fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER GATESTONE INSTITUTE KOMENTÁRE

Grécka migračná kríza: „Sud strelného prachu pred výbuchom“

Karikatúra / Emad Hajjaj

Plán gréckej vlády na vybudovanie nových táborov pre migrantov na piatich ostrovoch v Egejskom mori vyvolal zúrivý odpor miestnych obyvateľov. Tí sa obávajú, že nové zariadenia povzbudia ďalšiu masovú vlnu migrantov z Afriky, Ázie a Blízkeho východu.

Grécka vláda tvrdí, že nové tábory, ktoré majú byť sprevádzkované najneskôr v júli 2020, zmiernia zúfalo preplnené súčasné tábory, ktoré boli ostro kritizované medzinárodnou komunitou. Miestni obyvatelia požadujú, aby boli migranti prevezení do táborov na pevninu.

25. februára 2020 zabránilo viac ako 500 miestnych obyvateľov stavebným robotníkom v prístupe k miestu plánovanej výstavby nového tábora pri mestečku Mantamados na ostrove Lesbos. Poriadková polícia použila k rozptýleniu davu slzný plyn a omračujúce granáty.

K podobným stretom došlo aj na veľkom gréckom ostrove Chios, ktorý sa nachádza menej než 20 kilometrov od tureckého pobrežia, odkiaľ každoročne odpláva desiatky tisíc migrantov v nádeji, že sa im podarí dostať sa na európskou pevninu.

Nové zariadenie na ostrove Lesbos, ktoré má nahradiť terajší „otvorený“ tábor v Morii, bude tzv. uzavretým táborom, do ktorého bude vstup prísne kontrolovaný. Migranti budú môcť tento tábor behom dňa opustiť, ale v noci bude uzavretý. Cieľom je kontrolovať každý ich pohyb a zabrániť migrantom v úteku na pevninu.

Okrem ostrova Lesbos plánujú grécke orgány vybudovať podobné uzavreté tábory taktiež na ostrovoch Chios, Kos, Leros a Samos. Všetky tieto ostrovy sú veľmi blízko tureckého pobrežia.

Salvini von, migranti dnu

Terajší tábor pri meste Moria je rozľahlé zariadenie, postavené pre maximálne 3.000 migrantov. V súčasnej dobe je v ňom ubytovaných viac ako 20.000 ľudí, z nich približne jedna tretina je mladších ako 18 rokov. Tábor si vyslúžil rozsiahlu medzinárodnú kritiku za otrasné životné podmienky, v ktorých tam migranti živoria.

Hovorkyňa neziskovej organizácie Lekári bez hraníc (Médecins Sans Frontières, MSF), Sophie McCann,  to popísala takto: „Migranti tam žijú v otrasných, prakticky stredovekých podmienkach… takmer bez prístupu k základným službám, vrátane čistej a teplej vody, elektriny, hygienickým zariadeniam a zdravotnej starostlivosti. Naše lekárske tímy sa denne snažia liečiť následné zhoršenia zdravia migrantov a poruchy ich psychického stavu.“

V roku 2016 zaviedli grécke orgány, s plnou podporou EU, takzvanú politiku „zadržiavania“, ktorá mala migrantov odradiť od plavby cez morský prieliv z Turecka do Grécka. Táto politika vyžaduje, aby migranti ostali na ostrovoch – bez nádeje na to, že sa pred vybavením ich žiadostí o azyl dostanú na grécku pevninu. S nevybavenými desiatkami tisíc žiadostí o azyl sa však celý oficiálny azylový systém zadrel. Na gréckych ostrovoch je teraz de facto uväznených približne 40.000 migrantov.

