Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Ďalší útok šelmy?
FIFA odsudzuje sústredené a pokračujúce úsilie niektorých ľudí podkopať riadiaci orgán svetového futbalu a jeho prezidenta
Politické mimovládky prehlbujú polarizáciu a presadzujú cudzie záujmy.
Asteroid sa k Zemi priblíži rýchlosťou vyše 34-tisíc km/h
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Opozícia sa topí v problémoch v čase sucha...
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka
Kéry hovorí o hanbe PS
A nič. Ani nepomohlo, ani neuškodilo. Iba potvrdilo charakter jeho nositeľa.
Aj Peter "Ďateľ" Tóth sa na pouličné praktiky Matovičovho hnutia pozerá s nevôľou. Vo svojom videu sa pýta, či túto volebnú korupciu nevidí generálny prokurátor
Komentáre
31. 10. 2025
Komentár Viktora Piroženka (Fond strategickej kultúry)
Obyvateľov Číny zaraďujú na „čierny“ alebo „červený“ zoznam podľa toho, ako žijú.
Uplynulo päť rokov, odkedy vedenie Čínskej ľudovej republiky začalo postupne zavádzať takzvaný „Systém sociálnych kreditov“. V roku 2020 by už mal byť plne funkčný. Západné médiá tento systém síce značne kritizujú, ale neponúkajú žiadnu jeho analýzu.
Čínsky „sociálny kredit“ prirovnávajú dokonca k digitálnemu koncentračnému táboru. O podobnej myšlienke sa ale uvažuje i v Rusku. V skutočnosti má tento systém, aspoň zatiaľ, málo spoločné s desivými predpoveďami Georga Orwella v jeho knihe 1984.
Ruskí výskumníci Elena Larinová a Vladimír Ovčinský poukazujú na cieľ „sociálneho kreditu“. Je ním zvýšenie úrovne dôvery medzi členmi spoločnosti. S dôrazom na tradičný zvyk čínskej kultúry harmonizovať vzťahy v celej spoločnosti.
Obyvateľ mesta Nanjing, Wang Yu, počas ďalšieho darovania krvi zostal prekvapený, keď sa dozvedel, že sa stal majiteľom karty „Čestný a spoľahlivý občan“. „Krv som daroval mnoho krát už predtým. Chcem len pomôcť ľuďom, ktorí ju potrebujú,“ povedal Wang Yu. Občania, ktorí sú držiteľmi tejto karty, majú výhody. Napríklad zľavu 50 až 60 % na lístky na autobus alebo metro.
Zhao Qiang , podnikateľ z provincie Anhui, ktorý načas spláca svoje úvery, si v roku 2016 mohol vďaka tejto karte požičať ďalšie peniaze, keď ich súrne potreboval.
Existujú však aj opačné prípady. Mladá matka z mesta Chengdu, ktoré je centrom provincie S'-čchuan, musela cestovať domov z Pekingu až 20 hodín obyčajným vlakom namiesto rýchlovlaku. Je totiž na čiernej listine. Nemala teda právo kúpiť si lístok na vysokorýchlostný vlak. Jej bývalý manžel totiž proti nej podal žalobu. Existuje medzi nimi spor o právo navštíviť syna.
Prvé kroky so zavedením „sociálneho kreditu“ sa objavili v Číne už v roku 2007. Týkali sa vytvorenia rozšíreného systému na hodnotenie solventnosti a poctivosti dlžníka. Už vtedy bol podobný tým, ktoré dnes používajú na Západe aj ratingové úverové agentúry. V roku 2014 sa táto myšlienka zmenila na širší koncept. Na posúdenie spoľahlivosti občana alebo právnickej osoby ako dlžníka pridali Číňania aj hodnotenie všetkých aspektov sociálneho správania. Základom bola čestnosť konania. Predmetom hodnotenia sa stalo nielen včasné splatenie úveru, ale napríklad aj správanie v lietadle alebo vo vlaku.
