Letné horúčavy prinášajú so sebou podľa odborníkov okrem zábavy a oddychu aj nástrahy, medzi ktoré patrí napríklad nadmerné vystavenie detí ultrafialovému žiareniu.
„Slnko je zdrojom života na zemi a slnečné žiarenie je nevyhnutné pre mnoho životne dôležitých pochodov. Blahodarne pôsobí na psychiku a pozitívne tiež ovplyvňuje niektoré kožné choroby, pomáha v koži vytvárať dôležitý vitamín D potrebný k správnemu metabolizmu kostí, k správnej stavbe a rastu zubov, prevencii osteoporózy, vstrebávaniu vitamínu A," vymenovala Katarína Slotová z banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ).
Slnenie má však podľa jej slov aj svoje nezanedbateľné riziká. Slnečné žiarenie je elektromagnetické vlnenie, obsahujúce niekoľko zložiek s rôznym biologickým účinkom, hlavne ultrafialové (UV) žiarenie, viditeľné svetlo a infračervené lúče. Pre človeka z hľadiska biologickej účinnosti má najväčší význam UV zložka slnečného žiarenia, ktorá sa podľa vlnovej dĺžky delí na UVA, UVB a UVC žiarenie.
„UVA zložka slnečného žiarenia s najdlhšou vlnovou dĺžkou prechádza ozónovou vrstvou kompletne. Jej dlhodobé pôsobenie podporuje tvorbu voľných radikálov, ktoré napádajú membrány buniek a tým spôsobujú elastoidnú degeneráciu kože s následnými prejavmi predčasného starnutia kože," priblížila Slotová.
UVB žiarenie je ozónovou vrstvou pohlcované asi z 50 percent. Spôsobuje hnedé sfarbenie kože efektom neskorej pigmentácie. Nadmerná dávka UVB žiarenia spôsobuje začervenanie kože, spálenie pokožky, narušenie DNA buniek, a tým aj zvyšovanie rizika vzniku zhubného ochorenia kože. "UVC žiarenie s najkratšou vlnovou dĺžkou - životu na zemi najškodlivejšie, by malo byť celkom absorbované ozónovou vrstvou atmosféry,“ podotkla Slotová.
Čím je vlnová dĺžka UV žiarenia dlhšia, tým sa dostáva hlbšie do kože, ktorú môže poškodzovať. Pretože koža má obmedzenú schopnosť regenerácie, môže sa stať, že niektoré bunky ostanú trvale poškodené bez možnosti regenerácie. Kožné defekty sa pritom nemusia prejaviť okamžite, ale až po rokoch.
Slotová upozorňuje, že koža detí je tenšia a vyvíja sa imunitne i štrukturálne, preto je nárazové a niekoľkonásobné spálenie pokožky v detstve, prípadne v mladom veku veľmi rizikové. Takéto prehrešky sa kumulujú a až po rokoch môžu vyústiť do malígneho nádoru. "Aj ľuďom, ktorí sa nikdy nespália, môže časom hroziť malígna forma nádoru, pokiaľ sú často a dlho vystavovaní slnečnému žiareniu," upozornila odborníčka.
Výrazná dávka UV žiarenia môže tiež oslabiť imunitné mechanizmy a zvýšiť tak už spomenuté riziko rozvoja nádorového ochorenia, ale aj riziko rozvoja infekčného ochorenia.
Podľa medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) je UV žiarenie zaradené do najvyššej kategórie rizika vzniku rakoviny kože. Rizikovými faktormi sú nadmerné vystavenie, popáleniny, v mladosti a aj celkové vystavenie UV žiareniu v priebehu života.
Znížiť vystavenie detí UV žiareniu, a tým aj zvýšiť prevenciu rozvoja melanómu kože je podľa Slotovej možné niektorými jednoduchými opatreniami. Hlavný dôraz sa kladie na výchovu a zvyšovanie povedomia rodičov detí, detí a mladých ľudí, aby obmedzili pobyt na slnku tak, že nebudú vystavení slnečnému žiareniu počas hodín, keď je žiarenie najintenzívnejšie, a to asi dve hodiny predpoludním a dve hodiny popoludní.
"Nosenie slnečných okuliarov, klobúka a trička, či rešpektovanie individuálneho kožného fenotypu - to sú ďalšie jednoduché, ale účinné opatrenia na znižovanie vystavenia detí UV žiareniu, a tým aj na znižovanie rizika poškodenia kože vrátane rozvoja nádorových ochorení kože," dodala Slotová.
.jpg)
