Komentár Vladimíra Kudrjavceva (Fond strategickej kultúry)
Čína sa stáva jedným z hlavných faktorov prezidentskej kampane v USA
Bernie Sanders nedávno odstúpil z prezidentského boja. Demokratickým kandidátom sa v podstate stal bývalý viceprezident Joe Biden. Čo to znamená v súvislosti s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami v USA, ktoré sa budú konať v novembri?
Úplne jasné je to so zahraničnou politiku. V osobách Trumpa a Bidena sa zrážajú dve koncepcie – trumpovský „izolacionizmus“ a bidenovský globalizmus. V praxi sa to prejavuje tým, že zatiaľ čo sa Trump pokúša stiahnuť americké jednotky z Afganistanu, Sýrie a (pravdepodobne) Iraku a kladie dôraz na vzťahy s jednotlivými európskymi krajinami, objektívne tak podkopávajúc transatlantickú jednotu, Biden, komentuje rozhodnutie prezidenta o stiahnutí vojsk zo Sýrie a
vyhlasuje, že je to zrada Kurdov, ktorá umožní opäť zdvihnúť hlavu „Islamskému štátu“, ktorý je v Rusku zakázaný.
„Hanebnejšie sa z pohľadu zahraničnej politiky nezachoval ani jediný prezident v novodobej histórii“, hovorí Biden o Trumpovi a Sýrii. Pritom je úplne zrejmé, že bývalého viceprezidenta USA príliš nezaujíma nielen osud Sýrie, Kurdov, alebo stabilná situácia na Blízkom východe, ale to, že americkí podporovatelia politiky „riadeného chaosu“ stratia svoj vplyv v regióne. Keď hovoríme o prítomnosti USA v Afganistane, Biden sa neostýcha vo svojich výrazoch: vraj, Amerika potrebuje v tejto krajine niekoľko tisíc vojakov na operačný manéver. A opäť, nejde tak ani o útoky „Talibanu“ v Rusku zakázaného, alebo o stabilitu režimu v Kábule, ako o možnosti, aby Spojené štáty disponovali afgánskym priestorom proti Rusku, Číne a Iránu.
Zahraničná politika však nie je ani zďaleka hlavným faktorom americkej prezidentskej kampane. Avšak stačí sa pozrieť, akú má Biden podporu vo vnútri strany, medzi Demokratmi.
Vyhlásenie predstaviteľky Demokratickej strany Alexandrie Ocasiovej-Cortezovej (v Amerike ju považujú za progresívnu osobu) je pozoruhodné: dala najavo, že na to, aby Biden zjednotil spolustraníkov okolo seba, nestačí robiť len to, čo sa jemu páči – musí vziať do úvahy aj „progresívne myšlienky“.
Na jednej strane to ukazuje, že Biden má problémy nielen s Trumpom a Republikánmi, ale aj vo svojej vlastnej strane. Na druhej strane, po odstúpení Sandersa sa rýchlo vytvoril zástup Bidenových priaznivcov v osobe samotného Sandersa, Baracka Obamu, Elizabeth Warrenovej,
Michaela Bloomberga (a to je seriózny finančný zdroj) a tej istej Ocasiovej-Cortezovej.
Za samostatnú zmienku stojí E. Warrenová. Keď ešte bola jednou z favoritiek Demokratov v prezidentskej kampani,
podporoval ju práve George Soros, jeden z odióznych architektov amerického imperializmu (najmä, rôznych „farebných revolúcií“). Warrenovej podpora Bidena znamená podporu Sorosa.
Biden je typickým obyvateľom “Washingtonského močiaru”, za ktorým stojí Systém. Dôležitou nuansou je však to, že podpora, ktorú Bidenovi vyjadrili vplyvní predstavitelia Demokratov, neznamená, že radoví voliči, ktorí podporujú jeho konkurentov-spolustraníkov, budú počúvať svojich „patrónov“. Jednoducho nemusia ísť voliť a Biden nezíska dôležité, ak nie rozhodujúce hlasy.
