USA sledovali ruské vojenské objekty a ich pohyb
Vďaka Aljaške majú Spojené štáty v Arktíde „vlastný klín“ - územie, za ktoré má Washington zodpovednosť. Zóna nie je najväčšia, pretože z takmer štyridsaťtisíc kilometrov arktického pobrežia patrí viac ako polovica Rusku. Zvyšok si medzi sebou delí Kanada, USA, Nórsko a Dánsko. Island, Švédsko a Fínsko nemajú hranice s Arktídou, no tiež sa považujú za „priľahlé arktické štáty“, pretože ležia
pri arktickej oblasti a sú členmi Arktickej rady zriadenej v roku 1996. To je dôvod na „arktický manéver“ aj pre ďalšie krajiny, vrátane Číny, hoci od Beringovho prielivu k najbližšiemu čínskemu prístavu je až 8 000 kilometrov.
Čína sa pripojila k Arktickej rade ako pozorovateľ a označila sa za „takmer arktický štát“, lebo leží
okolo arktickej oblasti. Rozdiel medzi „pri“, alebo „okolo“ nie je veľký. Veľký rozdiel je ale v tom, či budete mať priamy prístup k takmer štvrtine neobjavených svetových zásob uhľovodíkov nachádzajúcich sa v Arktíde, ktorá sa postupne oslobodzuje od ľadu.
Čo zabudol Washington v Barentsovom mori, tisíce kilometrov od vlastnej arktickej zóny? Tri americké torpédoborce, atómová ponorka a britská fregata sa začiatkom mája zúčastnili na manévroch NATO zameraných “na boj proti ponorkám” v Nórskom mori, neskôr sa od ostatných účastníkov manévrov oddelili a presunuli sa na sever k Barentsovmu moru. Americké a britské ponorky ich kryli. V magazíne
The Diplomat sa píše, že
“špehovali ruské vojenské objekty a ich pohyb".
Návšteva neostala bez povšimnutia. O deň neskôr „hostí“ privítalo ruské vojenské námorníctvo a varovalo ich, že v Barentsovom mori začínajú vojenské cvičenia. Angloamerická eskadra odišla. Prvýkrát od konca studenej vojny sa v Barentsovom a Ochotskom mori objavili natovské bojové lode vybavené systémami protiraketovej obrany a riadenými strelami – takýto krok je stupňovaním napätia.
„Jediným cieľom razie v Barentsovom mori“, ubezpečuje
The Diplomat, „
bolo utvrdiť slobodu plavby... Rusko zaviedlo pre lode, ktoré chcú prejsť po severomorskej trase pravidlá. Arktický prechod z Atlantického do Tichého oceánu sa stal splavnejším vďaka globálnemu otepľovaniu a topeniu ľadu. „Amerika sa nad týmito požiadavkami smeje a trvá na tom, že zahraničné vojnové lode majú právo pokojne prechádzať teritoriálnymi vodami na základe morského práva“. Podľa magazínu The Diplomat je oveľa dôležitejšie to, že význam Arktídy ako faktora vojenskej politiky NATO rýchlo rastie
. „Rusko v posledných rokoch posilnilo svoju Severnú flotilu pridaním systému protivzdušnej obrany, skladov rakiet a nových lodí... Desať ponoriek minulý október preniklo do severného Atlantiku, aby zistili, či môžu uniknúť detekcii..."
Pirátskeho „veselého Rogera“, ktorým Pentagon máva na všetkých kontinentoch za sprievodu bombastických slov o potrebe zachovania mieru, môže považovať za bielu holubicu iba poloslepý. Hybridná vojna, ktorú USA vo všetkých smeroch vedú, im umožňuje udržiavať pocit vlastnej nadradenosti
(America first).
Medzinárodné právo sa znásilňuje a treba tomu hľadať opodstatnenie.
„Schopnosti akustikov aliancie (NATO) - ich schopnosť odhaľovať ponorky vo väčšej vzdialenosti, než Rusko - sa dramaticky zúžila“, uviedol Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie so sídlom v Londýne
(IISS). -
Niektorí admiráli NATO sa obávajú, že v prípade konfliktu... samostatná jednotka ruských námorných síl Hlavného riaditeľstva pre hlbinný výskum (GUGI) môže zaútočiť na zväzky káblov prechádzajúcich Atlantikom... Nová generácia ruských námorných rakiet môže zaútočiť na lode NATO aj územia, možno, dokonca aj ich prístavy“.
Americké veliteľstvá dostali povel, aby urýchlene zvýšili financovanie protiponorkových zbraní, zintenzívnili lety protiponorkových „Poseidonov“ z Írska, Británie a Nórska, ako tomu bolo v osemdesiatych rokoch.
"Naša perspektívna námorná stratégia spočíva v tom, že je lepšie priblížiť sa k ruskej Severnej flotile, než sa s ňou stretávať ďalej na juhu", uviedli v Švédskej agentúre pre
výskum obrany (Swedish Defence Research Agency).
"Znepokojenosť Spojených štátoch vyvoláva aj skutočnosť, že ruské ekonomické ambície na Sibíri a Ďalekom východe si často vyžadujú finančnú pomoc Číny, čo núti Moskvu nadviazať obmedzené arktické partnerstvo s Čínou, ktorá má rýchlo rastúci apetít –
myslia si v Bruseli.
„Vody mimo výlučnej ekonomickej zóny majú medzinárodný právny štatút a sú súčasťou svetového oceánu“.
Odhaduje sa, že do roku 2030 bude Arktída v letnom období takmer bez ľadu. Zatiaľ čo zmeny podnebia presúvajú ľadové polia ďalej na sever, záujem o Arktídu rastie. V OSN ležia „vzájomne sa pretínajúce“ žiadosti na arktické územia z Ruska, Kanady a Dánska. Pokiaľ ide o Spojené štáty, tak tie sa podľa všetkého rozhodli nevyužiť OSN, ale svoju námornú flotilu.
Keďže minulý rok nemohli kúpiť Grónsko, Trump tam chce v lete 2020 otvoriť konzulát - samozrejme v prospech domorodcov. A investovať 12 miliónov dolárov do grónskej ekonomiky, aby si Eskimáci obľúbili Američanov. Ak sa všetko podarí, tak oblasť zodpovednosti USA v Arktíde sa zvýši 2,5-krát. Washington, píše
Global Research, sa snaží použiť Grónsko na konfrontáciu s Ruskom a Čínou.
Spojené štáty nemôžu ignorovať záujmy Ruska v Arktíde. Americkí predstavitelia len v rámci diplomatických rozhovorov so zástupcami Moskvy zdôrazňujú, že Čína nie je arktickým štátom. Dynamika rozvoja však pracuje v prospech Číny a nie Spojených štátov. Objavenie amerického námorníctva v cudzom Barentsovom mori súvisí s pocitom príslušníkov americkej armády, že obdobie, keď „globálna superveľmoc“ kdekoľvek na svete mohla dosiahnuť svoje ciele silou, sa končí.