V roku 2014 sa už začali plány na vytvorenie spoľahlivého systému do roku 2020. Cieľom má byť, aby sa „čestnosť a spoľahlivosť stala spoločnou hodnotou a pravidlom správania pre celú spoločnosť“. Zodpovednosť za zavedenie systému má Čínska národná komisia pre rozvoj a reformu.
Program vychádzal z toho, že „nedostatok dôvery“ sa v čínskej spoločnosti stal slabým miestom. Že prispieva k podvodom v poskytovaní úverov a škodí obchodu celkovo. Čo následne bráni rozvoju Číny.
„Sociálny kredit“ preto pri finančných a úverových operáciách zohľadňuje nielen čestnosť občana alebo právnickej osoby, ale aj jeho celkové správanie. Víta napríklad darcovstvo a pomoc bezpečnostným orgánom. Na druhej strane zasa nepriamo trestá porušenie pravidiel prepravy batožiny, použitie falošných preukazov či pravidiel cestnej premávky.
Každý čínsky občan je hodnotený nielen na jednej ratingovej stupnici. Systém je komplexný. Pozostáva z mnohých častí. Vrátane regionálnych. Základ ale tvoria dva zoznamy: „čierny“ a „červený“. Čierny trestá a červený odmeňuje.
Medzi sankcie pre osoby na čiernej listine patrí zákaz práce vo vládnych úradoch, nedostupnosť leteniek a lístkov na vlak, vstupeniek na kultúrne podujatia, obmedzenia v hoteloch a reštauráciách, či zabránenie prístupu k luxusným výrobkom.
Koncepcia „sociálneho kreditu“ z roku 2014 nezavádza pre občanov sociálne kreditné body. Centrálne sa v Číne takéto body neprideľujú. V krajine však existujú miestne projekty, ktoré fungujú na vlastných princípoch. Pokiaľ však neprinášajú okamžité výsledky, tak ich rušia. Podrobnosti o implementácii projektov sú ponechané na uváženie miestnych orgánov. V princípe platí, že ak vám samospráva vystaví „sociálnu prekážku“, nemusíte sa v systéme čínskej spoločnosti posunúť vyššie.
Údaje od verejných a súkromných subjektov sa kombinujú do centrálnej databázy údajov. Do „Národnej platformy na výmenu informácií“. Prostredníctvom nej sa tak údaje o jednotlivcovi alebo právnickej osobe poskytujú štátnym inštitúciám, mestským vládam, bankám, priemyselným združeniam a zástupcom verejnosti. Na ich základe si môžu vypracovať vlastné hodnotenie jednotlivcov. Čínska vláda údajne prísne monitoruje prevenciu úniku údajov a ich správne využívanie.
Vládne agentúry systematicky dopĺňajú a aktualizujú „červený“ a „čierny“ zoznam. Na oficiálnej internetovej stránke sa môže každý občan či právny subjekt dozvedieť, na čo má právo, alebo s akými obmedzeniami musí rátať.
Čínska vláda sa snaží motivovať miestne orgány, aby systém odmien a trestov dobre fungoval. Čínski odborníci zároveň zdôrazňujú, že „sociálny kredit“ nemá snahu nahradiť právny systém krajiny a ani morálne zásady.
Systém sociálneho hodnotenia môže byť užitočný v tom, že zlepšuje atmosféru v spoločnosti ako celku. Možno svojim spôsobom i prispieva k všeobecnému pocitu spravodlivosti. S postupným prehlbovaním systému však znamená aj stratu práva voľby pre jednotlivca. Takú citlivú záležitosť, ako je morálka, vlastne preberá na seba vláda. A tu je priestor pre premenu občana na programovaného robota.
V každom prípade si čínsky „sociálny kredit“ zaslúži dôkladné preskúmanie. Hlavným jeho rizikom je, že môže posunúť ľudskú spoločnosť neznámym smerom. S pomocou ekonomických pák mení vnímanie toho, čo je prijateľné. Čím postupne znižuje schopnosť človeka prispôsobiť sa meniacim vonkajším podmienkam.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
