Ani Poľsku sa nepáči Slovanská konfederácia (Sergej Pavlenko)
30 | 12 | 2019 I Preklad: Redakcia HD

Komentár Sergeja Pavlenka (Fond strategickej kultúry)


Pokračujúci proces integrácie Bieloruska a Ruska vzbudzuje v poľských médiách zjavnú nervozitu


Dňa 20. decembra sa v Petrohrade uskutočnili ďalšie rokovania medzi Vladimírom Putinom a Alexandrom Lukašenkom. Prestávka medzi stretnutím v Petrohrade a predchádzajúcim v Soči trvala menej ako dva týždne. Po celú dobu ale téma prehĺbenia integrácie Ruska a Bieloruska neopustila poľské médiá.


Za dvadsať päť rokov, počas ktorých je Alexander Lukašenko pri moci, Poľsko nikdy nevzdalo pokusy, dostať Bielorusko pod svoj vplyv. Varšava bola vždy citlivá na politiku Minska. Hlavne na spojenectvo s Moskvou a smerovanie k prehlbovaniu rusko-bieloruskej integrácie. Vždy to poľských politikov znervózňovalo.




Polskie radio 24.pl

Poľsko sa odvoláva na dedičstvo poľsko-litovského spoločenstva známeho ako Rzeczpospolita. To zmizlo z dejín na konci 18. storočia. Poliaci ho opisujú ako „spoločný dom“ národov vrátane Bielorusov. Poliaci sa pritom pozerajú na svojich východných susedov so zjavným povýšenectvom. Dňa 11. decembra starosta Varšavy Rafal Trzaskowski, ktorý predstavil plány na reštrukturalizáciu hlavného mesta, uviedol: „Časť mesta navrhli naši „sovietski priatelia“. Takže nad ním visí sovietsky a bieloruský duch“. Trzaskowski sľúbil zbaviť Varšavu „bieloruského ducha“. Poľská opozícia mu adresovala štipľavú otázku: „Je to stále ešte demokracia, alebo je to už Bielorusko?"




TV Republika

Téma „pohltenia“ Bieloruska Ruskom je spoločným menovateľom v informačnej kampani proti posilňovaniu únie Ruskej federácie a Bieloruskej republiky. Vždy je prezentovaná v provokatívnych tónoch. V TV Republika napríklad ubezpečil divákov politický analytik Jerzy Targalski, že v Poľsku Putin pravdepodobne „vyvinie tlak na Lukašenka“ byrokratickými metódami. Podľa neho ale nemožno vylúčiť ani vojenský prevrat. Keďže vidí bieloruskú armádu ako naklonenú Rusku. A Kremeľ jej môže podľa Targalského nariadiť zvrhnutie bieloruského prezidenta. Môže to znieť ako číry nezmysel, ale v Poľsku sa takáto „analýza“ situácie momentálne považuje za normu. V Poľsku sa dokonca objavujú hlasy „o potrebe zmeny režimu v Bielorusku s účasťou a podporou Poľska“.




Rzeczpospolita

Mediálny priestor je vždy úrodnou pôdou pre manipuláciu verejnej mienky. V polovici decembra lotyšský minister zahraničných vecí Edgar Rinkevič poskytol rozhovor španielskym novinám ABC. Predpovedal v ňom zjednotenie Ruska a Bieloruska v blízkej budúcnosti. Rinkevičov rozhovor prebrali i poľské médiá, štátne aj takzvané nezávislé. Poľské médiá sa tiež s oduševnením venovali aj priznaniu bývalého člena bieloruskej tajnej služby Jurija Garavského. Ten obvinil prezidenta Bieloruska z likvidácie svojich politických oponentov. V Poľsku sa fráza „bieloruské komanda smrti“ okamžite stala populárnou. Titulky doslova kričali: Rzeczpospolita - „Vyznanie katov. Zúčastnil som sa na zabití Lukašenkových oponentov.“ a Gazeta Wyborcza - „Ako zmizli Lukašenkovi oponenti. Vyznanie bývalého dôstojníka bieloruských špeciálnych síl“.




Wyborcza.pl

Ani jedno popredné poľské médium neobišlo opozičné zhromaždenie v Minsku. Večer 20. decembra sa v poľských médiách hovorilo o „davoch“ zhromaždených v centre bieloruského hlavného mesta. „Davmi“ pomenovali niekoľko stoviek takzvaných „rozbíjačov“, ktorí sa zúčastnili zhromaždenia proti zblíženiu Bieloruska a Ruska.


Dňa 21. decembra sa opozícia v Minsku opäť zišla. Bolo tam pol druhej tisícky ľudí. Poľské médiá ale zasa informovali o „najväčšom proteste v nedávnej dobe“. Dookola opakovali ako jeden hlas chytľavý slogan demonštrantov: „Nechceme byť ruskou kolóniou!“ Na zvýšenie tohto účinku sa v Poľsku organizovali prehliadky pod bielo-červeno-bielymi vlajkami útvaru Rzeczpospolita. Demonštrácie sa konali vo Varšave, Štetíne a Bialystoku. Médiá ich prezentovali ako významnú udalosť. Aj keď išlo o niekoľko tuctov ľudí.


