Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Skúsenosť, ktorá sa teraz môže zísť.

Vírusová hospodárska kríza zasiahla ​​väčšinu sveta. Odborníci predpovedajú nárast bankrotov a zvýšenie nezamestnanosti. Kríza neobišla ani Rusko. Podľa aktuálnych odhadov Centra pre makroekonomickú analýzu a krátkodobé predpovede by mohlo prísť o prácu dočasne alebo natrvalo až 15,5 milióna Rusov.

Podľa oficiálnej štatistiky je v Rusku „práce schopných“ 74,5 milióna ľudí. Ak by sa pochmúrne predpovede naplnili, tak bez práce môže zostať viac ako 20 percent pracovnej sily. Podľa oficiálnych údajov predstavovala nezamestnanosť v Ruskej federácii začiatkom marca 3,4 milióna ľudí. Teda 4,6 %. V blízkej budúcnosti môže byť nezamestnaná takmer štvrtina zdravotne spôsobilých pracovníkov. Miera nezamestnanosti ale môže byť ešte väčšia. Štatistika totiž nezohľadňuje „armádu“ samostatne zárobkovo činných osôb. Tí zväčša pracujú bez pracovných zmlúv. Podľa mojich subjektívnych odhadov môže tak kríza zasiahnuť až tretinu „práce schopných“ obyvateľov krajiny. A títo ľudia môžu zostať bez obživy.

Čo teda robiť? Mnohé krajiny už museli zachraňovať obyvateľstvo doslova pred „hladomorom“. Hlavne v období vojny alebo hospodárskej krízy.

Lístkový systém

Štátny systém zásobovania obyvateľstva potravinami a iným životne dôležitým tovarom. Tento systém je starý a známy. Dokonca aj v starom Ríme bezplatne rozdávali chlieb. A to na základe špeciálnych znakov vyrobených z rôznych materiálov.

Moderný lístkový systém sa objavil v Európe počas Prvej svetovej vojny. Najmä v USA a Nemecku. V roku 1916 ho používalo i neutrálne Švédsko. V tom istom roku ho zaviedli i niektoré provincie Ruskej ríše. Revolučná Dočasná vláda, ktorá sa dostala k moci na jar 1917 stanovila monopol na chlieb. Všetok chlieb a obilie sa stalo majetkom štátu. V sovietskom Rusku existoval lístkový systém aj v období vojnového komunizmu. Bol zrušený v roku 1921. V roku 1929 so začiatkom industrializácie a potrebou maximálnej mobilizácie všetkých zdrojov obnovili i lístky na chlieb. Existovali dvojaké ceny potravín. Bežné za tovar za lístky a vyššie trhové používané pri predaji bez kariet. V 30. rokoch minulého storočia postupne začali lístky miznúť. Ale zostal limit na množstvo tovaru.

Lístkové systémy fungovali i počas Druhej svetovej vojny. V niektorých krajinách i nejakú dobu po jej skončení. V ZSSR trval od júla 1941 do decembra 1947. Vo Veľkej Británii zrušili karty až v roku 1954.

Skúsenosti USA

Osobitné sú skúseností v USA. Do Druhej svetovej vojny vstúpili v decembri 1941. V januári 1942 obmedzili nákup mnohých tovarov. Najmä cukru, mäsa, pneumatík, benzínu, bicyklov a obuvi. Dávka spotreby cukru bola 0,57 libier. Teda 227 g na osobu a týždeň. Do polovice roku 1945 sa znížila na 0,285 libier. Teda 129 g týždenne. Týždenný objem benzínu pre majiteľov osobných automobilov sa pohyboval od 11 do 15 litrov. Nákup pneumatík bol obmedzený. Lístky na väčšinu tovaru boli v USA zrušené v roku 1945. Na cukor až v roku 1947.

Lenže USA používali lístkový systém nielen počas vojnových rokov. Išlo o program SNAP. Nazývali ho aj program „potravinových poukážok“. Stál za nim minister poľnohospodárstva Henry A. Wallace. Začal sa v máji 1939. Bol reakciou Vlády USA na hospodársku krízu. Počet nezamestnaných počas akútnej fázy v rokoch 1929 až 1932 dosiahol 25 %. Aj po kríze zostala vysoká. Preto spôsobila podvýživu. Dokonca aj hlad. Aj podľa oficiálnych odhadov samotných expertov v USA zahynulo počas krízy a depresie 5 až 6 miliónov ľudí. Hrozné obrázky amerických 30. rokov zachytil v románe „Plody hnevu“ John Steinbeck. Dávky v nezamestnanosti boli skromné. Nemenej skromné ​​boli i mzdy miliónov Američanov zapojených do programov verejných prác. Tie spustil prezident Franklin Roosevelt.

