fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Ilustračný obrázok / Fotobanka
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Čo sú „vrtuľníkové peniaze“ (Valentín Katasonov)

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Od Miltona Friedmana a „Ben Vrtuľníka“ po Sergeja Mironova. Novej finančnej kríze majú zabrániť peniaze „zhadzované z vrtuľníka“.

Opakované zvyšovanie ponuky peňazí na trhu nafúkne finančné bubliny bez toho, aby ovplyvnilo skutočnú ekonomiku. Preto sa objavila myšlienka, či možno peniaze distribuovať priamo medzi domácnosti? Téma „vrtuľníkových peňazí“ nečakane pritiahla pozornosť ruských médií.

Jej pôvodom boli informácie o dlhodobej predpovedi švajčiarskej banky Julius Baer na roky 2020 až 2029. Podľa nej nastane v najbližších 10 rokoch spomalenie svetovej ekonomiky. Centrálne banky by tak mohli distribuovať peniaze priamo fyzickým osobám.

Takéto peniaze dostali názov „vrtuľníkové“. Myšlienku prvýkrát predložil ekonóm Milton Friedman pred polstoročím. Vo svojom slávnom diele „Optimálne množstvo peňazí“ z roku 1969 načrtol nasledujúci obrázok: „Predpokladajme, že jeden pekný deň vrtuľník preletí nad určitým územím a zhodí 1 000 dolárov. Ľudia ich samozrejme rýchlo pozbierajú. Predpokladajme, že všetci sú presvedčení, že ide o jedinečnú udalosť, ktorá sa už nikdy nestane“. A potom vysvetlil, ako môžu tieto peniaze pomôcť oživiť hospodárstvo.

Myšlienku Friedmana neočakávane podporil začiatkom tohto storočia Ben Bernanke. Neskôr predseda Rady guvernérov Federálnej rezervy USA (Fed). V roku 2002 predniesol prejav, v ktorom uviedol: „Vrtuľníkové peniaze môžu byť cenným nástrojom. V extrémnych podmienkach môžu byť takéto programy tou najlepšou dostupnou alternatívou“. Odvtedy ho kritici volali „Ben Vrtuľník“.

Putin odmieta tolerovať klamstvá o Druhej svetovej vojne (Jurij Rubcov)

Myšlienka teda nie je nová. V mnohých dielach venovaných problému falšovania bankoviek sa uvádza, že falšované peniaze niekedy podnecujú hospodársky rozvoj. Najmä, ak sa okamžite dostanú do rúk ľudí, ktorí ich použijú na nákup tovaru a služieb. Snáď môžu i centrálne banky a ministerstvá financií nejakým spôsobom priniesť peniaze miliónom ľudí. Tým, ktorí vytvárajú dopyt a sú možno schopní oživiť súčasnú stagnujúcu ekonomiku.

Po finančnej kríze v rokoch 2007 až 2009 sa tlačiarenské stroje mnohých centrálnych bánk krajín „zlatej miliardy“ rozbehli na plnú kapacitu. Tieto peniaze prichádzajú vo forme lacných pôžičiek bankám a čiastočne spoločnostiam v iných odvetviach hospodárstva. Čerpanie peňazí však nemá takmer žiadny účinok. Situácia je zvláštna. Federálny rezervný systém USA mal v roku 2008 aktíva okolo 800 miliárd dolárov. V súčasnosti jeho aktíva dosahujú 4 bilióny dolárov. Teda päťkrát viac. V rovnakom objeme narástol i peňažný agregát M0. Podobne aj v prípade Japonskej centrálnej banky. V roku 2008 jej aktíva prekročili iba 100 biliónov jenov. A v novembri 2019 už dosiahli 578,5 biliónov jenov. Zvýšili sa teda približne 5,5 krát. Rovnako rástla aj peňažná zásoba M0.

V USA a Japonsku sa však v priebehu rokov 2008 až 2019 hrubý domáci produkt zvýšil len veľmi mierne. Zdalo by sa, že rovnováha medzi tovarovou a peňažnou zásobou bola výrazne narušená v prospech peňazí. Mala by teda začať zúrivá inflácia. Namiesto toho existuje nad USA, Japonskom a Európou hrozba deflácie. Zrejme ide o „mystiku“.

A tu treba zohľadniť základné zmeny vo svete ekonomiky a financií. Bez ohľadu na to, koľko peňazí centrálne banky natlačia, produkty ich tlačiarenských strojov míňajú skutočnú ekonomiku. Končia na finančných trhoch. Obrovské bubliny, ktoré sa tu vytvorili, sú prejavom inflácie, ktorá sa nevyskytuje na tovarových trhoch. Zdá sa, že Japonská centrálna banka, Fed aj ECB od začiatku spustili tlačiarenské stroje nie preto, aby oživili reálnu ekonomiku, ale aby pomohli finančným špekulantom.

