Pozrite sa, ako od vzniku Slovenskej republiky menili naši politici Ústavu

Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Z. z.) je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike.


Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili 1. septembra 1992 požadovanou trojpätinovou väčšinou Ústavu SR. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR 3. septembra 1992 slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí.

V súvislosti s 27. výročím prijatia Ústavy SR prináša TASR výberovú chronológiu schválených zmien v Ústave SR od jej prijatia v septembri 1992.

Danko otvoril Deň otvorených dverí v NR SR, do parlamentu prišiel aj exprezident Schuster
Priestory Národnej rady SR, rokovacia sála aj poslanecké kluby sú v nedeľu otvorené verejnosti. Deň otvorených dverí v parlamente sa v nedeľu začal príhovorom predsedu NR SR Andreja Danka. Čítať ďalej
01 | 09 | 2019 | TASR


14. júla 1998 - Národná rada SR schválila návrh ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. o presune právomocí prezidenta SR na predsedu NR SR. Išlo napríklad o kompetenciu prijať demisiu vládneho kabinetu, keďže SR v tom čase nemala prezidenta a dosluhujúca vláda by nemala do koho rúk podať demisiu. Novela nadobudla platnosť 5. augusta 1998.

14. januára 1999 - Parlament schválil ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorý nadobudol platnosť 27. januára 1999. Zákonom sa v slovenskom právnom systéme zaviedla priama voľba prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov. Okrem zmeny spôsobu voľby hlavy štátu sa v návrhu upravili postavenie a kompetencie prezidenta SR tak, ako je to obvyklé v ústavných systémoch parlamentných republík.

23. februára 2001 - Zákonodarcovia trojpätinovou väčšinou hlasov schválili ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., v ktorom sa zmenil vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril sa tak priestor na vstup SR do Európskej únie a NATO. Novela rozšírila aj právomoci Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ústavného súdu SR, upravila postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Novela ďalej umožnila vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy, predĺžila lehotu zadržania podozrivej osoby z 24 na 48 hodín a umožnila zriadiť inštitút verejného ochrancu práv občanov - ombudsmana.

Sme rodina chce nastoliť zmenu, aby ústava platila pre všetkých rovnako
Hnutie Sme rodina zastáva názor, že do budúcna je potrebné nastoliť zmenu, aby ústava aj zákony platili pre všetkých rovnako. Uviedlo to pre TASR pri príležitosti nedeľného Dňa Ústavy Slovenskej republiky. Čítať ďalej
01 | 09 | 2019 | TASR


4. marca 2004 - Podporu poslancov NR SR získal návrh novely Ústavy SR poslanca Jána Drgonca (ANO). Z ústavy sa na základe zákona č. 140/2004 Z. z. vypustila tretia veta v 2. odseku článku 78, ktorá umožňovala viesť proti poslancovi občiansko-právny spor za výroky prednesené v parlamente. Zákon nadobudol platnosť 18. marca 2004.

14. mája 2004 - Parlament schválil novelu Ústavy SR, ktorá zabezpečuje nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca NR SR. Novela zároveň zakotvila právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu. Ústavný zákon č. 323/2004 Z. z. nadobudol platnosť 26. mája 2004 okrem článku I prvého bodu, ktorý nadobudol účinnosť 20. júla 2004.

27. septembra 2005 - Poslanci NR SR prijali novelu Ústavy SR, podľa ktorej môže Najvyšší kontrolný úrad kontrolovať vyššie územné celky a obce. NKÚ môže skúmať, či peniaze obcí a vyšších územných celkov boli použité podľa zákona, účelne a efektívne. Ústavný zákon č. 463/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Označenie Národná rada som pre slovenský parlament navrhol ja, tvrdí Hrnko
Záverečnú redakciu textu Ústavy SR robili 27. augusta 1992 Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič, Milan Čič, Jozef Moravčík, Milan Sečánsky (všetci HZDS), Ľubomír Fogaš (SDĽ) a Anton Hrnko (SNS). Hoci Gašparovič pôvodne navrhoval, aby sa slovenský... Čítať ďalej
01 | 09 | 2019 | TASR


3. februára 2006 - Poslanci NR SR zahlasovali za ústavný zákon č. 92/2006 Z. z., podľa ktorého môže verejný ochranca práv predložiť od jeho platnosti 1. apríla 2006 Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody.

16. marca 2006 - NR SR schválila novelu ústavy a novelu zákona o priestupkoch, podľa ktorých sa na poslancov už nevzťahuje imunita, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Novela ústavy č. 210/2006 Z. z. nadobudla účinnosť 1. mája 2006.

