Predseda vlády SR Robert Fico a bývalý prezident Českej republiky Václav Klaus diskutovali pri príležitosti otvorenia Akadémie sociálnej demokracie o súčasnej politickej situácii v Európe, výzvach, ktorým čelí Európska únia, a potrebe otvorenej diskusie o jej ďalšom smerovaní.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Mladí sociálni demokrati spoločne so stranou Smer-SSD pripravili ďalší ročník Akadémie sociálnej demokracie. Témy sa týkali súčasnej politickej situácie v Európe, výziev, ktorým čelí Európska únia a tiež potrebe otvorenej diskusie o jej ďalšom smerovaní. Podujatie otvorila diskusia premiéra Roberta Fica s bývalým prezidentom ČR Václavom Klausom.
Klaus kritizoval rastúcu unifikáciu Európskej únie, Fico hovoril o nedostatočných odpovediach Bruselu na ceny energií, migráciu a ďalšie problémy. Obaja sa zhodli na tom, že členské štáty musia mať pri rozhodovaní priestor obhajovať vlastné záujmy.
Podujatie otvoril Igor Melicher, ktorý v úvode hovoril o náročnom období európskej sociálnej demokracie a zdôraznil význam hodnôt spolupatričnosti, súdržnosti a národného princípu.
„Európska politika vplýva na nás všetkých a vplýva hlavne na národné štáty. Dnes je veľkým problémom pre mnohé národné štáty v Európe skutočne obhajovať svoju suverenitu, pritom to je esencia,“ povedal Melicher. Za dôležitú poistku suverenity označil právo veta v Európskej únii. Jeho prípadné nahradenie kvalifikovanou väčšinou by podľa neho mohlo oslabiť schopnosť členských krajín chrániť vlastné záujmy.
Klaus na úvod poďakoval za pozvanie a ocenil, že premiér Robert Fico podporuje vzdelávanie mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o politiku. Pripomenul, že jeho vlastné politické názory sa v minulosti výrazne líšili od sociálnodemokratických. Témy, ktoré sa týkajú vojny na Ukrajine a budúcnosti Európy, však podľa neho presahujú stranícke hranice. „Primárne je pre mňa čoraz tragickejšia vojna na Ukrajine, ktorá hrozí, že nás všetkých vtiahne do toho a zničí. To nie je téma sociálnej demokracie či antisociálnej demokracie. To musí byť témou všetkých rozumných ľudí, aby sa na tom dohodli,“ uviedol Klaus. Zároveň vyjadril obavu, že v Európe sa takýto prístup presadzuje len málo.
Bývalý český prezident sa vrátil k vlastnej skúsenosti s európskou integráciou. Spomenul roky 1996, keď ako český premiér poslal prihlášku do Európskej únie, 2003, keď ako prezident podpísal pristúpenie Česka, a 2009, keď viedol spor o Lisabonskú zmluvu. Za základný rozdiel vo svojom pohľade na Úniu označil rozlíšenie medzi spoluprácou štátov a ich zjednocovaním. „Bol som vždy prívržencom čo najefektívnejšej ekonomickej integrácie v Európe a maximálnej spolupráce priateľských, produktívnych európskych štátov. Vždy som však bol odporcom akéhokoľvek unifikovania. Integrácia áno, myslím tým spoločenstvo štátov, ale unifikácia nie,“ zdôraznil Klaus.
„Takže Leyenová povedala: „Rusko nás odrezalo od dodávok plynu. Rusko nás odrezalo.“ To je fascinujúca úvaha. Je to citát z prejavu vašej faktickej premiérky. Robert Fico je vlastne iba podpredsedom, pretože skutočná predsedníčka vlády sídli v Bruseli a podobne. Povedala, že nás Rusko odrezalo od dodávok plynu. Môžem citovať ďalej — veľmi sa tam pustila do klimatických zmien. Citujem presne, nekarikujem jej slová. Povedala, že tohtoročné teplé leto sa už nesmie zopakovať,“ citoval Václav Klaus Leyenovej slová a na Ficov úsmev reagoval, že podobných úsmevných výrokov sa v Leyenovej správe o stave EÚ dá nájsť niekoľko. Tento konkrétny prirovnal k tomu známemu socialistickému „Poručíme vetru-dažďu“. On osobne si však nepamätá niečo tak, že by žiadali neopakovanie sa leta. Celé to označil za fascinujúci záver. Ten si treba pamätať a pri najbližšej príležitosti sa jej opýtať, čo tým skutočne myslela a na základe akých vedeckých poznatkov k tomu dospela. Ďalšie perly ducha už radšej necitoval.
