Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

Bolton čaká v zálohe

Dňa 18. septembra Donald Trump vymenoval za nového poradcu pre národnú bezpečnosť Roberta O'Briena. Dovtedy pôsobil ako zvláštny vyslanec ministerstva zahraničných vecí USA pre rukojemníkov. „S Robertom som veľa pracoval. Bude človekom na správnom mieste," napísal Trump na svojom Twitteri. V podobnom duchu komentuje viac menej každé nové vymenovanie.

O'Brien sa stal štvrtým poradcom pre národnú bezpečnosť za dva roky a osem mesiacov Trumpovho prezidentovania. Tieto rošády na jednom z najdôležitejších vládnych postov v USA možno samozrejme posudzovať všelijako.

Prvým bol bývalý šéf americkej spravodajskej služby Michael Flynn. Vymenovali ho 20. januára 2017. Už 13. februára bol ale nútený odstúpiť. Prepukol totiž škandál ohľadom jeho údajného rozhovoru s ruským veľvyslancom v USA Sergejom Kisľakom.

Flynna nahradil generál Herbert McMaster. Uznávaný časopis Time ho ocenil ako "vynikajúceho vojenského mysliteľa armády 21. storočia". Ako "architekta pozemných síl budúcnosti americkej armády". Aj vynikajúci vojenský mysliteľ však 22. marca 2018 musel tiež odstúpiť. Dôvod? Nezhody s prezidentom v mnohých otázkach. Vrátane politík týkajúcich sa KĽDR, Iránu, Sýrie a Ruska. McMaster bol proti znižovaniu vojenských výdavkov. Argumentoval tým, že cieľom ruskej politiky je narušiť existujúce rozloženie síl v Európe. Formálnym dôvodom na rezignáciu charizmatického militaristu bol telefonický rozhovor medzi Donaldom Trumpom a Vladimírom Putinom 21. marca 2018. Americký prezident zagratuloval svojmu ruskému kolegovi k opätovnému znovuzvoleniu. Podľa Washington Post a New York Times vtedajší poradca Trumpa vyslovene požiadal, aby sa zdržal gratulácie ruskému prezidentovi k víťazstvu. McMaster bol navyše priamo prítomný pri tomto telefonickom rozhovore. Hneď nasledujúci deň rezignoval.

Tretím bol John Bolton. Prominentný predstaviteľ zúrivých neokonzervatívcov. Často ho obviňovali z toho, že záujmy Izraela povyšoval nad americké. Boltonova rezignácia sa uskutočnila na pozadí neriešiteľných rozporov medzi ním a Trumpom v otázkach zahraničnej politiky.

Robert O'Brien nemá nič spoločné so svojimi predchodcami na poste poradcu pre národnú bezpečnosť. Je to profesionálny právnik, doktor práv. Mnoho rokov pôsobil v súkromnej praxi. Má pôsobivú diplomatickú kariéru. Od roku 1996 do 1998 pracoval O'Brien ako konzultant Bezpečnostnej rady OSN. Zaoberal sa nárokmi vyplývajúcimi z irackej invázie do Kuvajtu. Bol zástupcom USA v OSN počas prezidentovania Georgea W. Busha. Keď bol v Bielom dome Barack Obama, podieľal sa na reforme súdnictva v Afganistane. Radil tiež ministerkám zahraničných vecí Condoleezze Riceovej a Hillary Clintonovej.

V októbri 2011 bol O'Brien členom tímu prezidentského kandidáta republikánskej strany Mitta Romneyho. Pôsobil ako konzultant pre zahraničnú politiku. Od mája 2015 radil guvernérovi Scottovi Walkerovi z Wisconsinu. Ten bol jedným z republikánskych kandidátov na prezidenta v roku 2016. Podľa New York Times však kanditatúru stiahol, aby mohla Republikánska strana spojiť svoje sily proti Donaldovi Trumpovi.

Najväčší ohlas si zrejme O'Brien získal svojou knihou "Kým Amerika spala: Obnova amerického vodcovstva v čase krízy". Deklaruje svoju hlbokú vieru v "americkú výnimočnosť“. Spojené štáty sú podľa neho silnejšie, keď sú spoľahlivým partnerom svojich spojencov. Američanov považuje za pravých chlapov. Hoci sa aj medzi nimi nájdu výnimky. Jeden z vodcov prezidentskej kampane Mitta Romneyho, bývalý úradník amerického ministerstva zahraničných vecí, Bart Marsua, tvrdí: „Ak vás zaujíma, aké trendy a udalosti určia zahraničnú politiku prezidenta Trumpa, prečítajte si knihu „Kým Amerika spala“ od Roberta O'Briena“.

