Amerika vedie "arogantnú a katastrofickú" zahraničnú politiku. Kde sa stala chyba?
06 | 06 | 2019 I Roman Suchý

V posledných niekoľkých desaťročiach vedú Spojené štáty "arogantnú" a jednoducho "katastrofálnu" zahraničnú politiku, konštatoval komentátor The National Interest Doug Bandow.


Podľa neho jeden z najhorších zahraničných politických neúspechov Washingtonu ignorancia dôsledkov vojenských zásahov v iných krajinách.

"Ako opísať americkú zahraničnú politiku za posledných 20 rokov? Na myseľ prichádza slovo katastrofická. "Arogantná a vražedná" sa tiež zdajú byť vhodnými definíciami," napísal Doug Bendow, vedecký pracovník Cato Inštitútu a bývalý osobitný asistent prezidenta Ronalda Reagana.

Podľa jeho názoru po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 bol Washington nezvyčajne vojensky aktívny, napadol dve krajiny, bombardoval niekoľko ďalších, vysielal drony, nasadil špeciálne operačné sily a uvalil sankcie proti rôznym štátom. Hrozba islamistického násilia a terorizmu ale metastázovala.

Hoci Al-Kájda stratila svoju efektivitu pri organizovaní útokov, stále dokáže inšpirovať svoje pobočky v rôznych krajinách k činu. Taktiež "Islamský štát", ktorý je ponechaný bez "fyzického kalifátu", pokračuje v pripisovaní nových teroristických činov do svojho záznamu.

Tri administratívy dôsledne doviedli Spojené štáty do pasce na Strednom východe, poznamenal autor. Zdá sa, že vojna s Iránom je "desivo pravdepodobná". Bohatí spojenci Ameriky sú na nej stále viac závislí. Rusko je aktívnym nepriateľom so Spojenými štátmi.

Zdá sa, že Washington a Peking smerujú k stretu, a to nielen v oblasti obchodu. Ak budeme konať približne rovnakým spôsobom, môžeme dosiahnuť iných výsledkov, tak vyzerá presvedčenie Spojených štátov. "To je najlepšia definícia šialenstva," ironicky poznamenal Bandow.

Skrz urážlivú a provokatívnu rétoriku sa americký prezident Donald Trump príliš nevzdialil od politík jeho predchodcov. Napríklad americké sily sú stále rozmiestnené v Afganistane a Sýrii. Trumpova administratíva navyše zvýšila počet vojakov a vojenského vybavenia v Európe.

Washington tiež sprísnil ekonomické sankcie proti Kube, Iránu, Severnej Kórei a Rusku. Navyše aj "nové" krajiny, napríklad Venezuela, spadajú pod americké reštriktívne opatrenia.

Zahraničná politika USA trpí systematickými nedostatkami. Ben Rhodes tento fenomén označil ako "Bublinu". Snáď žiadny z úradníkov nedokázal lepšie formulovať chybné zásady tejto "bubliny" ako bývalá ministerka zahraničia a bývalá americká vyslankyňa pri OSN, Madeleine Albrightová.

AKTUÁLNE: Na Obchodnej ulici v Bratislave vznikne nová policajná stanica
Na Obchodnej ulici v Bratislave, kde sa v uplynulých dňoch stali násilné útoky, zriadia stanicu mestskej polície. Čítať ďalej
05 | 06 | 2019 | TASR


Najskôr hovoríme o nadmernej hrdosti. Albrightová, vedúca ministerstva zahraničia v roku 1998, povedala: "Ak musíme použiť silu, je to preto, že sme Amerika, sme národ, bez ktorého sa nie je možné zaobísť. Stojíme vysoko a pozeráme sa do budúcnosti ďalej ako iné krajiny," povedala.

No v tej chvíli zneli jej slová nedôveryhodne. Koniec koncov, Amerika sa kedysi zapojila do kórejskej vojny a len tak tak sa jej podarilo dosiahnuť prijateľný výsledok. Johnsonova administratíva dala Vietnamu príliš veľký význam. Po celé desaťročia sa Washington odmietal angažovať v záležitostiach Čínskej ľudovej republiky.

Vo Vietname si Američania počínali rovnako ako Francúzi. Spojené štáty sa zaoberali udalosťami v Afrike o nič viac ako britskí, francúzski a portugalskí kolonialisti.