Emeritného českého prezidenta ale zaujala ešte jedna vec. „Myšlienka, že kvalitné pracovné miesta môžu vzniknúť na základe zákona alebo že ich možno zákonom ovplyvniť. Niečo také mohlo napadnúť človeka v komunistickom Sovietskom zväze. Zákon o kvalitných pracovných miestach — to je fascinujúce,“ žasne Klaus a dodal, že premiérovi vôbec nezávidí, že o „týchto veciach musí komunikovať takýmto spôsobom“.
Za východiskovú jednotku európskeho usporiadania považuje národný štát. Podľa neho sa tento prístup líši od predstavy, v ktorej je základom integrácie jednotlivec. Ako dva významné posuny v európskom smerovaní označil Maastrichtskú a Lisabonskú zmluvu. Pri Lisabonskej zmluve pripomenul, že v Česku vyvolala politický spor a dostala sa až pred ústavný súd. Slovensko a Česko sa podľa neho odlišovali aj postojom k prijatiu eura.
Klaus označil spoločnú menu za „vysoko unifikačný projekt“ a pripomenul, že sám v minulosti euroskeptické postoje prezentoval aj verejne. Spomenul svoju prednášku z roku 1997, na ktorej žartoval, že Česko by mohlo do eurozóny vstúpiť o tridsať rokov, v symbolickom čase výročia Októbrovej revolúcie. „Myslel som si, že je to vtip na pobavenie publika. Vidím, že som sa mýlil. Tento dátum už uplynul pred deviatimi rokmi,“ poznamenal.
Kritiku venoval aj prejavu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie. Klaus spochybňoval jej výroky o potrebe naštartovať európsku ekonomiku, o dodávkach plynu z Ruska aj o tom, že sa teplé leto nesmie opakovať. Za problematickú označil tiež myšlienku zákona o kvalitných pracovných miestach. „Myšlienka, že kvalitné pracovné miesta vznikajú zákonom alebo sa dajú zákonom ovplyvniť, mohla niekomu napadnúť v komunistickom Sovietskom zväze. Zákon o kvalitných pracovných miestach je fascinujúci,“ vyhlásil. Európsku úniu opísal ako projekt, ktorý sa neustále posúva smerom k väčšej unifikácii. Fica ocenil za ochotu o týchto otázkach verejne hovoriť a za podporu spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky.
Slovenský premiér Robert Fico vo svojom vystúpení pripomenul vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004. Referendum o vstupe označil za tesné a tvrdil, že bez podpory vtedajšej opozície by nemuselo byť úspešné. „Keby vtedajšia opozícia nepovedala, poďme do Európskej únie, garantujem vám, že referendum by nebolo úspešné,“ povedal. Zároveň vyhlásil, že referendum podľa jeho názoru nebolo bez pochybností: „Keby nebolo sfalšované, tak nie je úspešné.“
Premiér uviedol, že jeho pohľad na európsku integráciu sa postupne menil. Ako príklady problémov spomenul podľa neho nevýhodné podmienky v poľnohospodárstve, odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, otázku dostavby Mochoviec aj spor o povinné migračné kvóty. Pri téme energií tvrdil, že Únia podľa neho nedokázala zabezpečiť odpoveď na vysoké ceny a že rozhodnutie o ukončovaní dodávok ruského plynu bude Slovensko napádať na súde. „Dnes nedostávam z Európskej únie odpovede na životne dôležité otázky. Nemáme odpovede na to, čo budeme robiť. Jediná odpoveď, ktorú dostávame, je podpora vojny. A myslím si, že to je najhoršia odpoveď, ktorú z tejto inštitúcie vieme dostať,“ uviedol. Dodal, že Slovensko musí niektoré riešenia hľadať na vlastnom území.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine vyhlásil, že podľa jeho názoru nie je záujem o jej ukončenie ani na jednej strane. Slovensko podľa neho bude Ukrajine pomáhať humanitárne, nie vojensky. Zároveň obhajoval kontakty s rôznymi krajinami vrátane Ruska. „Vojna raz skončí, ale my musíme rokovať,“ povedal s odkazom na návštevu slovenskej delegácie v Moskve.
Jednou z hlavných tém bola pripravovaná pôžička pre Ukrajinu vo výške 70 miliárd eur. Fico zopakoval, že Slovensko sa na jej financovaní nechce podieľať, pretože ďalšiu vojenskú podporu považuje za predlžovanie konfliktu.
„Za vládu SR budem vyvíjať maximálne úsilie, aby Európa mala vlastný mierový plán, nie vojnový plán, pretože momentálne má Európa len vojnový plán,“ vyjadril sa k riešeniu konfliktu na Ukrajine.
Premiér zároveň opísal atmosféru na rokovaniach Európskej rady. Tvrdí, že niektorí jeho európski kolegovia spájali podporu pôžičky s budúcim čerpaním európskych fondov.
„Nebudem konkrétny, ale boli premiéri, ktorí mi povedali, že ak nebudem súhlasiť s touto 70-miliardovou pôžičkou, urobia všetko pre to, aby sa nám znížili európske fondy, pokiaľ ide o kohéziu, teda zmenšovanie regionálnych rozdielov. To je cesta do pekla,“ vyhlásil Fico.