4. marca 2010 - Vládnuce strany Smer-SD a SNS a opozičné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa v zákonodarnom zbore spojili a schválili zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, ako aj s ním súvisiacu novelu Ústavy SR. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Odvtedy začalo hroziť osobám alebo firmám prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu.

Úlohou politikov je vytvoriť štát, v ktorom sa občania cítia ako doma, vyhlásili Bugárovci
Úlohou politikov je vytvoriť štát, v ktorom sa všetci jeho občania bez rozdielu národnosti cítia ako doma. Pri príležitosti Dňa Ústavy SR to pre TASR uviedla koaličná strana Most-Híd. Čítať ďalej
01 | 09 | 2019 | TASR


21. októbra 2011 - Poslanci schválili novelu Ústavy SR č. 356/2011 Z. z., na základe ktorej poveril prezident SR Ivan Gašparovič vládu Ivety Radičovej, ktorá stratila dôveru parlamentu, vykonávaním svojich kompetencií až do vymenovania nového kabinetu – do marcových predčasných volieb v roku 2012. Dovtedajšie znenie Ústavy SR neumožňovalo poveriť túto vládu dovládnutím do predčasných volieb. Novela nadobudla účinnosť 25. októbra 2011.

26. júla 2012 - Poslanci NR SR chválili novelu Ústavy SR č. 232/2012 Z. z., na základe ktorej sa zrušila trestnoprávna imunita poslancov. Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2012, v deň 20. výročia prijatia Ústavy SR.

4. júna 2014 - Poslanci NR SR schválili novelu Ústavy SR č. 161/2014 Z. z. z dielne Smeru-SD a KDH. Podľa novely sa všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty musia podrobiť prevereniu spôsobilosti a predseda Najvyššieho súdu SR už nemôže viesť aj Súdnu radu. Sudcovia prišli aj o trestnoprávnu imunitu. Do ústavy sa zároveň od septembra 2014 dostali vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru". Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2014.

21. októbra 2014 - Poslanci NR SR schválili novelu Ústavy SR, ktorou sa stanovil zákaz vývozu vody zo Slovenska. V pléne NR SR prešiel aj pozmeňujúci návrh Ľudovíta Kaníka, ktorým sa do ústavy zahrnula aj lepšia ochrana nerastného bohatstva. Ústavný zákon č. 306/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2014.

PELLEGRINI: Kauzy, ktoré sledujeme, vyplynuli z nedokonalostí pri budovaní štátu
Kauzy, ktoré sleduje spoločnosť v posledných dňoch, vyplynuli z nedokonalostí v procese budovania štátu. Je však na nás, aby sme sa ku zlyhaniam obrátili tvárou v tvár a odstraňovali nespravodlivosti a pochybenia. Pri príležitosti Dňa Ústavy SR to... Čítať ďalej
01 | 09 | 2019 | TASR


8. decembra 2015 - Poslanci NR SR schválili zmenu Ústavy SR, ktorá bola súčasťou tzv. protiteroristického balíčka vlády. Platilo, že osobu možno zadržať maximálne na 48 hodín, pri trestných činoch terorizmu to po novom bude až na 96 hodín. Ústavný zákon č. 427/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

2. februára 2017 - NR SR schválila ústavný zákon č. 44/2017 Z. z. s účinnosťou od 27. februára 2017, podľa ktorého sa voľby do vyšších územných celkov a komunálne voľby v roku 2022 budú konať spoločne.

30. marca 2017 - Poslanci parlamentu schválili novelu Ústavy SR, ktorou NR SR získala kompetenciu rušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR. Novela umožnila zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Zmena ústavy zároveň priniesla pravidlo, že zrušenie amnestií či milosti musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 4. apríla 2017.

16. mája 2017 - NR SR schválila ústavný zákon č. 137/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2017, ktorý má chrániť pôdu pred špekulatívnymi výkupmi. Priamo do 44. článku Ústavy SR sa zakotvila definícia, že pôda je "neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti".

28. marca 2019 - Parlament schválil 91 hlasmi návrh ústavného zákona z dielne koaličného Smeru-SD, podľa ktorého sa dôchodkový vek na Slovensku zastropuje na 64 rokov. Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, bude znížený vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov. Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol. Ústavný zákon nadobudol účinnosť od 1. júla.

Pavol Jesenský: Dankov ekonomický komplot a iné dôchodkové experimenty
Návrh poslancov SNS na výpočet minimálneho dôchodku môže mimoriadne vážnym spôsobom poškodiť verejné financie na Slovensku. Len v rokoch 2021 a 2022 by totiž vytiahli zo štátnej kasy o viac ako pol miliardy eur oproti súčasnému stavu. Počet... Čítať ďalej
01 | 09 | 2019 | Pavol Jesenský