Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Slovensko preto v Bruseli aktívne presadzuje záujmy našich poľnohospodárov
Aj bez ochranky si užíva ochranu a za štátne šíri nenávisť voči seniorom!
Google preslávili logické hádanky na pohovoroch. Skúste tri z nich. Máte na to? Pozor, riešenia nie sú také jednoduché, ako sa zdá.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Parlament sa vracia a s ním aj ostré konflikty. Matovič ich využíval roky. Sociologička vysvetľuje, prečo nás politické hádky priťahujú a čo s nami robia.
Poslanec Ľudovít Štúr sa musí v hrobe obracať, pripomenula výročie SNR
Juraj Draxler je jedným z tých, ktorí sledujú kauzu Projektu Fórum. Aj v stredu, 16. septembra zaregistroval, že vyšetrovatelia urobili krok vpred a hlavné aktérky sú reálne obvinené.
Tento týždeň púta pozornosť politický nepokoj v Zelenského vláde. Keďže ukrajinský líder už nemá koho vyhodiť z funkcie, útočí teraz na bývalých predstaviteľov, keď sa snaží presadiť kontrolu uprostred chaotickej korupčnej krízy, píše americký denník Amarican Conservative.
Kushner tvrdí, že väčšina dohody o Ukrajine je hotová. Zostáva jediný veľký problém. Dominik Hašek jeho slová ostro odsúdil.
Odvolanie Tarabu nepochopil premiér, ako ho SNS predá voličovi?
Dag Daniš tvrdí, že problémy SNS a Tomáša Tarabu majú korene už pri zostavovaní vlády v roku 2023. Kritizuje zásahy Zuzany Čaputovej aj neschopnosť národného tábora presadiť vlastný program.
Ruskí hackeri tvrdia, že získali tajné dokumenty dokazujúce zapojenie špecialistov napojených na NATO do útokov na ruské ciele. Materiály majú odhaľovať kontakty so SBU aj poskytovanie súradníc strategických objektov.
Komentáre
31. 10. 2025
Komentár Vladimíra Maximenka (Fond strategickej kultúry)
Integračný proces Ruska a Bieloruska sprevádzajú zaujímavé „informačné osobitosti“.
„Za tých dvadsať rokov sa toho veľa urobilo,“ povedal prezident Bieloruskej republiky Alexander Lukašenko na stretnutí v Soči s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom 7. decembra. Uviedol to v rámci hodnotenia výsledkov podpísania „Zmluvy o vytvorení štátu Ruskej federácie a Bieloruskej republiky“ pred dvadsiatimi 20 rokmi.
Čo znamená veľa? Všeobecne možno povedať, že sa ozaj urobilo veľa. Konkrétne výsledky ale širšia bieloruská a ruskú verejnosť veľmi nevidí.
V oficiálnych slávnostných materiáloch uverejnených k výročiu zmluvy štátnou bieloruskou spravodajskou agentúrou BelTA sa uvádza, že „sa implementovali desiatky programov a na ich napĺňaní sa stále pracuje“. Tvorcovia dokumentácie však neuviedli jediný konkrétny program v oblasti ekonomiky.
Každý zodpovedný politik na rozdiel od demagóga si musí uvedomiť, že slová a činy je potrebné jedného dňa zosúladiť. Skôr alebo neskôr.
Aká by teda mala byť skutočná integrácia Bieloruskej republiky a Ruskej federácie? V prvom rade by malo ísť o integráciu v praxi. Jasne definovanú perspektívu v oblasti zdrojov, výroby, obchodu a ďalších životne dôležitých systémov oboch krajín. Dvoch krajín, ktorých štátotvorné národy hovoria a myslia rovnakým jazykom. Ruským jazykom. Patria do tej istej civilizácie a v skutočnosti sú v podstate jedným ľuďom.
Hlbšia integrácia je tiež ukončenie „pomalých rituálnych tancov štátnej byrokracie ohľadom prepravy ropy a zemného plynu“. Hlbšia integrácia je aj prechod od vyhlásení na papieri ku skutočným opatreniam. A hlavne je treba ukončiť nejednoznačnosť. Práve vďaka nej sú možné i také hodnotenia integrácie ako od analytickej spoločnosti RAND Corporation, ktorá „považuje bieloruskú časť plánovanej únie za účinný prostriedok nátlaku na Rusko“.
Bieloruské opozičné médiá s uspokojením zaznamenali „protesty“ načasované na deň rozhovorov. Dňa 7. decembra sa v centre Minska objavili skupiny demonštrantov. Podľa niektorých odhadov niekoľko desiatok, podľa iných niekoľko stoviek ľudí. Mali plagáty: „Toto nie je integrácia, je to okupácia“. Koho mali podporiť, je zrejmé. Hlavne, ak po rusky hovoriaci demonštranti v Minsku ukazovali na kamery plagáty napísané v angličtine. Na druhý deň pridali aj plagáty s nápisom: „Zabráňme, aby sa Krym opakoval“.
