyridsať percent demokratov napríklad počíta s tým, že by si v najbližších troch mesiacoch zašli do reštaurácie. Medzi republikánmi je to dvakrát viac, osem z desiatich opýtaných. A podobné je to s osobnou návštevou u holiča. Zájsť sa tam v horizonte troch mesiacov odváži len 39 percent demokratov, ale až 75 percent republikánov. A nie je to preto, že by republikánom rýchlejšie rástli vlasy.
"Je to smutné, ale stranícke rozdelenie, nie národná jednota, sa stáva určujúcim prvkom americkej odpovede na koronavírus," povzdychol si Drew Altman.
Úplne odlišný pohľad na pandémiu a na jej vplyv potvrdzujú aj ďalšie prieskumy. Podľa
portálu NPR sa druhej vlny obáva 93 percent demokratov ale len 57 percent republikánov. A v
pre zdravotný ústav Harvardskej univerzity dvakrát viac republikánov (61 percent) ako demokratov (29 percent) podporuje, aby sa bez obmedzenia už uvoľnili všetky podnikateľské aktivity.
Jednou z hlavných príčin tohto stranícky rozdielneho vnímania pandémie je to, že rozmach a dopady choroby sa v USA preťali s politickou geografiou krajiny. Vírus zďaleka viac
mestské aglomerácie ako vidiek a menej osídlené oblasti. V mestách je v USA počet nakazených trikrát vyšší ako na vidieku a obetí tejto choroby je tam dokonca až štyrikrát viac. V Spojených štátoch sa počet obetí v pondelok blížil k 100 tisícom, viac ako pätina - bezmála 21 tisíc - pritom pripadala na mesto New York.
Obdobne je však súčasná Amerika
aj politicky - teda medzi "modrých" demokratov z mesta, a na druhej strane "červených" republikánov z vidieka. Výsledkom je potom práve politicky nápadne nerovnomerné rozloženie vnímania vplyvov súčasnej pandémie.
V polovici mája v prepočte na počet obyvateľov zomrelo na koronavírus v Spojených štátoch, kde vo voľbách 2016 vyhrala demokratka Hillary Clintonová, v priemere trikrát viac ľudí ako v tých, ktoré získal vtedajší republikánsky kandidát Donald Trump.
V okresoch, kde v roku 2016 zvíťazil Trump, žije dohromady 45 percent Američanov, ale pripadá na ne len 20 percent všetkých amerických obetí choroby Covid-19.
Zo zdravotného hľadiska teda bola demokratická Amerika pandémiou postihnutá viac než Amerika republikánska. "A táto rozdielna distribúcia choroby nevyhnutne vedie k rozdielnym politickým reakciám na jej dopady,"
Gerald Seib, politický redaktor denníka Wall Street Journal.
V červených republikánskych štátoch majú podľa
, nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku za rok 2015, pocit, že prichádzajú o biznis kvôli strachu o životy v modrých štátoch. "A chcieť po nich, aby zabíjali svoje podniky a HDP kvôli ľuďom, ktorí žijú kdesi ďaleko a ktorých ani možno nemajú dvakrát v láske, to je na nich už celkom dosť," uviedol Deaton pre Wall Street Journal.
Druhou príčinu, prečo sa tak líši pohľad demokratov a republikánov, v pondelok názorne ilustrovali Donald Trump a jeho pravdepodobný demokratický vyzývateľ do tohtoročných prezidentských volieb Joe Biden. Obaja si na verejnosti pripomenuli sviatok Memorial Day, ktorým v USA spomínajú padlých vo vojnových konfliktoch. Trump sa s prvou dámou Melaniou vydal na Arlingtonský cintorín a neskôr k pamätníku v Baltimore, obaja bez rúšok. Biden a jeho žena Jill ale prišli k vojnovému pomníku v Delaware v rúškach.
Republikáni či prinajmenšom ich oveľa väčšia časť, než ako je to v tábore demokratov, vidí rúška a ďalšie bezpečnostné opatrenia skepticky až podozrievavo. Vnímajú to už ako prílišné zasahovanie štátu do ich životov. Demokrati vo väčšine však veria odporúčaniam federálneho Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb, aby ľudia nosili rúška a nespochybňujú to.
https://twitter.com/JoeBiden/status/1264374557860716544
Obmedzenia v čase koronavírusy sa však v USA medzitým už všeobecne stali obdobnou deliacou líniou, ako je napríklad názor na zbrane. Republikáni vylučujú tvrdšie zákony a voľne dostupné zbrane považujú za osobnú vec voličov. Demokrati by chceli zbrane kontrolovať, pretože podľa nich predstavujú spoločenské nebezpečenstvo.
Matthew Gentzkow, ekonóm zo Stanfordskej univerzity, ktorý sleduje politické reakcie na pandémiu koronavírusov, na základe skúseností z predchádzajúcich epidémií predpokladal, že rozmach choroby politické rozpory naopak zmierni. Odhadoval, že ľudia, ktorí majú rozdielne názory na dane alebo právo na zbraň, sa ohľadne pandémie zhodnú.
"Ale ukázalo sa, že trhlina sa len zväčšila a je to naozaj vážne, lebo ide o skutočný rozdiel v to, čomu ľudia veria," uviedol ekonóm Gentzkow pre New York Times.
https://twitter.com/realDonaldTrump/status/1265011145879977985
Necelých šesť mesiacov pred prezidentskými voľbami, na začiatku horúcej kampane, sa z pandémie navyše stala zásadná téma, na ktorej sa Trump, ako aj jeho pravdepodobný súper Biden, budú snažiť získať rozhodujúce politické body.
Ukázalo sa to opäť uplynulý víkende, predĺžený o pondelkový Memorial Day. Biden na Twitteri na Trumpa zaútočil, že uprostred pandémie išiel hrať golf. Prezident potom na Twitteri kontroval, že nikto vraj nebol v posledných desaťročiach voči "Číne slabší ako ospalý Joe Biden".
A zatiaľ čo Trump opakovane hovorí, že "liečba nemôže byť horšia ako choroba", a tlačí guvernérov jednotlivých štátov k čo najrýchlejšiemu otvoreniu ekonomiky, Biden prezidenta obviňuje, že jeho pomalá reakcia na pandémiu stála Ameriku 36 000 životov.
"Nič nespája rôzne skupiny ľudí tak ako spoločný nepriateľ," pripomína Ann Kellerová, profesorka Berkeley univerzity, že napríklad po teroristickom útoku z 11. septembra 2001 sa Američania zomkli za vtedajším prezidentom Georgom Bushom.
Vojna s "neviditeľným nepriateľom", ako Trump nazýva koronavírus, tento efekt ale nemala. Podľa Kellerovej, ako
pre CNN, sú pre Američanov teraz nepriateľom "členovia tej druhej politickej strany viac ako vírus".