Program SNAP mal pomôcť prežiť miliónom Američanov v kríze. Pri jeho zrode stál Milo Perkins z Ministerstva poľnohospodárstva USA. „Na jednej strane sú poľnohospodári s prebytkami. Na druhej strane podvyživení mestskí obyvatelia,“ argumentoval vtedy pri jeho vzniku. V roku 1939 preto ministerstvo založilo špeciálnu organizáciu pre tovary, ktorých bol vtedy „nadbytok“. Program SNAP poskytoval najchudobnejším osobám hotovostné výhody. Mohli nakupovať potraviny až s polovičnou zľavou. Spotreba potravín sa tak vďaka štátnym dotáciám zdvojnásobila. Na začiatok pomoc dostalo takmer 4 milióny ľudí. Potom sa počet príjemcov zvýšil. V roku 1939 bolo na program vyčlenených 262 miliónov dolárov. V platnosti bol až do jari 1943.

Znova sa obnovil po 18 rokoch. V máji 1961. Najprv dočasne, ale od roku 1964 už natrvalo. Od roku 1974 sa stal celonárodným a funguje dodnes. Od mája 1939 tak funguje už takmer 81 rokov. Najvýznamnejšie zmeny zaznamenal v rokoch 1977, 1993, 1996 a 2002.

Podpora pri príjme 1200 dolárov

Podporný program je dnes financovaný z federálneho rozpočtu. Mesačný príjem žiadateľa o dávky by nemal byť vyšší ako 130 percent oficiálneho životného minima. Má naň nárok každá štvorčlenná rodina s celkovým príjmom nepresahujúcim 2 500 dolárov mesačne. Príjem žiadateľa jednotlivca nesmie presiahnuť sumu 1 200 dolárov mesačne.

Podpora vzrástla po finančnej kríze v rokoch 2008 až 2009. V roku 2013 dosiahol historický rekord. Až 47,6 milióna Američanov vyčerpalo 76,1 miliárd dolárov. V roku 2013 bolo teda približne 15 % obyvateľov USA príjemcami pomoci „v núdzi“. Najvyšší percentuálny podiel viac ako 20 % bol v štátoch Georgia, Kentucky, Louisiana, Nové Mexiko, Oregon a Tennessee. Rekordne vysoké percento bolo i „dištrikte“ Columbia. Tam sa nachádza hlavné mesto Washington. Až 23 % obyvateľov.

Americkí ekonómovia poznamenávajú, že program SNAP nielen zachraňuje desiatky miliónov ľudí pred podvýživou a hladom. Ale tiež pomáha oživiť hospodárstvo. Každý vložený dolár podľa nich „vyrobí“ v ekonomike 1,7 až 1,8 dolára.

Lístky sú určené len na nákup určeného druhu potravín. Hlavne mliečnych výrobkov, mäsa, hydiny, rýb, ovocia a zeleniny, pečiva a nealkoholických nápojov. Ale aj semien rastlín na pestovanie ovocia, zeleniny a bobúľ. Neplatia na potreby pre domácnosť, alkoholické nápoje, tabakové výrobky a lieky. Najnovšie tradičné papierové kupóny nahrádzajú plastové úverové karty.

Po roku 2013 sa program podpory mierne znížil. V roku 2018 bolo 40,8 miliónov príjemcov a stál 65,5 miliardy dolárov. V roku 2019 počet príjemcov klesol na 35,7 milióna a verejné financie USA stál 60,4 miliardy amerických dolárov.

Aktuálna „vírusová kríza“ spôsobila v USA prudký nárast nezamestnanosti. V marci tak došlo i k výraznému nárastu prihlášok Američanov na lístky na potraviny. Od 23. marca malo podľa nových podmienok viac Američanov nárok na potravinovú pomoc. Počet príjemcov sa následne zvýšil o 15 %. K záveru marca teda v USA potravinovú pomoc dostáva približne 41 miliónov ľudí. Je celkom možné, že do konca roka môžu počty prekročiť rekord roku 2013.

Rusko „zatiaľ“ potravinové lístky nepotrebuje

V terajšom Rusku nie je obdoba amerického programu potravinovej pomoci pre obyvateľov. Krajina má ale bohaté skúsenosti s používaním potravinových lístkov v kritických okamihoch svojich dejín. V tomto prípade je rozumné obrátiť sa okrem svojich i na skúsenosti „bohatých“ USA.