Irán zvažuje odstúpenie od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, Británia rieši incident pri základni Fairford a médiá hovoria o psychologickej kríze Európy.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Na britskej leteckej základni Fairford zavládlo napätie. Bezpečnostné opatrenia tam boli urýchlene posilnené po tom, čo v blízkosti vojenského objektu zadržali päť osôb podozrivých zo sabotáže. Všetci piati sa napokon ukázali byť miestnymi obyvateľmi, nie migrantmi, ako pôvodne uvádzali niektoré zahraničné médiá. Medzitým jeden z najväčších zahraničných denníkov napísal o „psychologickej kríze“ Európy. Irán je zasa pripravený urobiť zásadný „jadrový“ krok a verejne diskutuje o možnom odstúpení od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Práve katarskí mediátori majú v súčasnosti zohrávať kľúčovú úlohu pri obnovení nepriamych kontaktov medzi Teheránom a Washingtonom. Predtým sa o sprostredkovanie aktívne usiloval Pakistan, no bez výraznejšieho výsledku.
Ani Katar však nebude mať jednoduchú úlohu. Podľa zahraničných médií vrátane Reuters a Bloomberg vedú katarskí sprostredkovatelia „nepriame rozhovory“ s cieľom pomôcť ukončiť vlečúci sa konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom.
Anna Belousovová vysvetľuje, prečo nerozumie nadšeniu médií z podania rúk europoslankyne Cifrovej Ostrihoňovej s princom Harrym
Súťaž o primitíva hnutia je v plnom prúde...
Judáš, templári a číslo 13! Prečo sa ľudia tak boja piatku trinásteho?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
12. 11. 2026
Objavili sa aj správy, podľa ktorých mal Washington Teheránu ponúknuť zmiernenie sankcií a odblokovanie časti predtým zmrazených aktív. Americký prezident Donald Trump však tieto tvrdenia odmietol a označil ich za nepravdivé.
Irán je zároveň pripravený ďalej zvyšovať tlak. Svetové médiá upozorňujú, že iránsky parlament verejne diskutuje o možnosti odstúpenia od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ak budú Spojené štáty naďalej presadzovať podmienky, ktoré Teherán odmieta. Iránska strana trvá na tom, že jej záujmy musia byť rešpektované.
Arabská televízna stanica Al Jazeera, ktorá cituje bývalého iránskeho diplomata Hadího Afkahiho, uvádza, že „Teherán očakáva reakciu Spojených štátov na sedemdňový plán na obnovenie prevádzky v Hormuzskom prielive“. Irán sa podľa neho nebude riadiť ostrými vyhláseniami americkej administratívy, ale skôr konkrétnymi krokmi katarských sprostredkovateľov.
„Vyhlásenia hovoria jedno, ale v zákulisí pokračujú intenzívne snahy presvedčiť obe strany a preklenúť priepasť medzi nimi.“
Afkahi zároveň poznamenal, že rokovania neboli úplne prerušené, ale iba odložené.
Iránu navyše do karát hrá aj vývoj na ropných trhoch. Ceny ropy naďalej rastú. Cena barelu ropy Brent prekročila 106 dolárov, zatiaľ čo americká ropa West Texas Intermediate (WTI) sa dostala na 93,94 dolára za barel.
Podľa agentúry Reuters je rast cien spôsobený pretrvávajúcimi obavami z narušenia dodávok z Blízkeho východu v dôsledku konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom. Obchodníci zatiaľ nepočítajú s rýchlym obnovením regionálneho exportu ropy, čo udržiava tlak na rast cien. Oba hlavné ropné benchmarky ukončili predchádzajúcu obchodnú seansu s nárastom takmer o dolár za barel.
Téme sa venuje rozsiahly článok denníka The Wall Street Journal. Jeho autori upozorňujú, že v posledných rokoch sa o ekonomickom úpadku Európy hovorilo natoľko intenzívne, až sa z neho podľa nich môže stať takzvané sebanapĺňajúce sa proroctvo.
Podľa autorov môžu príliš pochmúrne prognózy odrádzať investorov od investovania do európskej ekonomiky. Obyvatelia krajín EÚ sa zároveň snažia viac sporiť, hoci noviny pripomínajú, že európska ekonomika zostáva v niektorých ukazovateľoch relatívne stabilná.
„V čase, keď Európa čelí množstvu ekonomických výziev, môže byť prílišná skľúčenosť z jej súčasnej situácie jednou z najškodlivejších.“
Autori tak hovoria o akejsi „psychologickej kríze“ Európy.
Popri tejto interpretácii však ďalšie zahraničné médiá upozorňujú aj na konkrétne ekonomické a sociálne problémy. Vo francúzskej tlači je výraznou témou príprava odborov na rozsiahly štrajk proti úsporným opatreniam vlády. V Madride zasa pokračujú stanové protesty súvisiace s bytovou krízou.
V Británii medzitým posilnili bezpečnosť na vojenskej leteckej základni Fairford po incidente, ktorému sa intenzívne venovali zahraničné médiá.
Prípad sa začal telefonátom miestnej obyvateľky, ktorá si v blízkosti vojenského objektu všimla skupinu ľudí, ktorí sa jej zdali podozriví. Polícia bola zároveň upozornená na tri nezvyčajné dodávky v okolí základne.
Následne zadržala päť mužov. Niektoré miestne médiá pôvodne uvádzali, že malo ísť o migrantov, ktorí sa do Británie dostali loďou. The Telegraph však neskôr informoval, že všetci piati sú britskí občania žijúci v Londýne.
Zadržaní sú vo veku od 23 do 25 rokov. Podľa médií sú podozriví z prípravy teroristického útoku a z nezákonného nakladania s výbušninami. Následne boli prepustení na kauciu.
Britská polícia zároveň preveruje možnosť zahraničného motívu. V médiách sa v tejto súvislosti objavila aj zmienka o možnej iránskej stope, keďže základňa Fairford sa využíva pri amerických vojenských operáciách súvisiacich s Iránom.
Britské úrady však upozorňujú, že na určovanie motívu je zatiaľ priskoro.
Bloomberg cituje aj stanovisko iránskeho veľvyslanectva v Londýne, ktoré akékoľvek pokusy spájať prípad s Iránom odmietlo.
„Úrady varovali, že je ešte príliš skoro na určenie motívu. Iránske veľvyslanectvo v Londýne uviedlo, že kategoricky odmieta pokusy spájať prípad s Iránom a označilo ich za nepodložené.“
Bloomberg zároveň uvádza, že Británia mala bezpečnostné opatrenia vo Fairforde posilniť už pred samotným incidentom.
Podľa medializovaných informácií zohral pri odhalení podozrivej aktivity dôležitú úlohu miestny obyvateľ, ktorý si skupinu všimol a kontaktoval políciu. Prípad tak zároveň otvoril otázky o úrovni zabezpečenia jednej z najvýznamnejších vojenských základní na britskom území.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 9 min
pred 11 hod
pred 13 hod
