HLAVNÝ DENNÍK
Karikatúra / The Economist (Twitter)
KOMENTÁRE

Vladimír Prochvatilov: Vzrušenie Bieleho domu

Komentár Vladimíra PROCHVATILOVA (Fond strategickej kultúry)

Politická pauza Johna Boltona bude krátka

Nedávna rezignácia poradcu pre národnú bezpečnosť USA, Johna Boltona, rozčerila vody americkej politickej špičky. Z mosta kapitána zahraničnej politiky bol odstránený takmer jej najdravší jastrab.

Rezignácia bola neočakávaná a jej okolnosti dosiaľ nie úplne jasné. „Včera v noci som informoval Johna Boltona, že jeho služby už nie sú potrebné. Rozhodne nesúhlasím s mnohými jeho návrhmi, rovnako ako aj ostatní členovia administratívy. Preto som požiadal Johna, aby rezignoval … Som veľmi vďačný za jeho službu, “ zdôraznil Trump 10. septembra.

„Bolton zbrzdil rokovania so Severnou Kóreou“, tvrdí Trump

Bolton však túto verziu odmietol. Bývalý poradca údajne sám navrhol vlastnú rezignáciu večer 9. septembra. Na jeho návrh mal Trump odpovedať: „Povedzme si to zajtra“.

Podľa Washington Post sa 10. septembra v oválnej pracovni Bieleho domu uskutočnila „horúca diskusia“. Počas nej malo niekoľko členov administratívy obviniť Boltona z „úniku informácií.“ Médiá sa vraj mali dozvedieť, že „viceprezident Pence a on boli spojenci“ proti mierovej dohode s Talibanom. Tú uzavrel štátny tajomník Pompeo. “ Krátko pred tým Trump nazval „únik“ cielenou falošnou správou. Jej cieľom malo byť vytvorenie dojmu rozkolu v Bielom dome. Ktorý v skutočnosti neexistuje.

Podľa The Washington Post, 10. septembra ráno, Bolton odovzdal Trumpovmu asistentovi rezignáciu, ktorá pozostávala iba z dvoch viet: „Týmto odstupujem, s okamžitou účinnosťou …“ Bez vyjadrenia podpory prezidentovi v jeho ďalšej činnosti.

MIMORIADNA SPRÁVA: Americký poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton rezignoval

Zamestnanci Bieleho domu nepatriaci k najbližším Trumpovým spolupracovníkom zostali ohromení. Pentagon tieto správy privítal. Mike Pompeo spolu s ministrom financií Stephenom Mnuchinom na brífingu pár hodín po prezidentovom tweete povedali, že mnohokrát, podobne ako iní, nesúhlasili s Boltonom.

Washington Post vymenúva tých, ktorých zjavne odchod poradcu pre národnú bezpečnosť nezarmútil. Medzi nimi: „Prvá dáma Melania Trump, viceprezident Mike Pence, vedúci administratívy Bieleho domu Mick Mulveni, štátny tajomník Mike Pompeo, minister financií Stephen Mnuchin, mnoho úradníkov ministerstva obrany a veľa medzinárodných vodcov.

Slávny taliansky spisovateľ a publicista Julietto Chiesa reagoval takto na Facebooku: „Dobrá správa: Donald Trump vyhodil poradcu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona. Nebezpečný muž, zúrivý neokonzervatívec, jeden z tých, ktorí vytvorili „Projekt nového amerického storočia“ a vymysleli útok z 11. septembra“.

BBC nazýva Boltona „jastrabom“ obdobia Georga W. Busha a „neokonom na steroidoch“. Je dobre známe, že pre neokonzervatívcov nie je Amerika ničím iným ako veľkým klubom v rukách Izraela.

Bolton sľubuje hospodársky zruinovať „nečestný štát“ Venezuelu

Donald Trump musel vedieť, koho vybral za asistenta národnej bezpečnosti. To nás núti znova premýšľať o spôsobe tvorby súčasnej administratívy USA. Mimochodom, Trump vyhodil tretieho poradcu pre národnú bezpečnosť za dva a pol roka. To môže znamenať, že nepotrebuje žiadnych poradcov. Je však možná iná interpretácia. Rezignácia Boltona, dieťaťa miliardára Davida Kocha, sa uskutočnila necelé dva týždne po jeho smrti. Boltona odvolali hneď po jeho ceste na Ukrajinu, Bielorusko a Moldavsko. Tam sa pokúsil zorganizovať regionálne protiruské spojenectvo.

Čakal Trump, kým sa Bolton úplne skompromituje v očiach americkej armády? To je možné. Bývalý šéf Pentagonu James Mattis v monografii Call Sign Chaos: Learning to Lead, ktorá sa nedávno objavila na pultoch amerických obchodov, o tom polemizuje. Ukázalo sa totiž, že najmocnejšia armáda na svete robila opakovane strategické chyby na Blízkom východe. Od Afganistanu a Iraku až po Irán. Mattis si je istý, že to bolo dôsledkom nedostatku strategického prístupu a neschopnosti zohľadniť vlastné historické skúsenosti a chyby.