Poliaci neustále hľadajú svoje vlastné recepty na vyriešenie „bieloruského problému“. Dňa 6. decembra poľský Vládny inštitút medzinárodných vzťahov uverejnil správu s názvom „Výzvy v oblasti bezpečnosti vo vzťahoch Poľska a Bieloruska“. Správa navrhuje poskytnúť Minsku úplné informácie o rozsiahlych manévroch NATO Defender-2020. Uskutočnia sa v blízkosti hraníc Bieloruskej republiky. Rovnako má Minsk dostať informácie o cvičeniach Západ 2021. Takto sa „tvorí“ atmosféra dôvery medzi Bieloruskom a NATO.


Projekt Slovanskej konfederácie je už na svete. Vieme podrobnosti
Zdroj: Dmitrij Butrin, Kommersant Čítať ďalej
14 | 11 | 2019 | Zuzana Perželová

Odporúčania prichádzajúce z Poľska Lukašenkovi nie sú napriek tomu zrejme stále dostatočné. Na jar roku 2019 sa v Poľsku objavilo analytické centrum Medzinárodná sieť strategických akcií pre bezpečnosť (iSANS). Jeden z jeho expertov, „nezávislý bieloruský politológ“ Pavel Usov, prezentuje pravidelne svoje komentáre. V správe „Znovuzrodenie impéria za fasádou únie Ruska a Bieloruska" tvrdí: „Autoritársky vodca nemôže byť garantom nezávislosti krajiny. Bez tlaku zo strany štátnych orgánov a občianskej spoločnosti to nejde. Iba slobodné médiá sa môžu stať garantom bieloruskej nezávislosti“. Inými slovami: „Bielorusko môže fungovať jedine bez Lukašenka!“


Poľské mediálne prostredie tak naďalej stupňuje napätie. Objavili sa dokonca obrázky so zamilovanými bieloruskými pármi, ktoré bojujú „za ochranu svojej budúcnosti“. Existuje aj bieloruská obdoba „babky Parasky“. Dôchodkyne zo západnej Ukrajiny, ktorá sa stala tvárou „oranžovej revolúcie“ v Kyjeve. V Bielorusku zohráva úlohu „Parasky“ 82-ročný básnik Jan Hríb. Na zhromaždení 20. decembra strašil „proruských“ a „Lukašenka“ tým, že dobre strieľa.


Je pravda, že potenciálny „Minský Majdan“ má stále veľa prekážok. Protestujúcich je málo. Opozícia musí najprv zostaviť príbeh o zastrašovaní zo strany tajných služieb. Nie je dosť „pechoty“, ktorá by bojovala s políciou. V Kyjeve sa na to používali špecialisti zo Západu a futbaloví chuligáni. V Minsku to tak ľahko nepôjde. Podľa údajov blogera, ktorý si hovorí NEXTA, sa však bieloruská mládež naďalej zapája do protestov.


A na víťazstvo bieloruského „Majdanu“ je potrebné aj odovzdanie moci. V Bielorusku je však stále pevná. Ak donedávna Lukašenko tvrdil, že „sme vždy otvorení Poľsku, je to jedna z krajín, ktoré sú nám najbližšie“, po stretnutí s Putinom 20. decembra ocenil integráciu. Stanica Bielorusko 1 navyše vysielala dlhé správy z Petrohradu. A nazvala Poľsko „trhovým konkurentom“.


Ešte jeden dôležitý detail. O téme integrácie s Ruskom prestal hovoriť aj „otec“ mnohostrannej zahraničnej bieloruskej politiky Vladimír Makei. Teraz prešiel na inú taktiku. Hovorí o spoločnom dedičstve Bieloruska a Poľska. Aj Valerij Skakun, riaditeľ Odboru humanitárnych záležitostí bieloruskej prezidentskej správy, teraz veľa hovorí o „spoločnej historickej minulosti“.


Poľskí novinári píšu o tom, že Lukašenko manipuluje so svojimi partnermi. Že sa mu to darí už takmer štvrtinu storočia. Pričom sa snaží udržať rovnováhu medzi rôznymi centrami moci. Časy sa však pomaly ale isto menia. Na veľkej tlačovej konferencii 19. decembra Vladimír Putin vyhlásil: „Na to, aby Bielorusko dostávalo plyn za ceny ako v Smolenskom regióne, potrebujeme spoločné zákony a nadnárodné orgány. Neexistuje žiadny iný spôsob“.


Slovanská konfederácia čaká na politické rozhodnutie (Vladimír Maximenko / analýza)
Komentár Vladimíra Maximenka (Fond strategickej kultúry) Čítať ďalej
11 | 12 | 2019 | Preklad: Redakcia HD

Blog

Staňte sa blogerom
pre Hlavný denník

Rád píšeš? Môžeš sa realizovať. Tvoje úvahy, názory, glosovania udalostí majú u nás svoje miesto.