Situácia sa však stala takou vážnou, že sa ekonómovia, finančníci a centrálni bankári poponáhľali hľadať spôsoby, ako zabrániť novej globálnej finančnej kríze. Prichádzali z najneuveriteľnejšími nápadmi. A jedným z nich sú aj „vrtuľníkové peniaze“.

Zatiaľ o tom diskutujú len ekonómovia z akademickej obce. Vo veľkom biznise už ale tiež existujú priaznivci „vrtuľníkových peňazí“. Pred tromi rokmi americký miliardár, zakladateľ a generálny riaditeľ fondu Bridgewater Ray Dalio uviedol, „že opatrenia ako zníženie kľúčových sadzieb, kvantitatívne uvoľnenie a záporné úrokové sadzby sa vyčerpali. Na stimulovanie ekonomiky budú musieť centrálne banky priamo financovať vládne výdavky pomocou elektronických peňazí a posielať peniaze rovno do domácností. Tým by obišli kanály štátneho finančného systému“.

„Vrtuľníkové peniaze“ by ale nemali byť určitým druhom rozpočtových dotácií pre občanov. Napríklad ako peniaze v rámci programov „nepodmienený základný príjem“. Navrhovatelia myšlienky sa domnievajú, že by mali byť jednorazové a nie opakujúce sa. Odporúčajú tiež, aby nevytvárali dlh. Všetky peniaze emitované centrálnymi bankami dlh vytvárajú. Centrálne banky nemajú zatiaľ predstavu, ako z účtovného hľadiska zabezpečiť čerpanie peňazí v prospech jednotlivcov bez toho, aby to malo formu pôžičky.

Kurilské ostrovy: K japonským fašistom sa pridali i komunisti (Anatolij Koškin)

Myšlienka „peňazí z vrtuľníka“ má veľa kritikov. Niektorí hovoria, že akákoľvek metóda priameho posielania peňazí centrálnymi bankami fyzickým osobám bude porušovať mnoho zákonov. Centrálne banky začnú v podstate konať ako falšovatelia. Iní poznamenávajú, že presun peňazí priamo občanom nemusí viesť k oživeniu hospodárstva. Peniaze môžu zostať doma pod vankúšom alebo sa môžu nelegálne vyviezť z krajiny.

V dôsledku toho zostávajú tieto závery:

  1. Programy kvantitatívneho uvoľňovania ekonomiku nevyliečia, ale ju ochromujú.
  2. Je potrebné zablokovať kanály tlačenia peňazí pre akciové trhy a presmerovať ich do skutočného odvetvia hospodárstva.
  3. Najúčinnejším spôsobom na oživenie hospodárstva by malo byť zvýšenie kúpyschopného dopytu obyvateľstva.

Odborníci tvrdia, že jeden pokus o použitie „vrtuľníkových peňazí“ sa už uskutočnil. Bol to spoločný projekt vlády a centrálnej banky v Japonsku roku 2016. Japonský premiér vtedy schválil injekciu 28 biliónov jenov, vtedy 274 miliárd dolárov, do stagnujúcej národnej ekonomiky. Peniaze poskytla centrálna banka. Niektoré z nich boli určené priamo pre Japoncov s nízkymi príjmami. Celkovo 22 miliónov ľudí s nízkymi príjmami dostalo paušálnu sumu 150 dolárov.

Samozrejme je možné zvyšovať dopyt obyvateľstva aj iným spôsobom. Po ruke je štátny finančný systém, ktorý sa takmer všade zmenil na mechanizmus prerozdeľovania verejného bohatstva v prospech oligarchickej elity.

Aj v Rusku sa dostalo téme „vrtuľníkových peňazí“ nečakanej pozornosti. Podobnú iniciatívu nedávno oznámil vodca strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov. V decembri 2019 sa totiž zistilo, že ministerstvo financií z nie úplne jasných dôvodov zmrazilo asi 1 bilión rubľov rozpočtových prostriedkov. Ukázalo sa, že pred novým rokom nebude možné tieto peniaze zvládnuť použiť podľa prijatých štátnych programov. Mironov navrhol, aby sa tieto peniaze rozdali všetkým občanom krajiny. Každému po 6812 rubľov. Podľa Mironova by takéto peniaze mohli oživiť ruskú ekonomiku. Projekt však zjavne nenašiel podporu ani v Dume, ani vo vláde.

Ruskí severskí giganti (Vladimír Maľšev)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info