Moskva už v minulosti profitovala zo zvýšeného napätia medzi Washingtonom a Pekingom. Hrozí však, že vývoj tohto konfliktu zachádza príliš ďaleko.
Po potlačení protestov študentov na Námestí nebeského pokoja v roku 1989 sa Čína ocitla na medzinárodnej pustatine. Násilné zásahy vyvolali rozsiahle odsúdenie Západu a krátko nato Spojené štáty a Európska únia uvalili na Čínu embargo na vývoz zbraní, ktoré zostáva dodnes v platnosti, píše vo svojom komentári
nationalinterest.org.
O niekoľko rokov neskôr Peking našiel partnera v postkomunistickom Rusku. Rozpad Sovietskeho zväzu finančne zdevastoval ruský zbrojársky priemysel, ktorý sa horlivo vrhol na obchodovanie s ekonomicky vzrastajúcou Čínou. Počas nasledujúceho desaťročia si Čína kúpila ruské bojové lietadlá a raketové systémy ako súčasť svojej snahy o modernizáciu armády a zároveň sa stala najväčším ruským zbrojným zákazníkom.
O viac ako tridsať rokov neskôr môže nová kríza opäť zblížiť Čínu a Rusko. Vypuknutie nového koronavírusu v čínskom priemyselnom centre mesta Wu-chan sa za posledných niekoľko mesiacov zmenilo na globálnu pandemickú a hospodársku depresiu. Tento stav podnietil medzinárodnú nevôľu proti Číne.
Uprostred nedávnych turbulencií bolo Rusko medzi zopár krajinami, ktoré sa postavili za Čínu proti jej kritikom. Vzhľadom na to, že súčasná globálna zdravotná kríza sa čoraz viac geopoliticky mení, Moskva a Peking si vzájomne ponúkajú podporu.
Pandémia koronavírusu v posledných mesiacoch narušila globálny imidž Číny a jej obchodné záujmy v zámorí. Spojené štáty obviňujú Čínu z prepuknutia nákazy a rastúci počet republikánskych senátorov hrozí prijatím represívnych právnych predpisov proti Ľudovej republike. Mnoho európskych vlád obvinilo Čínu, že sa snaží využiť krízu na politický zisk a že im posiela chybné testovacie zariadenia. Dokonca aj niekoľko blízkych afrických partnerov Číny sa proti Pekingu ohradilo v prípade údajnej diskriminácie svojich občanov v rámci obmedzení v oblasti verejného zdravia.
Na druhej strane niekoľko kľúčových ázijských ekonomík podniklo kroky, aby znížili svoju závislosť od Číny. Japonsko začiatkom tohto mesiaca oznámilo, že domácim spoločnostiam ponúkne finančné stimuly na presun výroby z Číny späť domov. India zaviedla nové obmedzenia zahraničných investícií, aby zabránila „oportunistickým prevzatiam“ svojich spoločností čínskymi kupujúcimi.
V tejto situácii sa Rusko stalo jedným z mála najhlasnejších obhajcov Číny na svetovej scéne. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odsúdil výzvy, aby Čína vyplatila náhradu za škody spôsobené pandémiou koronavírusu ako „neprijateľné“ a šokujúce. "Moje vlasy stoja dupkom, keď počujem také veci," uviedol ruský diplomat.
Ruský prezident Vladimir Putin tiež označil ohlasy, ktoré hovoria, že Čína nekonala dosť rýchlo, ako „kontraproduktívne“. Ruský vodca však šiel ešte o krok ďalej a chválil „dôsledné a účinné opatrenia “, ktoré prijali čínske orgány v boji proti vírusu a vyhlásili, že kríza slúži ako „ďalší dôkaz osobitnej povahy rusko-čínskeho komplexného strategického partnerstva “.
Zatiaľ čo iné krajiny nedávno prerušili hospodárske vzťahy s Pekingom, Moskva sa rozhodla ich posilniť. Kremeľ v stredu oznámil, že Ruskému národnému sociálnemu fondu udeľuje povolenie začať investovať do čínskych juanov a čínskych štátnych dlhopisov. Keď pandémia ustane, ruská vláda zvažuje aj nové veľké projekty s Čínou, ako napríklad ambicióznu novú železnicu, ktorá by prepojila prístavy Arktídy a Indického oceánu, ako nový plynovod do Číny.
Na opačnej strane sa Peking rozhodol nakúpiť viac ruskej ropy v čase globálneho poklesu cien. Čínsky dovoz ruskej ropy v marci vzrástol o 31 percent oproti predchádzajúcemu roku. Tieto rastúce nákupy ropy z Číny pomohli ruským ropným spoločnostiam uprostred klesajúceho dopytu v Európe zostať nad vodou.
