fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
tasr
DENNÝ VÝBER ZAHRANIČIE

NA PULZE DŇA: Jednotná minimálna mzda v celej EÚ sa stáva agendou novej Európskej komisie

Čerstvo zvolená predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová považuje zjednotenie najnižších platov v Európskej únii za jednu z najdôležitejších vecí, ktorým sa bude počas svojho pôsobenia venovať, píšu Hospodárske noviny.

Rozdielne platy vytvorili konflikt medzi západoeurópskymi a východoeurópskymi dopravcami . Francúzske firmy nemohli konkurovať slovenským, keďže naša minimálna mzda je takmer o dve tretiny nižšia.

Práve tento problém rozvíril diskusiu o výške najnižšieho zárobku a možnostiach zavedenia európskej minimálnej mzdy. Táto téma stále žije – zaujíma sa o ňu aj novozvolená šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Jana TELEKI: Frontálny útok Sorosa na Európsky parlament a odhalenie jeho siete vlastným človekom

Dokonca aj Macron s Merkelovou nedávno vyhlásili, že dobrým riešením by bola jednotná alebo aspoň porovnateľná európska sadzba.

Inak na to ide predseda európskych socialistov Frans Timmermans. Jeho plán spočíval v tom, že by sa nariadila výška minimálneho platu na 60 percent z mediánovej mzdy v danej krajine.

Tento variant preferujú aj slovenskí odborári. Ako uviedla hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Némethová pre Hospodárske noviny, postupne sa snažia o zvyšovanie podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde. Podľa Némethovej to „v minulých rokoch zabezpečilo, že ľudia s minimálnou mzdou nespadali do príjmového pásma ohrozenia chudobou“.

ČISTÝ DEŇ POKRAČUJE: Čižnár rozkázal preskúmanie postupu vyšetrovateľov

Je tu ale malý háčik. Zamestnávatelia varujú, že ďalšie výrazné zvyšovanie miezd si nemôžu dovoliť a vzhľadom na pokles rastu ekonomiky to môže spôsobiť vážne dôsledky.

Zavedenie tohto mechanizmu môže priniesť aj nepríjemnosti, tvrdí analytik Inštitútu zamestnanosti Alexeja Dobroľubov. Aj keď sa vďaka tomu odstráni sporný politický prvok, „nevýhodou je, že v čase krízy by to bolo pomerne neflexibilné,“ ozrejmil pre HN-ky.

Nie je ešte isté, ako chce Ursula von der Leyenová tento problém vyriešiť, aj keď táto téma patrí k jej prioritám. Budúca šéfka Európskej komisie nebola v nemeckej exekutíve len ministerkou obrany – v minulosti pôsobila tiež ako šéfka rezortu práce a rodiny.

Alibizmus? Bývalý prezident Andrej Kiska sa nezúčastní ani na Dúhovom Pride, ani na pochode Hrdí na rodinu

Medzi jej ďalšie priority patrí znižovanie emisii, vytvorenie „zeleného fondu“, ktorý by podporil prechod s cieľom zníženia emisii, podpora malých podnikov, dokončenie bankovej únie či boj s chudobou.

Ďalej má v pláne zaviesť Schému európskeho poistenia v nezamestnanosti, bojovať za rovnosť príležitostí a zabehnúť „trend“ na najvyšších pozíciach Európskej komisie – ku koncu jej volebného obdobia chce, aby bol počet mužov a žien na týchto postoch rovnaký.

Avizovala tiež riešenie otázky umelej inteligencie, jednotného digitálneho trhu, či menšie reformy, ktoré by sa týkali Európskeho parlamentu – poslancom chce umožniť, aby mali legislatívnu iniciatívu a taktiež chce zmeniť volebný systém.

Von der Leyenová sa vyjadrila aj k večnej otázke migrantov – hovorí o  reštarte migračnej a azylovej politiky. Do roku 2024 chce zabezpečiť, aby mal Frontex 10-tisíc strážnikov. Vyjadrila podporuju aj spoločnému európskemu azylovému systému.

Pravda o Jaguar Land Rover pri Nitre: Jaguar reaguje na kritiku – všetko v poriadku, bude ešte lepšie! (3. diel)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info