John Bolton má na mále. Podľa bývalého agenta CIA bude “odstúpený”

Vojenský analytik Rachya Arzumanyan poukázal na príčiny neúspechov USA, o ktorých Mattis píše: „Nedostatok stratégie sa nedá nahradiť. Je rovnako stará ako svet a stále dôležitá. Víťazstvo v studenej vojne zmenilo myslenie víťaza. Ten sa domnieval, že je možné vyňať stratégiu, použiť metódy nepravidelného boja a viesť „vojnu proti globálnemu terorizmu“. To Rusku umožnilo vystúpiť z knockdownu. Pritom využilo skutočnosť, že si všetci boli istí, že to bol knockout. Ďalším, kto využil americkú strategickú negramotnosť, bola Čína. Tá medzitým potichu získala status superveľmoci. Nebyť amerického nadšenia pre „malé“ vojny na Blízkom východe, nedošlo by k tomu. A zo strategicky chybnej zahraničnej politiky USA profitoval tiež Irán. Stal sa regionálnym centrom.

John Bolton tvrdohlavo nechcel pripustiť, že neokonzervatívna línia neprináša americké víťazstvo. Dôrazne podporoval inváziu do Iraku v roku 2003. Potom, čo sa stal poradcom Trumpa, obhajoval preventívny útok na Severnú Kóreu a zvrhnutie režimu v Iráne. Obhajoval pokus o zvrhnutie venezuelského prezidenta Nicolasa Madura.

Do týždňa potom, čo sa Bolton stal poradcom amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť, Trump nariadil raketový útok na Sýriu. O niečo neskôr odstúpili USA od jadrovej dohody s Iránom. Obe rozhodnutia boli iniciované Boltonom, ale nepomohli k dosiahnutiu cieľov USA.

Bolton ostro namietal proti Trumpovým stretnutiam s Kim Jong-unom a stiahnutiu amerických vojakov zo Sýrie. Nepáči sa mu Trumpov vzťah s Putinom. Bol proti Trumpovej pripravenosti stretnúť sa s iránskym prezidentom Rouhanim.

Boltona pre jeho kritiku raketových skúšok označila KĽDR za vojnového štváča

Poslednou kvapkou, ktorou pretiekol pohár trpezlivosti 45. amerického prezidenta, mal byť Boltonov postoj k Afganistanu. K jeho odvolaniu došlo potom, čo ho vylúčili z politických diskusií o Afganistane. Trump už dlho trvá na stiahnutí amerických vojakov z Afganistanu, aby ukončil 18-ročnú vojnu. Zatiaľ čo Bolton obhajoval rozšírenie vojenskej prítomnosti. Bolton protestoval proti Trumpovej myšlienke pozvať vodcov Talibanu na rozhovory do Camp David. Podľa zdrojov CNN to povedal Trumpovi priamo do očí. Bolton naviac počas poslednej konverzácie údajne zaútočil na Trumpa otázkou: „Prečo sa stretávaš s Rouhanim?

Bolton chcel vojnu vo všetkých troch krajinách. V Severnej Kórei, Iráne i Venezuele. Prezident však odmietol,“ uviedol Fernando Katz. Ten bol asistentom generálneho tajomníka Herberta MacMastera, keď bol poradcom pre národnú bezpečnosť.

Populárny rozhlasový hostiteľ Hal Turner vyjadril hlboké uspokojenie z Boltonovej rezignácie. „Zdalo sa mi, že Bolton sa viac zaujíma o záujmy Izraela, ako o Spojené štáty americké,“ uviedol Turner.

„Jastrab“ John Bolton presviedča Trumpa, aby vo Venezuele vojensky zasiahol

V posledných mesiacoch bol Trump zaplavený sťažnosťami na Boltona. Mike Pence a Mick Mulvani, ktorí sa stretli s Trumpom 9. septembra vo Fayetteville v Severnej Karolíne, kde prišiel na podporu republikánskych kandidátov v doplňujúcich voľbách, sa sťažoval prezidentovi, že „Bolton sa stáva čoraz drsnejším a robí sám sebe reklamu“.

Trump sa zúfalo snaží uzavrieť sériu dohôd, hoci len kozmetických, pred voľbami v roku 2020. Konkrétne v Afganistane, Iráne a Severnej Kórei. A považuje Boltona za prekážku,“ povedal Colin Kal, bývalý úradník Obamovej administratívy pre CNN.

Vzťah medzi Trumpom a Boltonom je ostro skúšaný. Dôvodom je Venezuela

Je však „prekážka“ skutočne odstránená? Do ďalších prezidentských volieb zostáva menej ako štrnásť mesiacov a politická prestávka Johna Boltona bude zrejme krátka. Časopis Forbes predpovedá: „Určite ho v médiách uvidíte obhajovať použitie sily a odmietnutie zmlúv.“ Polarizácia americkej spoločnosti a rozdelenie amerických elít sú dostatočným dôvodom veriť tejto predpovedi.

SÚVISIACE

Načítava sa...

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info