Záujem Ruska o bližšie vzťahy s Čínou nie je ničím novým. Od roku 2014 Moskva aktívne podporuje Peking, kvôli tomu aby vyvážila tlak zo Západu. Pandémia však ešte viac presvedčila Rusko, že Čína je budúcnosť, povedal Alexej Maslov, riaditeľ Inštitútu ďalekovýchodných štúdií Ruskej akadémie vied.
„Čína je považovaná za krajinu, ktorá nielen porazila koronavírus, ale úspešne prekonala aj hospodárske ťažkosti,“ uviedol. „Mnohí okrem toho očakávajú, že keď sa vyrovná so svojimi vnútornými výzvami, začne aktívne rozširovať svoj vplyv a podporovať nový geopolitický model.“
Maslov tvrdil, že Čína bude potrebovať partnera s veľkou silou, ako je Rusko, aby mu pomohlo dosiahnuť svoje globálne ambície v post-koronavírusovom svete, najmä uprostred rastúceho tlaku zo strany Spojených štátov. Povedal, že Moskva môže naopak využiť tento vplyv na získanie podpory Pekingu pre svoje geopolitické ambície.
Čína má za cieľ takisto väčšiu spoluprácu s Ruskom. Ak by sa vzťahy s Washingtonom naďalej zhoršovali, Peking bude klásť ešte väčší dôraz na rozvíjanie hospodárskych vzťahov s Moskvou, povedala Xin Zhang, odborníčka na vzťahy medzi Čínou a Ruskom na Univerzite východnej Číny v Šanghaji. "Ak sa oddelenie ( Spojených štátov a Číny) stane realitou ..., bude Čína hľadieť na Rusko a Euráziu ako potenciálnu destináciu na reštrukturalizáciu svojich priemyselných výrobných reťazcov," uviedla.
Xin Zhang ďalej poznamenala, že jednou z konkrétnych oblastí, v ktorých je pravdepodobné, že Rusko a Čína urýchlia svoju spoluprácu po koronavíruse, je de-dolarizácia. Obidve krajiny v posledných rokoch podnikli niekoľko krokov na zníženie svojej závislosti od amerického dolára, ale nízky záujem Pekingu o tento proces značne spomalil pokrok. Rastúce napätie so Spojenými štátmi by to zmenilo, povedala Xin Zhang.
Niektorí v Moskve sa však obávajú, že by Rusko v novej studenej vojne medzi USA a Čínou mohlo skončiť ako porazený hráč. Aj keď Rusko v minulosti profitovalo zo zvýšeného napätia medzi Washingtonom a Pekingom, hrozí, že nedávny vývoj zachádza príliš ďaleko, varoval Dmitrij Suslov, profesor medzinárodných vzťahov na Vysokej škole ekonómie v Moskve.
„Neustále zintenzívňovanie americko-čínskej konfrontácie predstavuje pre Rusko vážne problémy, pretože čím závažnejšou sa táto skúška síl stane, tým väčší bude tlak na to, aby si Rusko zvolilo stranu, niečo, čo nechce robiť,“ uviedol. Suslov dodal, že čoraz silnejšia zahraničná politika Číny bola ďalším zdrojom znepokojenia Moskvy. Uprostred pandémie koronavírusu Peking prijal nový imidž „diplomacie vlčieho bojovníka“, čo viedlo k tomu, že sa veľké množstvo čínskych veľvyslancov zapojilo do konfliktov so svojimi hostiteľskými krajinami.
"Mnohým ruským pozorovateľom sa zdá, že koronavírus zničil ďalšie politicko-psychologické obmedzenie zahraničnej politiky Číny - také, ktoré bránilo Číne v tom, aby sa propagovala ako vzor pre ostatných a presadila sa ako globálny vodca," uviedol Suslov.
V poslednom desaťročí Rusko aj Čína vyzvali na „zásadu nezasahovania“ do vnútorných záležitostí iných. Ich spoločná averzia k úsiliu USA o podporu globálnej demokracie skutočne slúžila pre tieto dve krajiny ako kľúčový spoločný bod. Suslov však varoval, že povzbudená Čína môže nakoniec požadovať, aby Rusko nasledovalo jej príklad.
Rusko doteraz obdivovalo boj Číny proti koronavírusu. Mohlo by príliš veľa úspechov Pekingu vyústiť v premenu týchto pozitívnych pocitov na pocity rozhorčenia?
