Čínske tieňové divadlo bojuje o prežitie. Dvetisíc rokov stará tradícia prehráva boj s modernou dobou

 Je tomu už viac ako 2000 rokov, čo tieňové divadlo fascinuje malých aj veľkých. Avšak tieňové divadlo je aj napriek svojej dlhej histórie ohrozené zmenami v modernej Číne, píše agentúra AFP.

Základom tieňového divadla sú rôzne starobylé legendy, ktoré sa odohrávajú na plátne, za plátnom sa nachádza bábkar, ktorý pohybuje postavami za pomocou tyčiek. Divadlo je stále populárne na vidieku, avšak vo veľkomestách prichádza o značnú časť publika.

Divadlo staré dve tisícročia zažívalo svoju slávu až do 60. rokov minulého storočia. Postihla ich takzvaná kultúrna revolúcia, a od roku 2011 je na zozname nehmotného dedičstva UNESCO.

Podľa Číňanov toto divadlo predchodcom kina, v ich jazyku sa kino dokonca povie "elektrický tieň". Avšak rýchla modernizácia krajiny je pre tieňové divadlo veľkou hrozbou. Vzhľadom k rozmachu kín, televízie a videohier, to už nie je jediná zábava, ktorá spríjemňuje dlhé zimné večery. Predstavenie s bábkami stráca svoje publikum a bábkari len ťažko prežívajú.



Lu Pao-kang je jedným z bábkarov starej generácie. Je potomkom rodiny, ktorá je jednou z hlavných predstaviteľov tieňového divadla v Pekingu. Päťdesiatpäťročný muž sa obáva, že nebude mať nástupcov. "Nemôžeme ponúknuť mladým dôstojné životné podmienky," hovorí.

Tieňové divadlo síce mladých ľudí takmer nezaujíma, ale na predmestí Pekingu je veľmi špeciálna skupina, ktorá zamestnáva šesťdesiat postihnutých bábkarov. Ich priemerný vek je dvadsaťdva rokov a priemerný vzrast 126 centimetrov.

Jeden z nich, Ťin Sin-čchun, sa dostal sa k hereckej spoločnosti pred niekoľkými rokmi a dodnes tu vyrába bábky. "Mám radosť z práce, z použitej kože robím krásne bábky. Sú ako moje deti," prezrádza mladík.



Bábkarka Wang Si založila spoločnosť v roku 2008 spolu s manželom, po stretnutí v Národnom združení trpaslíkov. "Mali problém nájsť zamestnanie, my zase zamestnancov," hovorí. Odvtedy usporadúvajú tieňové predstavenia v školách.

Wang Si má však obavy o budúcnosť. "Všetci naši učitelia majú cez osemdesiat rokov a do desiatich rokov už nebudú môcť hrať," vysvetľuje. Podľa Lu Pao-kanga je zásadná podpora štátu.

"Vláda si je vedomá dôležitosti tradičnej kultúry. Dnes potrebujeme konkrétne opatrenia. Toto umenie nebude mať budúcnosť, keď nedáme mladým nádej," zdôraznil na záver.