Mená politikov, ktorí mu mali takýmto spôsobom pohroziť, neuviedol.
Podľa premiéra by bolo neprijateľné, keby sa rozdielne postoje členských štátov k financovaniu Ukrajiny premietli do rokovaní o európskom rozpočte. Zdôraznil, že v otázkach vyžadujúcich jednomyseľnosť je nevyhnutné rešpektovať názory všetkých 27 členských krajín.
„Keď Slovensko v roku 2004 vstupovalo do EÚ, bolo tu obrovské nadšenie. My sme robili referendum, ktoré, keby nebolo sfalšované, tak nie je úspešné. A to treba povedať. Na jednej strane veľké nadšenie, ale súčasne to referendum o vstupe do EÚ, bolo tak tesné, že sa robili aj nejaké úpravy, podľa môjho názoru, aby bolo také, aké má byť,“ vyjadril sa premiér Robert Fico. Zdôraznil, že ak by opozícia, v ktorej v tom čase sedeli aj Smer a HZDS nesúhlasili so vstupom do EÚ, „tak vám garantujem, že to referendum nie je úspešné“. Vtedajšia opozícia podľa jeho slov preukázala zdravý rozum, referendum by nebolo úspešné. Informáciu doplnil o vysvetlenie platného zákona, podľa ktorého môže byť referendum na Slovensku úspešné len ak príde viac, ako 50 percent oprávnených voličov. „Odvtedy ale v Dunaji prešlo strašne veľa vody a naše postoje sa postupne menia a sme čím ďalej, tým viacej vytriezvení. A ste na pôde dnes politickej garnitúry, ktorá má na európske témy úplne iný názor, ako by mohla mať pred 20-timi alebo 25-timi rokmi,“ doplnil.
Fico sa vyslovil aj proti rušeniu práva veta v Únii. Uviedol, že Slovensko považuje diskusie o jeho obmedzení za „červenú čiaru“, najmä pri rozhodnutiach, ktoré sa týkajú národných záujmov. Spomenul tiež pripravovaný rozpočet EÚ na roky 2028 až 2034 a návrh ďalšej pôžičky pre Ukrajinu. Slovensko čelí tlaku, podľa ktorého by nesúhlas s pôžičkou mohol viesť k zníženiu jeho kohéznych prostriedkov. „Ak sa chcete zahrávať, môžeme túto diskusiu spoločne pustiť, pretože toto nie je férový prístup, ktorý sa týka Slovenska ako takého,“ povedal. Zdôraznil pritom, že jeho kritika neznamená odmietanie členstva v Únii: „Tým netvrdím, že som proti Európskej únii. Hovorím, že nám teraz neponúka tie odpovede.“
Premiér sa venoval aj domácej politike. Rozpočet označil za nevyhnutný nástroj na riešenie kríz a spomenul plánované kompenzácie cien energií, podporu verejnej dopravy či opatrenia v oblastiach postihnutých suchom. Za dôležitú považuje stabilitu pred parlamentnými voľbami, ktoré podľa jeho slov majú byť v riadnom termíne v septembri 2027. Predpokladá, že po voľbách môže do parlamentu vstúpiť veľký počet strán, čo podľa neho sťaží zostavenie stabilnej vlády.
Obhajoval tiež sociálne opatrenia, ktoré realizovali doterajšie vlády Smeru, vrátane cestovania vlakmi zadarmo pre dôchodcov a študentov či trinástych dôchodkov. „Musíme byť garantom vysokého sociálneho štandardu, aby ľudia dokázali žiť. Musíme byť garantom právneho štátu,“ povedal. V závere vyzval mladých účastníkov, aby vstupovali do politiky, a zdôraznil, že Slovensko má v rámci EÚ podľa neho vystupovať ako suverénna krajina a chrániť vlastné národné záujmy.
Vyjadrenie o sfalšovaní referenda nemá ďaleko od spochybňovania výsledkov volieb. Uviedol to exminister životného prostredia a poslanec Tomáš Taraba (nezaraden…
Bývalý novinár Peter Tóth sa vo svojom komentári vracia k prípadu Davida Lindtnera, ale aj k novele zákona o kajúcnikoch, ktorý Ústavný súd vrátil do NR SR.
Kaviareň je opäť na práškoch...
Prvoplánovo o prvoplánovom programe PS.
Počiatkom vojny je inflácia meny. Tá je výsledkom zlého spravovania krajiny
Kritika slovenských médií za informovanie o Ukrajine
Hlasovala by za imigrantov a dostupné aborty
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Video
7. 11. 2026
Komentáre
6. 11. 2026
Komentáre
6. 11. 2026
Politika
5. 11. 2026
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
