fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

NATO – nová atlantická „dezorganizácia“ (Vladimír Maľšev)

Karikatúra / Arcadio Esquivel

Komentár Vladimíra Maľševa (Fond strategickej kultúry)

Paríž kritizuje Trumpa a z Turecka je agresor

Rozhovor Emmanuela Macrona pre britský týždenník The Economist 7. novembra 2019 vyvolal značný rozruch. Predovšetkým kvôli prirovnaniu, ktoré použil vo vzťahu k súčasnému stavu fungovania NATO. Severoatlantickú organizáciu postihla podľa Macrona „mŕtvica“. A s týmto označením prišiel len krátko pred summitom NATO, ktorý je naplánovaný na začiatok decembra.

Takéto hodnotenie fungovania NATO pochádzajúce z úst hlavy členského štátu prišlo dosť nečakane. Podľa Macrona „neexistuje strategická koordinácia medzi USA a ich partnermi. Turecko sa ako člen organizácie dopúšťa agresie v zóne, kde existujú francúzske záujmy. Čo sa deje, je pre fungovanie NATO obrovský problém“.

Macron nesúhlasí ani s vyhláseniami Donalda Trumpa. Prezident USA v januári 2017 nazval NATO „zastaranou“ organizáciou. Severoatlantický blok je ozaj zastaraný. Bol ale zastaraný už v čase ukončenia fungovania vojenského zoskupenia socialistických krajín Varšavská zmluva a po rozpade Sovietskeho zväzu. Stratégovia NATO však naďalej zbytočne pokračovali v rozširovaní organizácie smerom na Východ.

Podľa Macrona „stojí teraz Európa na okraji priepasti. Stratila svoj historický smer, kým stratégia USA sa mení. Súčasne sa za posledných 15 rokov Čína vyvinula v mocnosť. Vytvára druhý pól moci vo svete a pozícia Európy sa zdá byť okrajovou. Ak Európa o sebe nemôže hovoriť ako o globálnej sile, jednoducho zmizne. To, čo pozorujeme, možno nazvať mozgovou mŕtvicou NATO. Máme síce partnerov, ale v súčasnosti vlastne neexistuje strategická koordinácia medzi rozhodnutiami USA a ich spojencami v rámci organizácie“.

Prvou, ktorá reagovala na Macronove slová, bola Angela Merkelová. Hneď nasledujúci deň, 8. novembra, nemecká kancelárka vystúpila v Berlíne na tlačovej konferencii po rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Na adresu Macrona poznamenala: „Nemyslím si, že takéto tvrdé vyhlásenia sú na mieste. Hoci máme problémy, musíme sa spojiť. Tvrdé slová nie sú v súlade s mojím pohľadom na kvalitu spolupráce v rámci NATO“. Stoltenberg zdôraznil, že NATO zostáva silnou organizáciou. Spoluprácu USA a Európy označil za ešte intenzívnejšiu než tomu bolo pred desaťročiami.

Rusko a Čína v Afrike. Konkurenti, alebo spojenci? (Vita Spivaková)

I v Taliansku si všimli názorové rozdiely medzi Parížom a Berlínom. Vplyvné talianske noviny Corriere della Sera napísali: „Ide o výrazný rozpor. Sme svedkami dvoch pohľadov. „Mŕtvica“ v podaní Macrona ale pôsobí omnoho vážnejšie, než „zastaranosť“ NATO Donalda Trumpa. Trhlina vo francúzsko-nemeckej osi totiž oslabuje organizáciu celkovo“.

Ďalšie talianske noviny Il Giornale v poznámke s výstižným názvom „Nový svetový neporiadok“ melancholicky uviedli: „Napätie medzi Východom a Západom nikdy neskončilo. Po začlenení východoeurópskych krajín do Európskej únie sa kolízna čiara posunula. Je ďaleko na Východe. Dokonca v rámci územia bývalého Sovietskeho zväzu. Čo viedlo k priamejšiemu a nebezpečnejšiemu stretu s Ruskom. Krehká červená čiara nakreslená víťaznými mocnosťami v Jalte po druhej svetovej vojne už neexistuje. A víťazný liberalizmus zbavený zábran nabral divoké tempo“.

Talianske médiá poukazujú na priame výčitky Macrona voči Trumpovej administratíve. Trhlina vo francúzsko-nemeckej osi nie je novinkou. Výzvy vznikajúce pre európsku bezpečnosť v súvislosti s rozširovaním NATO na Východ sa tiež neobjavili z dňa na deň. Podľa Macrona ale „bolo ešte pred piatimi rokmi nemysliteľné, aby sa diali v rámci NATO také udalosti ako v súčasnosti“.

Macronovo vyhlásenie o „mozgovej smrti“ NATO však napriek tomu nepriblížilo Francúzsko k Rusku. Francúzsky prezident naďalej Rusko a aj Turecko považuje za autoritárske štáty. Charakteristický postoj transatlantickej ideológie o „hrozbe z Východu“ je v Európe stále živý.

Nie Irán, ale Čína je skutočným dôvodom, prečo USA nikdy neopustia Irak (Darius Shahtahmasebi)

Napriek vyhláseniam Macrona, USA zostávajú v očiach francúzskeho prezidenta „veľkým spojencom“. Po prvýkrát však majú prezidenta, ktorému až tak veľmi neleží na srdci európsky projekt. A americkú politiku, ktorá je od tohto projektu odpojená“.

Zdá sa, že hlavným cieľom, ktorý sledoval britský týždenník rozhovorom s Macronom, bolo poskytnúť súperom Trumpa tromfy v snahe zabrániť mu v obhajobe kresla. Nasledujúce voľby budú 3. novembra 2020.

Pre svetovú politiku bude nasledujúcich dvanástich mesiacov veľmi dôležitých. V atlantickom tábore dochádza k preskupeniu síl. Odhaľujú sa rozpory a obrusujú ostré hrany. Je to len prirodzené, keďže si NATO hľadá svoj nový účel existencie.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info