V Minsku sa žiadne iné protestné a ani podporné akcie ohľadom rozhovorov v Soči neuskutočnili. Nebolo tomu tak ani v Rusku.
Demonštranti v Minsku odovzdali na Veľvyslanectve Ruskej federácie vyhlásenie. „Varujeme pred krajinou, ktorá vedie agresiu voči svojim susedom. Bielorusi budú za svoju slobodu a nezávislosť bojovať bez ohľadu na snahy prezidenta Lukašenka,“ uviedol predstaviteľ hnutia „Spolu“ Viačeslav Sivčik. Nedávno sa Sivčik v Litve zúčastnil na smútočnom podujatí na pamiatku povstalcov, ktorí sa vzbúrili proti Rusku v rokoch 1863 až 1864. „Som presvedčený, že si musíme pripomenúť povstanie, ktoré nás spojilo v boji proti ruskej rozpínavosti," zdôraznil.
Ďalší aktivista bieloruskej opozície Andrej Sannikov, organizátor občianskej kampane „Európske Bielorusko,“ sa snaží o to isté. O nezávislosť od Ruska a boj proti ruskému imperializmu. „Nezávislosť Bieloruska je v skutočnom nebezpečenstve. Má dve mená - Putin a Lukašenko. Toto nebezpečenstvo nezmizne, kým budú obaja pri moci,“ povedal Sannikov.
Zdá sa, že obaja aktéri boli dobre zohraní. Hoci predstavujú v Bielorusku zanedbateľnú menšinu, v médiách dostávajú veľa priestoru. A proti nim v podstate neexistuje žiadna informačná protiváha. Dokonca ani v Rusku, nie to ešte v Bielorusku.
Nejde len o ojedinelé výkriky, ale už o skutočný bieloruský nacionalizmus. Dostal sa aj do bieloruských vládnucich kruhov. A isto by nemohol existovať bez priamej podpory prezidenta Lukašenka. Zatiaľ len pomaly dozrieva, ale už je očividný.
Aj Lukašenko predsa z času na čas verejne zdôrazňuje potrebu zachovania bieloruskej nezávislosti. „Pre nás je suverenita svätá,“ prehlásil. Aký je teda rozdiel medzi vládou a opozíciou v Bielorusku?
Rozdiel predsa len existuje. Po novembrovej návšteve Lukašenka v Rakúsku ho pomenoval predstaviteľ bieloruskej opozície Pavel Usov. V súčasnosti pôsobí vo Varšave, kde vedie Centrum politických analýz a prognóz. „Lukašenko bude v Európe vždy cudzincom. Aby sa Bielorusko mohlo vrátiť do Európy, musí sa najprv zbaviť Lukašenka“.
A čo je najzaujímavejšia skutočnosť na demonštráciách, ktoré sa konali 7. až 8. decembra v Minsku? Na protestoch, ktoré tak s radosťou nafúkli bieloruské médiá? Vystihli to internetové noviny Bieloruské novosti: „Je pozoruhodné, že polícia nerozptýlila protest. Vo všeobecnosti takmer ani nekonala. Ani v jeho predvečer nezatkla opozičných vodcov a nesnažila sa ich izolovať pod vymyslenými zámienkami. Ako to už veľakrát urobila. Podľa jedného z organizátorov protestov Pavla Severinca má v súčasnosti samotná bieloruská vláda záujem o masové demonštrácie za nezávislosť“.
Má teda skutočne bieloruská vláda záujem o demonštrácie so sloganmi „Toto nie je integrácia, je to okupácia“? V takom prípade by to bolo ozaj „pozoruhodné“.
Ďalšie stretnutie Putina a Lukašenka je naplánované na 20. decembra v Petrohrade. Návrh ruskej strany by mal prísť na rokovací stôl v nezmenenej podobe. Tento návrh spočíva v tom, že všetky praktické otázky rusko-bieloruských vzťahov, teda ropa, clá, poľnohospodárstvo a plyn, možno vyriešiť až po konečnom politickom rozhodnutí o prehĺbení integrácie.
Rozhodnutie o hlbšej integrácii Ruska a Bieloruska nemôže byť iné než politické. A musia ho prijať hlavy oboch štátov. Až potom vzniknú „rovnaké podmienky“, o ktorých hovoril Lukašenko v Soči. A žiadne frázy či vyhlásenia, adresované Rusku z úst prezidenta Lukašenka mimo rokovacieho stola s prezidentom Putinom, na veci nič nemenia.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
