Najčastejšie zmieňovanou zmenou denného režimu od vypuknutia pandémie nového koronavírusu bola pre Slovákov práca z domu (31 percent), ktorá sa týkala najmä ľudí s vysokoškolským vzdelaním a z Bratislavského kraja.
Naproti tomu ľudia so základným a stredným vzdelaním a respondenti z ostatných krajov zmienili najmä zotrvávanie doma na OČR, dovolenke, neplatenom voľne, prípadne ako dôsledok straty zamestnania (28 percent). Vyplýva to z online dotazníkového prieskumu Slovenskej akadémie vied (SAV), spusteného od 18. marca do 26. marca. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
Výsledky prieskumu sú vymedzené spôsobom organického šírenia na internete.
"Nemožno ho preto mechanicky zovšeobecniť na populáciu Slovenska, zachytáva názory a nálady ľudí, ktorí k nemu mali prístup. Naznačuje však celospoločenské trendy v prezentovaných postojoch a reflexiu ich konania v dňoch, keď sa zmenil náš svet," spresnila Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
O zmenách hovorili respondenti i v súvislosti so spôsobom trávenia voľného či popracovného času. Ľudia opísali zásadné obmedzenie sociálnych kontaktov (28 percent), zníženie množstva času stráveného vonku (20 percent) a vo vyššej miere sa podľa nich venovali starostlivosti o deti (17 percent).
Spontánne zmeny zase vo svojom dennom režime či v spotrebnom správaní popísalo 13 percent respondentov, rovnako 13 percent respondentov uviedlo zmeny vo zvýšenom množstve domácich prác a deväť percent zmienilo aj stratu koníčkov. Menej často boli v prieskume uvádzané zmeny ako strata zamestnania, viac existencie v online priestore, častejší pobyt vonku či viac času s rodinou. Len deväť percent respondentov uviedlo, že sa im denný režim v podstate nezmenil a ostal rovnaký.
Čo sa týka atmosféry v domácnosti, väčšina ľudí ju popísala ako pozitívnu a konštruktívnu (59 percent). Z hľadiska optiky počtu strávených dní v izolácii sa podľa Hucákovej takto skôr vyjadrovali ľudia, ktorí sa začali izolovať len nedávno a možno predpokladať, že na viacerých z nich ešte nedoľahol tlak okolností a obavy, respektíve si ich nepripúšťali.
Približne desať percent respondentov hovorilo o neutrálnej, prípadne nezmenenej atmosfére v domácnosti. Situáciu takto skôr charakterizovali respondenti, ktorí boli v izolácii šesť a viac dní. O skôr negatívnej atmosfére v domácnosti sa zmienilo 17 percent respondentov, podľa ktorých sa napríklad medzi členmi domácnosti
alebo zaznamenali
. Ďalších 13 percent ľudí atmosféru charakterizovalo ako jednoznačne negatívnu či napätú. Títo opisovali prevládajúci pocit
neslobody, ťaživosti a z toho vyplývajúcich konfliktov.
V súvislosti s pocitmi strach uviedol každý druhý z respondentov (51 percent) vo svojej odpovedi na otázku, „ako by ste charakterizovali vaše aktuálne pocity vo vzťahu k vypuknutiu nákazy?“. S výrazným odstupom nasledujú opisy pocitov ako bezmocnosť, neistota, nedôvera (16 percent).
Časť respondentov tiež deklarovala pragmatické nastavenie až odstup (13 percent) a pokoru, rešpekt, aj potrebu zmeny hodnôt (13 percent). V podobnom počte odpovedí uvádzali zmätok, teda premenlivé a rozporuplné pocity (13 percent).
Ľudia reflektovali aj pozitívne pocity (osem percent), opierajúc sa o radosť zo
zníženia každodenného stresu a spoločného času s rodinou, ale aj v súvislosti so životným prostredím, ktoré podľa respondentov dostalo možnosť si „
. Menej bol spomínaný smútok, depresia (osem percent), hnev, nespokojnosť (sedem percent), nádej a viera (sedem percent), neurčité, skôr neutrálne pocity (šesť percent), napätie, stres, nervozita (päť percent) či prekvapenie, šok (päť percent).
