fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Iránske námorníctvo umiera pomalou smrťou

Fotokoláž / Redakcia

„Keďže iránska rétorika je rýchlejšia ( a silnejšia ) ako jeho vojenské kapacity, nehody ako streľba do vlastných radov, do lode Konorak, sa stávajú stále častejšími. Jedinou otázkou pre Teherán bude, či využitie námorníctva na nárokovanie si pozície superveľmoci stojí za stratené iránske životy a diplomatické zahanbenie“  

Iránski námorníci na palube holandského Konaraku, triedy Hendijan, v Ománskom zálive nemali šancu vidieť prílet rakety. Raketa zasiahla svoj cieľ s ničivými následkami, zabila 19 ľudí na palube a mnoho ďalších zranila. Oheň bol taký intenzívny, že Konarak stále horel, keď bol ťahaný do iránskeho prístavu Chahbahar, neďaleko pakistanskej hranice, píše nationalinterest.org

Najvyšší vodca Ali Khamenei vyjadril sústrasť a ako veliteľ iránskych ozbrojených síl nariadil vyšetrovanie. „Bolesť, ktorá prichádza zo straty milovaných je pre ich rodiny … obrovská a ťažko znášateľná,“ vyhlásil. Mohol aj dodať, že iránske námorníctvo si na takéto nehody už zvyká.

Iránske námorníctvo má hrdú minulosť. Počas 8. storočia perzskí piráti vypálili Kanton (moderný Guangzhou). Keď Španieli a Portugalci začali skúmať „nový svet“, perzské lode sa už plavili cez Indický oceán a okolo východnej Afriky. Nowruz – perzský Nový rok – sa v niektorých častiach Somálska stále oslavuje, hoci si jeho obyvatelia nepamätajú korene tohto sviatku. V roku 1971, keď sa britské námorníctvo stiahlo z Perzského zálivu, Šah poslal iránske cisárske námorníctvo, aby obsadilo Abu Musa a väčšie a menšie ostrovy Tonb.

Irán bude aj napriek sankciám USA pokračovať v jadrovom výskume

Potom, čo sily Saddáma Husajna napadli Irán v septembri 1980, dosiahlo novovytvorené námorníctvo Iránskej islamskej republiky najväčšie a posledné víťazstvo. V koordinovanom vzdušnom a námornom útoku, o ktorom ani Iračania ani západní vojenskí nepredpokladali, že by mohol Irán zorganizovať, iránske námorníctvo úspešne uskutočnilo operáciu Morvarid ( Perla ), pričom zničilo ropné plošiny a väčšinu irackého malého námorníctva v Mine al-Bakr.

Pre iránske námorníctvo to od tohto momentu ide z kopca. Po tom, čo Reaganova administratíva nariadila zmenu vlajok a sprievod tankerov Kuvajtu s cieľom ochrániť amerického spojenca a udržať námorné koridory otvorené pred iránskymi (a irackými) útokmi, americké námorníctvo a mariňáci boli sporadicky zamestnávaní svojími iránskymi obdobami. Potom, čo americké jednotky odhalili iránsku loď Ajr, ktorá pokladala míny v Perzskom zálive, nalodili sa na ňu, evakuovali jej posádku a vyhodili ju do vzduchu.

USA voči Iránu zaviedli už totálne sankcie bez výnimiek

Zatiaľ čo mnohé z mín objavených v Perzskom zálive boli neoznačené a iránski diplomati opakovane popierali, že boli iránske, spravodajské informácie získané z lode Ajra vrátane mín, ktoré ešte neboli rozmiestnené, poskytovali spravodajsko-informačný jackpot; Islamská republika už nemohla poprieť zodpovednosť za svoje činy.

Preto, keď USS Samuel B. Roberts narazila na mínu v Perzskom zálive, Reaganova vláda neváhala s odvetou. 18. apríla 1988 sa americké námorníctvo presunulo a zaútočilo na iránske ropné plošiny. Podľa štandardného postupu poskytli iránskemu personálu päť minút na evakuáciu. Niektorí prosili o viac času, ale namiesto toho, aby odišli do bezpečia, zavolali iránsku armádu a snažili sa bojovať.

Výsledok operácie Modlivka ( Operation Praying Mantis ) sa tak vystupňoval, že sa dal považovať za najväčšiu americkú námornou angažovanosťou od druhej svetovej vojny. Americké námorníctvo rozhodne porazilo svojich iránskych kolegov a iránske stíhačky, ktoré sa tiež snažili zaútočiť. Práve táto katastrofická porážka viedla iránskych stratégov k tomu, aby upustili od koncepcie priamej konfrontácie s americkým námorníctvom a namiesto toho prijali taktiku rojenia malých člnov.