Politika „zadržiavania“ veľmi rozhnevala miestnych obyvateľov, ktorí sa sťažujú, že migranti sú zodpovední za raketový nárast počtu trestných činov. „Miestnym obyvateľom je ničený majetok, sú zabíjané ich ovce a kozy, a vykrádajú im ich domovy,“ povedal Nikos Trakellis, líder komunity mesta Moria. „Pred niekoľkými rokmi, keď bolo na našom ostrove 5.000 migrantov, tak sa nám vtedajšia situácia vôbec nepozdávala. Ale teraz máme pocit, že sa to úradom všetko vymklo spod kontroly.“

V októbri 2019 oznámila grécka vláda plán na presun 20.000 migrantov z Egejských ostrovov na pevninu. Následný nárast počtu nových migrantov z Turecka však spôsobil, že tábory na ostrovoch sú už zase preplnené.

Grécke orgány prehlasujú, že sa snažia vyhovieť všetkým: miestnym obyvateľom, migrantom a pritom ešte aj skupinám obhajujúcim ľudské práva. „Vláda sa snaží situáciu zmeniť a snaží sa realizovať svoje plány,“ vyhlásil jeden zo štátnych úradníkov tlačovej agentúre Reuters„Pokiaľ nepostavíme nové zariadenia, životné podmienky migrantov na ostrovoch sa nezlepšia.“

Regionálny guvernér Severnej Egejskej oblasti Kostas Moutzouris, ktorý sa stavia proti vládnemu plánu vybudovať stále tábory pre migrantov na ostrovoch v Egejskom mori, označil situáciu na ostrove Lesbos za „sud strelného prachu pred výbuchom“. Dodal: „Je nevyhnutné vyhlásiť stav núdze.“ A potom varoval: „Bojím sa o bezpečnosť našich ľudí, obyvateľov ostrova Lesbos. Zlepšenie situácie vyžaduje, aby bola väčšina utečencov premiestnená na grécku pevninu a aby z Turecka už nikto nepriplával. Pokiaľ sa to nestane, bude to katastrofa.“

Migranti zapálili autá na protest proti zadržiavaniu v maltskom záchytnom stredisku (VIDEO)

Hovorca vlády Stelios Petsas, ktorý označil súčasné zariadenia za „časované bomby ohrozujúce verejné zdravie“, ďalej dodal: „Žiadame miestne komunity, aby pochopili, že tieto nové uzavreté zariadenia budú slúžiť ku prospechu tak Grécku, ako aj im samotným. V posledných rokoch sa medzi nami vyvinul deficit vzájomnej dôvery, a dôveru je potrebné obnoviť. Postavíme uzatvorené strediská pre migrantov a tie súčasné zavrieme. To vám vláda sľubuje.“

„Nové tábory urýchlia azylové konanie, aby mohli byť tí, ktorí majú na azyl nárok, prevezení na západ a tí, ktorí na azyl nárok nemajú, vrátení do Turecka.“

Grécka pravicová vláda pod vedením premiéra Kyriakosa Mitsotakisa, ktorý nastúpil do svojej funkcie po parlamentných voľbách v júli 2019, zaujal k migrácii tvrdší prístup než predchádzajúca ľavicová vláda vedená Alexisom Tsiprasom:

  • Júl 2019. Nová vláda zrušila prístup žiadateľov o azyl a migrantov bez osobných dokladov k verejnej zdravotnej starostlivosti.
  • September 2019. Vláda zaviedla prísnejšie kritériá pre samotné žiadosti o azyl, ako aj pre ich schválenie. Rovnako sa zaviazala do konca roku 2020 posilniť bezpečnosť hraníc a vrátiť 10.000 nelegálnych migrantov späť do Turecka.
  • Október 2019. Grécky parlament schválil nový azylový zákon, ktorý zaviedol rozsiahle zmeny vo vnútroštátnom azylovom systéme, vrátane obmedzení možností k odvolaniu sa a uľahčeniu vyhostenia neúspešných žiadateľov o azyl.
  • November 2019. Vláda oznámila, že sprísni kontroly na gréckych hraniciach a odstráni zápchy v postupoch preverovania žiadostí o azyl.
  • Január 2020. Vláda oznámila výstavbu plávajúceho plotu, ktorý má odradiť migrantov, ktorí sa snažia doplaviť do Grécka po mori. Pozdĺž pobrežia Lesbosu bude zriadená 2,7 kilometrov dlhá bariéra, ktorá bude vysoká asi 50 centimetrov nad hladinou mora a bude osvetlená tak, aby ju bolo vidieť ja v noci. Pokiaľ bude táto bariéra účinná a zníži príval migrantov, mohla by byť predĺžená na 15 alebo aj viac kilometrov.
  • Február 2020. Grécky parlament schválil zákon upravujúci činnosť všetkých mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa migráciou. Cieľom zákona je zaistiť, aby mimovládky nemali z masovej migrácie zisk a aby ich chovanie nebolo „nevhodné a parazitujúce“.