O'Brien je hráč v zákulisí a skúsený vyjednávač. Vie, ako nájsť kompromis v najťažších situáciách. Vzhľadom na to, že bol O'Brien poradcom pre zahraničnú politiku v prezidentských kampaniach Mitta Romneyho a Scotta Walkera a pracoval v administratíve Georgea W. Busha, jeho vymenovanie za poradcu národnej bezpečnosti by mohlo Trumpovi pomôcť obnoviť napäté vzťahy s republikánskym konzervatívnym zahraničnopolitickým krídlom.

O'Brien dokázal, že nie je iba majstrom záchrany amerických rukojemníkov. Ale aj skúseným „dvoranom“. Po prepustení amerického rukojemníka Dannyho Bircha, ktorý bol držaný v Jemene 18 mesiacov a Trump jeho oslobodenie slávnostne oznámil v Oválnej pracovni, O'Brien vyhlásil: „Prezident dosiahol predtým nevídaný úspech. Bez ústupkov, či bez výmeny zajatcov. Hlavne vďaka svojej vytrvalosti a dobrej vôli, ktorou sa prezentoval po celom svete“. Trump sa zmohol len na: „Ďakujem. To je také milé“.

O'Brien má priam „zdokumentovanú históriu chvály prezidenta“. Poznamenáva Business Insider. Čím naznačuje, že práve „tento typ lichotenia“ mu pravdepodobne pomohol v jeho kariére.

O'Brien má, na rozdiel od Boltona, povesť priateľskej osoby a tímového hráča. Má vo zvyku prezidentovi lichotiť. Čo sa Trumpovi očividne páči. Trumpovi napríklad iste imponovalo, že ho O'Brien nazval "najväčším vyjednávačom o prepustení rukojemníkov v histórii USA“.

Podľa Business Insider však vymenovanie nového prezidentského poradcu pre národnú bezpečnosť vyvoláva aj pochybnosti expertov týkajúce sa jeho kvalifikácie. Traja predchádzajúci poradcovia totiž mali desaťročia vojenských a diplomatických skúseností. O'Brien je preto v ich očiach len právnik bez veľkých skúseností na najvyššej úrovni.

Bývalý hovorca Pentagonu za prezidenta Obamu John Hans v článku v The Atlantic prízvukuje nespokojnosť Kongresu s Boltonom i s O'Brienom. Bolton sa na Capitol Hill nestal populárnym vďaka svojim „ostrým pazúrom a jastrabým pohľadom“ a nenadchol ho ani „relatívne neznámy právnik“ O'Brien. Exhovorca Pentagonu preto navrhuje zmeniť postup vymenovania poradcu prezidenta pre národnú bezpečnosť. „Požiadavka, aby Senát schvaľoval poradcu pre národnú bezpečnosť, by bola dobrá pre Trumpa, pre O'Briena, pre Kongres aj pre krajinu,“ tvrdí John Hans.

Fakt, že sa Trump zbavil Boltona, ešte neznamená, že sa mu bude ľahšie dýchať. Hneď 18. septembra Bolton ostro kritizoval Trumpovu zahraničnú politiku na súkromnom obede. Ten usporiadal konzervatívny think tank Gatestone Institute. Bolton sa stretol so 60 sponzormi Gatestone v luxusnej reštaurácii Le Bernardin na Manhattane. Miliardárka Rebecca Mercer predstavila Boltona ako „najlepšieho poradcu pre národnú bezpečnosť, na ktorého sa naša krajina mohla spoľahnúť“. Zožala tým hlasný potlesk.

Bolton vyhlásil, že Trumpov úmysel pozvať vodcov Talibanu na rozhovory v Camp David vyslali „hrozný signál“, že akékoľvek rokovania so Severnou Kóreou a Iránom sú „odsúdené na neúspech“. Uviedol, že ak by USA pomstili zničenie svojho bezpilotného lietadla, Irán by pravdepodobne nezaútočil na saudskoarabské ropné rafinérie.

Keď známy právnik Alan Dershowitz napokon označil odstúpenie Boltona „za národnú katastrofu“, dostalo sa mu ohromných ovácií.

A možno je preto na mieste otázka: Nechystá sa náhodou Bolton nahradiť Trumpa na pozícii prezidenta Spojených štátov amerických?