Islamský štát je späť a tentokrát západ nie je pripravený mu čeliť

Iránske námorníctvo stratilo svoju prestíž v rámci iránskeho bojového poriadku až do roku 2007. V tomto roku sa Mohammad Ali Jafari stal veliteľom zboru islamských revolučných gárd a nariadil zásadné prehodnotenie iránskeho nasadenia. Správne si spočítal, že najväčšou výzvou pre prežitie režimu budú samotní iránski občania, a tak zreorganizoval armádu tak, aby do každej provincie umiestnil aspoň jednu jednotku s cieľom udržať miestnu kontrolu.

V tom istom roku odcestoval Chameneí do Bandar Abbas, aby oslovil iránske námorníctvo a námorníctvo zboru islamskej revolučnej gardy a dal im za úlohu stať sa hlavnými mechanizmami projektovania iránskej moci. V praxi je námorníctvo islamskej revolučnej gardy prvoradé, v Perzskom zálive spolupracuje s námorníctvom v prielive Hormuz a Iránske námorníctvo je rozhodujúce v Kaspickom mori, Indickom oceáne a Adenskom zálive, píše nationalinterest.org

Oliver Stone pohŕda vládou USA, pretože nezrušili sankcie voči Iránu a Venezuele

Iránske námorníctvo čoskoro začalo rozširovať pôsobnosť svojej vlajky ešte ďalej. Vo februári 2011 iránske námorníctvo vyslalo loď cez Suezský prieplav do Stredozemného mora po prvýkrát od islamskej revolúcie (egyptský prezident Abdel Fattah el-Sisi zakázal prechod cez kanál iránskym lodiam bez ohľadu na slobodu plavby cez Suezský kanál).

Potom, v roku 2013, prvý krát od desiateho storočia, iránske námorníctvo uskutočnilo svoje nasadenie v Tichom oceáne, a nakoniec zakotvilo v Zhangjiagangu, severne od Šanghaja. Do tohto momentu sa Islamská Republika označovala za regionálnu mocnosť, avšak od teraz začala hovoriť o sebe ako o pan-regionálnej moci (jej vlply má zahŕňať nielen Perzský záliv, ale aj severný Indický oceán) a za svoje strategické hranice definuje Adenský záliv a východné Stredozemie.

Iránske námorníctvo sa však čoskoro stalo príliš ambicióznym. V roku 2016 iránski predstavitelia oznámili, že do Atlantického oceánu pošlú iránsku flotilu. Avšak sa im to to nepodarilo. Mechanické ťažkosti prinútili dve iránske lode, aby uskutočnili núdzové zastavenie v prístave v Durbane v Južnej Afrike. Iránski inžinieri neboli schopní opraviť lode skôr, ako sa vyčerpal prídel jedla, čo údajne prinútilo iránskych námorníkov ísť do ulíc a prosiť o jedlo. Triumf atlantického nasadenia sa stal propagandistickou katastrofou.

USA plánujú zrušiť víza čínskym absolventom vysokých škôl

Január 2018 bol pre iránsku lodnú dopravu obzvlášť zlým mesiacom. Dňa 10. januára 2018 iránsky torpédoborec Damavand narazil na vlnolam, zatiaľ čo sa pokúšal zakotviť v Bandar Anzali v Kaspickom mori. Iránski úradníci to pôvodne označili za malý incident, blogeri však zverejnili video o potopení lode. Iránske námorníctvo nakoniec incident uznalo a pripustilo, že sa utopili traja námorníci. O štyri dni neskôr iránsky tanker, pravdepodobne pašujúci ropu do Severnej Kórey, sa  po výbuchu v plameňch potopil v Tichom oceáne – nikto neprežil. Osem dní pred týmto incidentom došlo k zrážke s hongkonskou loďou. Oba tieto prípady naznačujú nedbanlivosť a zlý tréning.

Incident s loďou Konarak je doteraz druhou najväčšou námornou nehodou – treťou, ak počítame iránsky tanker – pod dohľadom admirála Hosseina Khanzadiho, ktorý v novembri 2017 prevzal velenie námorníctva Iránskej islamskej republiky. Zatiaľ čo Iránske námorníctvo bolo kedysi výstavnou skriňou štátu, dnes sa z neho stal iba tieň jeho bývalej slávy.

„Keďže iránska rétorika je rýchlejšia ( a silnejšia ) ako jeho vojenské kapacity, nehody ako streľba do vlastných radov, do lode Konorak, sa stávajú stále častejšími. Jedinou otázkou pre Teherán bude, či využitie námorníctva na nárokovanie si pozície superveľmoci stojí za stratené iránske životy a diplomatické zahanbenie“

Rusko zabráni akýmkoľvek pokusom USA potrestať Irán

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info