Podobne to bolo s Hillary Clintonovou, keď establishment Demokratickej strany bezočivo vytlačil z kampane toho istého Sandersa, dúfajúc, že Clintonová vyhrá. V deviatich z desiatich prípadov by s najväčšou pravdepodobnosťou Trumpa skutočne porazila, lenže nastal práve ten desiaty prípad. Možno teraz Demokrati usúdili, že granát nespadne dvakrát do jednej diery, to znamená, že nedôjde k druhej prehre a Biden, ktorého možno nazvať „Clintonová 2.0“, zvíťazí; o to viac, že experiment so „socialistickými“ kandidátmi a projekt „miliardár verzus miliardár“ (Bloomberg vs Trump) zlyhali.
A opäť je tu nuansa. Logika demokratov by mohla fungovať, pokiaľ by v Amerike šlo všetko ako obvykle.
Objavil sa však
koronavírus. A teraz, takmer nič nezávisí od Bidena, ale takmer všetko od Trumpa. Prezident Spojených štátov, v podstate, teraz bojuje sám so sebou: zachráni Ameriku pred pádom do hlbokej ekonomickej krízy spôsobenej vírusom - určite zvíťazí. Zlyhá - určite prehrá. Opatrenia súčasného prezidenta zatiaľ zaznamenávajú striedavé úspechy: na jednej strane vypisuje Američanom šeky a na strane druhej je v krajine evidentná kríza zdravotníckeho systému s mŕtvolami v chladiacich boxoch a hromadných hroboch.
Zaujímavé je to, že až donedávna bol Biden skôr pasívny, pokiaľ ide o kritiku protikrízovej politiky. Možno zbieral silu a čakal na podporu bývalých konkurentov a Obamu; možno nechcel, aby ho obvinili z „krvavej politiky“; možno čakal na správnu chvíľu. Zdá sa, že čas nastal: v nedávnom videu Biden kritizoval Trumpa za jeho šlendriánsku reakciu na problémy spôsobené epidémiou, a čo je najdôležitejšie - za príliš mäkký prístup voči Číne.
Tu je dôležité zafixovať dva momenty. Prvým je to, že Čína, ktorá „musí reagovať“, sa
stáva jedným z hlavných faktorov prezidentskej kampane v USA. Druhý - Biden kritizuje Trumpa za jeho mäkký prístup voči Pekingu, hoci súčasného prezidenta v skutočnosti možno kritizovať v tomto smere iba za jeho prílišnú tvrdosť. Sám Biden má pritom „toho dosť na rováši“, o čom sa hovorí vo videu pripravenom Trumpovým tímom a o čom sa
veľa píše v americkej tlači.
Človek získava dojem, že každý z nich – ako Trump tak aj Biden - chce niekomu dokázať, že práve on lepšie zatočí s Čínou. Tento „niekto“ nie sú ani tak americkí voliči, ako zákulisní architekti americkej politiky, ktorí sa rozhodli zničiť systém globalizácie, ktorý začal pracovať v prospech Pekingu
spustením koronavírusu. V tejto situácii vyzerajú pozície Trumpa lepšie.
Po prvé, obstál v skúške impeachmentu („arbitri amerických a svetových osudov“ umožnili obom stranám zistiť, kto je v boji lepší a Trump oponentov porazil). Po druhé, do americkej ekonomiky nalieva
bilióny dolárov (a symbolickému “Wall Streetu” je jedno, kto zaplatí účty za krízu). Nakoniec, Trump od začiatku zastával protičínske pozície a Biden, ako by povedali Američania, nemá veľmi presvedčivý protičínsky „background“ (skôr naopak) a na úlohu „terminátora-zabijaka akosi nemá.
K dnešnému dňu (čo bude ďalej, zatiaľ nie je jasné) sa natíska záver, že Trump zostane vo svojej funkcii aj druhé funkčné obdobie a nás čakajú vážne čínsko-americké rozpory. Počas vybavovania si účtov všetko to, čo sa odohralo predtým (obchodné vojny obmedzeného rozsahu, nepokoje v Hongkongu atď.), bude vyzerať ako malé nezhody (prvou lastovičkou sú nároky voči Číne požadujúce náhradu škody spôsobenej koronavírusom). A čo Biden? Biden je pre Systém v lepšom prípade záložný variant a v najhoršom prípade odpadový materiál.