Migranti môžu do Európy priviesť teroristov

Kyriakos Mitsotakis nedávno prehlásil, že Grécko už nie je otvorené každému, kto chce prísť: „Vítaní sú v Grécku iba tí, ktorých si vyberieme. Tí, ktorí nie sú vítaní, budú vrátení. Trvale prekazíme operácie ilegálnych pašerákov ľudí, a zabuchneme dvere pred nosom tým, ktorí k nám chcú dôjsť, aj napriek tomu, že na azyl nárok nemajú.“

Od roku 2015 vstúpilo do Európskej únie cez Grécko viac ako milión migrantov z Afriky, Ázie a Blízkeho východu.

Dohoda medzi EU a Tureckom z marca 2016 tento príval migrantov znížila, ale počet prichádzajúcich v roku 2019 opäť vzrástol po tom, čo sa turecký prezident Recep Tayyip Erdogan začal Európe znovu vyhrážať, že ju zaplaví moslimskými migrantmi.

Grécky predstavitelia sú presvedčení, že Erdogan osobne riadi migračné toky do Grécka, ako sa mu zapáči, len aby z Európskej únie vyžmýkal čo najviac peňazí a ďalšie politické ústupky.

Grécky minister pre imigráciu Giorgos Koumoutsakos poznamenal, že keď Turecko „neustále opakuje, že sa chystá znovu otvoriť stavidlá masovej migrácie na Západ, migranti to využívajú a presúvajú sa k hraniciam, kde čakajú na ich otvorenie“. A dodal: „Európa nesmie ustupovať pred vyhrážkami ani pred vydieraním. Európania by však mali pochopiť situáciu, s ktorou sú Turci konfrontovaní. Na druhej strane si Ankara musí uvedomiť, že toto nie je ten najlepší spôsob, ako s EU vyjednávať.“

V roku 2019 sa podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) dostalo do Grécka približne 60 000 migrantov, čo je priemerne 164 migrantov denne. Takmer 80 % z nich priplávalo na ostrovy Chios, Lesbos a Samos.

Tento trend v roku 2020 bohužiaľ pokračuje ďalej: Podľa UNHCR vstúpilo do Grécka behom prvých šiestich týždňov tohoto roku viac ako 6.000 migrantov, čo je priemerne 133 denne. Medzi krajinami pôvodu migrantov sú najviac zastúpené tieto krajiny: Afganistan (50 %); Sýria (21 %); Kongo (6 %) a Irak (3,5 %).

Nedávné boje v Idlibe, vojnou zničenej provincie v severozápadnej Sýrii, vyhnali takmer milión ľudí zo svojich domovov – väčšina z nich sú ženy a deti – ktorí hľadajú útočište blízko tureckých hraníc.

Turecko, ktoré v súčasnej dobe poskytuje útočisko takmer štyrom miliónom sýrskych utečencov, prehlásilo, že nový prílev utečencov už nezvládne a opakovane sa vyhráža, že opäť otvorí stavidlá masovej migrácii do Európy.

Trump ako Orbán. Migranti do USA nesmú!

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info